Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-3P/66/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kubinským v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú V. C., D.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., dieťa rodičov: matky O. C., D.. X.X.XXXX, N. Z. XX, Ľ. a otca O. C., D.. X.X.XXXX, H. N. B. XX, G., bytom N. D.. XXX, XX XXX N., H., zastúpeného A. V. G., Z..F..P.., Z. Z. Š. XX, L.: XX XXX XXX, na návrh matky o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, t a k t o

rozhodol:

I. Súd z a v ä z u j e otca O. C. prispievať na výživu maloletej V. C. počnúc mesiacom máj 2016 sumou výživného vo výške 185,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred do rúk matky až do zmeny pomerov.

II. Dlh na výživnom za mesiace máj, jún, júl, august, september 2016 vo výške 175,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným po 10,- eur mesačne počnúc mesiacom november 2016 až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 5.5.2016 sa matka maloletého dieťaťa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné pre maloletú V. na sumu 250,- eur mesačne. Matka v návrhu uviedla, že od roku 2015 maloletá navštevuje Gymnázium A. P.B. C. S. G., pričom sa podstatne zvýšili náklady na jej štúdium. Z dôvodu jej fyzického rastu sa zvýšili tiež náklady na ošatenie a hygienické potreby. Vo voľnom čase sa maloletá venuje tancu vo FS O.. Otec je dlhodobo zamestnaný v zahraničí, jeho minimálny mesačný príjem je okolo 1.200,- eur. Matka od februára 2016 pracuje na dohodu, jej mesačný príjem je 80,- eur. Otec dosiaľ prispieval na výživu maloletej sumou 150,- eur.

2. Uznesením č. k. 3P/66/2016-3 z 10.6.2016 súd ustanovil maloletému dieťaťu na zastupovanie v konaní kolízneho opatrovníka, konkrétne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny G..

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a listinnými dôkazmi, a to oboznámením sa najmä s návrhom matky, s písomným vyjadrením kolízneho opatrovníka, s písomným vyjadrením sa otca k návrhu matky a s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2P/34/2011 a sp. zn. 6P/50/2008.

4. Kolízny opatrovník dieťaťa sa k návrhu písomne vyjadril tak, že maloletá v júni 2016 ukončila 1. ročníka gymnázia, je aktívnou členkou folklórneho súboru O., v rámci vystúpení sú rodičia povinní hradiť poplatky súvisiace s dopravou, stravou, vystúpenia sa pritom v letných mesiacoch uskutočňujú skoro každý víkend. Počas školského roka sa hradia výdavky spojené so zakupovaním krojov. Otec na základe dohody v súčasnej dobe prispieva na výživu maloletej sumou 150,- eur mesačne, ktoré však nepostačuje na pokrytie výdavkov dieťaťa. Matka pracuje v H. U. s mesačným príjmom cca 100,- eur. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej V..

5. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril cestou svojho právneho zástupcu tak, že návrh matky navrhol zamietnuť, nakoľko od mimosúdnej dohody o výživnom z roku 2012, na základe ktorej otec platí výživné vo výške 150,- eur mesačne, nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Na strane otca sa nič nezmenilo. Otec popiera, že by jeho mesačný príjem bol vo výške 1.200,- eur. Jeho mesačný príjem je po zdanení okolo 1.090,- eur. Otec žije v H. a jeho mesačné náklady sú vo výške 975,- eur (nájomné 190,- eur - polovica nájomného na byt, ktorý užíva spoločne s manželkou, elektrina 25,- eur mesačne, inkaso - 235,- eur - polovica inkasa za byt, ktorý užíva spoločne s manželkou, náklady na benzín do práce - 200,- eur, náklady na obedy v práci - 175,- eur a výživné na V. - 150,- eur). Po odpočítaní výdavkov ostane otcovi na stravu, ošatenie, zdravotné výdavky a iné spolu 115,- eur mesačne, čo mu už ani teraz nepostačuje. Otec má aj zvýšené náklady na cestovanie medzi Slovenskom a Talianskom, pretože Slovensko navštevuje asi dva až štyrikrát ročne kvôli kontaktu s maloletou V.. Aj keď maloletá navštevuje gymnázium, s jej štúdiom nie sú spojené vyššie výdavky ako s návštevou základnej školy. Gymnázium sa nachádza v blízkosti jej bývalej základnej školy. Otec každoročne v auguste financoval maloletej školské potreby pred začiatkom školského roka nad rámec dohodnutého výživného dobrovoľne a nebráni sa tomu ani do budúcnosti. Rovnako zvýšenie nákladov maloletej na stravu a ošatenie otec poprel. Taktiež voľnočasové aktivity maloletej sa nezmenili. Od roku 2012 doteraz majú ceny deflačný trend, teda tovary sú v tomto čase lacnejšie vo vzťahu k hodnote peňazí ako v roku 2012. Otec prispieva na výživu maloletej aj nad rámec dohody z roku 2012 a to po dohode s maloletou, pričom len na základe spomienok uvádza, že každoročne maloletej nakupuje školské potreby za cca 66,- eur, kúpil jej lyžiarsku výstroj za 500,- eur, dva mobilné telefóny - jeden za 200,- eur a jeden za 150,- eur, kupuje jej oblečenie, prispel jej na výlet do N. 100,- eur, zobral ju na dovolenku pri mori, poskytuje jej vreckové, pričom je to súčasťou jeho kontaktu s dcérou, kde po zvýšení výživného si nič z toho dovoliť nebude môcť a pri stretnutí s dcérou jej nebude mať za čo plniť ani len elementárne želania. Podľa otca matkin príjem je vyšší než tvrdí, svedčí o tom aj tá skutočnosť, že každoročne chodieva do Talianska zbierať jablká, kde zarobí cca 2.500,- eur. Navyše matke maloletej nič nebráni v tom, aby pracovala a dosiahla vyšší príjem. Podstatou obrany otca je tá skutočnosť, že na jeho strane ako aj na strane maloletej nedošlo od roku 2012 k podstatným zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu dohodnutého výživného vo výške 150,- eur mesačne. 6. Podľa § 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ,,CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

7. Podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

8. Podľa § 31 súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

9. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 22.9.2016, na ktoré sa nedostavil otec dieťaťa žijúci v Taliansku, hoci bol o termíne pojednávania riadne a včas upovedomený. Každé konanie súdu o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom musí byť predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa nepochybne bolo, aby súd rozhodol vo veci vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu čo najrýchlejšie. Súd preto konal a rozhodol v neprítomnosti otca.

10. Na pojednávaní konanom dňa 22.9.2016 matka vypovedala, že trvá na podanom návrhu a žiada, aby súd návrhu vyhovel. Poukázala na to, že maloletá prešla zo základnej školy na gymnázium a navštevuje tanečný krúžok. Matka mala riadny pracovný pomer asi naposledy pred 8 rokmi. Doteraz pracovala na dohodu, kde zarábala 50-80 eur. Nemá stabilný pracovný pomer, pretože si nevie nájsť primerané zamestnanie. Je vyučená krajčírka, má maturitu. Pravdou je, že raz v roku ide na 4 týždne do Talianska, kde zarobí okolo 1.500,- eur, niekedy viac, niekedy menej. Toho roku tam odchádza tiež o týždeň. Dieťa v tom čase bude u rodičov matky.

11. Súd sa oboznámil aj s výplatnými páskami od zamestnávateľa otca a opismi mzdových listov, podľa ktorých čistý mesačný zárobok otca je okolo 1.100,- eur mesačne. Rovnako boli právnym zástupcom otca predložené doklady, z ktorých je zrejmé, aké je inkaso, nájomné, stravné v práci a pod.

12. Na pojednávaní konanom dňa 22.9.2016 matka akceptovala ustálenie výživného na sumu 185,- eur, právny zástupca otca tvrdil, že pre nich je prijateľné 180,- eur a kolízny opatrovník trval na 200,- eur.

13. Vykonaným dokazovaním, najmä listinnými dôkazmi, výsluchom matky a oboznámením sa s obsahom celého spisu ako aj spisov tunajšieho súdu sp. zn. 6P/50/2008 a sp. zn. 2P/34/2011 mal súd zistený nasledujúci skutkový stav: Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletej V. upravená rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6P/50/2008 z 7.10.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.5.2009. Týmto rozsudkom súd zmenil rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P/273/2004 z 12.9.2005 a to tak, že maloletú V. zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 2.000,- Sk, t. j. 66,39 eur vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že otec mal v tom čase mesačný príjem cca 600,- eur, žil v zahraničí, matka nemala žiaden príjem, bola dobrovoľne nezamestnaná, žila z úspor, ale hľadala si prácu a maloletá v čase posledného rozhodnutia súdu o vyživovacej povinnosti bývala s matkou v domácnosti jej rodičov, v tom čase navštevovala ešte len 2. ročník základnej školy, neboli zvýšené náklady so starostlivosťou o maloletú. Následne návrhom podaným na tunajšom súde dňa 8.11.2011 sa matka domáhala zvýšenia výživného pre maloletú V. od 1.8.2011 zo sumy 2.000,- Sk na sumu 160,- eur mesačne. Predmetné konanie bolo vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 2P/34/2011 a uznesením č. k. 2P/34/2011-11 z 10.4.2012 bolo právoplatne zastavené na základe späťvzatia návrhu matkou, keďže medzi rodičmi došlo k mimosúdnej dohode, na základe ktorej otec začal prispievať na maloletú Auréliu sumou 150,- eur mesačne. Toho času otec býva s manželkou v Taliansku, jeho mesačný príjem predstavuje suma cca 1.100,- eur a výdavky cca 975,- eur mesačne. Otec prispieva na výživu maloletej aj nad rámec dohodnutého výživného podľa želania maloletej. Matka býva s maloletou, je zamestnaná iba na dohodu, jej mesačný príjem sa pohybuje okolo 100,- eur mesačne, nedokáže si nájsť stabilnejšie zamestnanie, chodieva raz ročne na zber jabĺk do Talianska, kde zarobí cca 1.500,- eur, niekedy i viac. Maloletá je od posledného rozhodnutia súdu staršia o osem rokov staršia, od septembra 2015 navštevuje gymnázium a aktívne navštevuje folklórny súbor O..

14. Podľa § 121 rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

15. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

23. Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, atď., to všetko primerané veku.

24. Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností.

25. Matka navrhla otca zaviazať povinnosťou prispievať na výživu maloletej Aurélie zvýšeným výživným vo výške 250,- eur mesačne, napokon matka akceptovala aj výživné vo výške 185,- eur mesačne. Otec súhlasil so zvýšením výživného len na sumu 180,- eur mesačne. Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť výživné pre maloletú V. na sumu 200,- eur mesačne.

26. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení je základnou podmienkou prípustnosti zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom zmena, ktorá nastala v skutočnostiach predstavujúcich podklad vydania pôvodného rozhodnutia, pričom však musí ísť o zmenu zásadného a trvalého charakteru. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, jeho nástup do školy, zvýšenie alebo zníženie zárobku niektorého z rodičov, zmena počtu nimi vyživovaných osôb a podobne.

27. Súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom v roku 2008 na strane rodičov i dieťaťa došlo k zmene pomerov. Na strane matky od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov, nakoľko v danom čase bola bez príjmu a v súčasnosti je matkin príjem cca 100,- eur mesačne plus jednorazový ročný príjem z brigády v Taliansku okolo 1.500,- eur. Na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov v tom zmysle, že sa jeho mesačný príjem zvýšil zo sumy 600,- Sk na sumu cca 1.100,- eur. Za uplynulú dobu nastala podstatná zmena pomerov na strane maloletej Aurélie, a to opakovane. U maloletej od posledného rozhodnutia o výživnom v dôsledku jej fyzického a psychického vyspievania (je o 8 rokov staršia) narástli celkové výdaje spojené s jej výživou, ošatením, kultúrnym a spoločenským vyžitím. Maloletá V. zároveň ukončila základnú školu a v septembri 2015 sa stala gymnazistkou. Nástupom V. na strednú školu sa matke zvýšili aj výdavky súvisiace so vzdelávaním maloletej, keďže študijné pomôcky a učebnice stredoškoláka sú jednoznačne nákladnejšie ako žiaka 2. ročníka základnej školy a navyše maloletej pribudli aj nové výdavky, a to v súvislosti s návštevou folklórneho súboru O., ktoré maloletá v čase posledného rozhodnutia súdu nemala.

28. Súd uznal nárok maloletej V. na vyššie výživné ako opodstatnený v dôsledku popísanej zmeny pomerov. Za primerané zvýšenie výživného vo vzťahu ku všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam súd považoval u maloletej V. sumu 185,- eur mesačne, nakoľko vyššie výživné presahuje toho času reálne možnosti a schopnosti otca.

29. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Podľa § 217 ods. 2 ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

31. Podľa § 232 ods. 4 ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne

inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

32. Súd priznal zvýšené výživné pre maloletú počnúc mesiacom máj 2016, t. j. od mesiaca, kedy bol podaný návrh na začatie konania. Zvýšením výživného počnúc mesiacom máj 2016 vzniklo otcovi dlžné výživné pre maloletú za obdobie od mája 2016 (vrátane) do septembra 2016 (vrátane) v celkovej sume 175,- eur /(185,- eur - 150 eur) x 5 mesiacov/, ktorú súd otcovi povolil splácať mesačne po 10,- eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom november 2016 až do úplného vyrovnania dlžnej sumy pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej čiastky. Súd pristúpil k povoleniu splátok dlžného výživného s ohľadom na jeho výšku a príjmové pomery otca.

33. Podľa § 52 žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

35. Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

36. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania účastníci ani neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým

alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia.