Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/372/2007

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2 - pôvodne zriaďovateľ Krajského riaditeľstva policajného zboru v Košiciach, Košice, Kuzmányho 8, IČO: 00 151 866, proti povinnému X. S., K.. XX.XX.XXXX, O. W. K. B., Q. D. X, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Stanislava Moskviča, Exekútorský úrad so sídlom v Prešove, Floriánova 2, pod sp. zn. EX 796/2007, o vymoženie 33,19 eur (1.000,- Sk) s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi, Exekútorský úrad Prešov, Floriánova 2, trovy exekúcie vo výške 11,82 eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č. U. zo dňa 15.3.2005 vydaného Obvodným oddelením Policajného zboru Spišská Nová Ves, vydal dňa 27.6.2007 poverenie na výkon exekúcie pod číslom XXXX XXXXXX* pre súdneho exekútora JUDr. Stanislava Moskviča, Exekútorský úrad so sídlom vo Vranove nad Topľou, M.R. Štefánika 875 (pôvodné sídlo exekútorského úradu - poznámka súdu), na vymoženie uloženej povinnosti

- istiny 33,19 eur (1.000,- Sk), trov právneho zastúpenia 28,41 eur (856,- Sk) a trov exekúcie.

2. V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu doručený súdnym exekútorom podnet na zastavenie exekúcie. V ňom súdny exekútor uviedol, že pri výkone exekúcie zistil, že exekučný titul stratil svoju účinnosť v dôsledku uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), v ktorej výkon rozhodnutia musí byť skončený, nestačí právo na výkon rozhodnutia v tejto lehote uplatniť a výkon rozhodnutia nariadiť. Na základe toho súdny exekútor navrhol, aby súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súdny exekútor si v podnete na zastavenie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 32,14 eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“), pričom ich vyčíslenie bolo prílohou podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie.

3. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

6. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 216/2008 Z. z., t. j. v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

7. Tunajší súd podrobne preskúmal podanie súdneho exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie. Súd po právnom posúdení dospel k záveru, že v danom prípade došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, teda k zániku práva oprávneného. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou zastavenia exekúcie, ktorú vo svojom podnete uviedol súdny exekútor. Súd má za to, že sa v tomto prípade jedná o zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že v prípade rozhodnutí správnych orgánov (ktorými bezpochyby sú aj individuálne právne akty aplikácie práva vydané v priestupkovom alebo tzv. blokovom konaní - poznámka súdu) je právnym následkom prekludovania práva neúčinnosť takýchto rozhodnutí. Z exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č. U. zo dňa 15.3.2005 mal súd preukázané, že povinnému bolo uložené zaplatiť pokutu 33,19 eur (1.000,- Sk) do 15 dní odo dňa právoplatnosti bloku na pokutu, t. j. do 15 dní odo dňa 15.3.2005, keďže blok na pokutu je právoplatný dňom podpisu páchateľa priestupku, teda dňom 15.3.2005. Povinný mal uhradiť pokutu najneskôr dňa 30.3.2005. Prvýkrát mohol oprávnený právo na uhradenie dlžnej pokuty s príslušenstvom uplatniť dňa 30.3.2005. Z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty došlo dňa 30.3.2008 v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, teda pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 298/2008 Z. z. dňa 1.9.2008, ktorým bol odsek 1 z § 88 zákona o priestupkoch vypustený.

8. Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej lehote. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

9. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely 1.9.2008. V rámci novely zákonodarca nezakotvil do zákona o priestupkoch žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy, resp. novej právnej úpravy, pre rozhodnutia vydané do účinnosti novely, resp. po účinnosti tejto novely, keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Logickým výkladom v tomto konkrétnom prípade dospel súd k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 zaniklo v zmysle dovtedajšieho § 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok už dňom 30.3.2008, prijatím novely v roku 2008 nemôže toto právo opätovne vzniknúť. Súd musí na tento zánik prihliadať ex offo.

10. Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne. Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 zákona o priestupkoch - zodpovednosť za priestupok) alebo procesnoprávnych (§ 7 ods. 2 a ods. 3 zákona o priestupkoch - ukladanie sankcií a ochranných opatrení). Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

12. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení Exekučného poriadku účinnom od 1.6.2014 § 200 ods. 5 Exekučného poriadku - poznámka súdu), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

13. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

14. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

15. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

16. Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok v platnom znení pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (viac ako 12 mesiacov pred uplynutím prekluzívnej lehoty), preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania konania, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania nemohol ovplyvniť.

17. O trovách exekúcie teda súd rozhodol v súlade s §§ 200 ods. 2 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku a §§ 14, 15, a 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 ( ďalej len „ vyhláška“) tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 11,82 eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

18. Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) s použitím § 14 ods. 3 vyhlášky a v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 6,64 eur (1 úkon a 3,32 eur) spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 3,21 eur (poštovné 1 x 1,46 eur + 1 x 1,75 eur) za poštové služby. Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 9,85 eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie o sumu 1,97 eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 11,82 eur vrátane DPH.

19. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkony spracovanie žiadosti o udelenie poverenia a upovedomenie o začatí exekúcie (2 hodiny x 6,64 eur), keďže súd mal za to, že dané úkony boli vyúčtované duplicitne, pričom súd priznal za uvedené úkony súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo výške 2,75 eur a hotové výdavky 0,20 eur ako žiadosť o poskytnutie súčinnosti REGOB, pretože nemal z exekútorského spisu sp. zn. EX 796/2007 preukázané doručovanie písomností prostredníctvom subjektu oprávneného poskytovať poštové a doručovateľské služby, pri ktorom by súdnemu exekútorovi vznikli hotové výdavky na poštovnom za poštové služby, a to ku dňu rozhodovania o trovách exekúcie s výnimkou poštovného, za ktoré náhradu hotových výdavkov priznal. Súd poznamenáva, že z povahy úpravy trov konania v Exekučnom poriadku za subsidiárneho použitia Civilného sporového poriadku, nemožno priznať trovy, ktoré vzniknú v budúcnosti, resp. ktorých vynaloženie nie je preukázané, a to aj napriek tomu, že môžu mať súvis s konaním. Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 0,70 eur označených ako obálky a papier, keďže súd nemal preukázané (napr. dokladom o

úhrade, príp. faktúrou a pod.), že dané výdavky boli súdnym exekútorom účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v tomto exekučnom konaní. Súd poznamenáva, že je vecou súdneho exekútora, aby do exekútorského spisu doložil také doklady, ktoré budú nad všetky pochybnosti preukazovať všetky trovy, ktoré mu v priebehu exekúcie vznikli pri jej výkone. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedenú odmenu a hotové výdavky.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.