Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-198-2015.pdf
PDF · 116 KB
No categories available
22C/198/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanému: D. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. V. 5, F., o zaplatenie sumy X.XXX,XX eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 799 eur.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 50,74%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 2.9.2014, doručenou súdu dňa 5.9.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.060,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 12.5.2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou poskytujúcou úverové produkty, medzi ktoré patrí aj spotrebiteľský úver. Žalovaný dňa 11.11.2011 v predajni elektroMAX na ul. V. Clementisa 18/G v Trnave uzatvoril so žalobcom úverovú zmluvu č. 4111060581 na kúpu tovaru - notebook N5110i7, ktorého predajná cena bola 799 eur, ktorý úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 12 mesiacov s výškou mesačných splátok po 88,34 eur. Žalovaný pri podpise zmluvy uviedol nepravdivé údaje o zamestnaní, čím osobu konajúcu v mene žalobcu uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru. Žalovaný nesplácal úver podľa dohodnutého splátkového kalendára a neuhradil žiadnu sumu. Tým, že žalovaný nesplácal splátky v dohodnutý termín, dostal sa do omeškania a žalobca dňa 26.4.2012 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, t. j. úver zosplatnil, v dôsledku čoho bol žalovaný povinný zaplatiť svoj dlh jednorazovo (§ 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Žalovaný bol viackrát pred zosplatnením, či už písomne, telefonicky, alebo formou SMS- správ informovaný o tom, že je v omeškaní so splátkou voči žalobcovi a bol upozornený na možnosť zosplatnenia úveru. Dodatočným šetrením žalobca zistil, že bol v predmetnej veci uvedený do omylu, lebo žalovaný uviedol nepravdivé údaje na získanie predmetného úveru. Okresným súdom Trnava bolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaný vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobil malú škodu, čím spáchal prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, a to v konaní vedenom pod č. k. 30T/25/2014 v bode 1. Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/25/2014 zo dňa 13.5.2014 sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 13.5.2014. Rozsudkom bola poškodená spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Žalobca si preto v tomto konaní uplatňuje nárok na náhradu škody, na základe splnenia zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu. U žalovaného je porušením právnej povinnosti také konanie, ktorým vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak mu spôsobil malú škodu. Škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi. Poškodený už v trestnom konaní preukázal výšku škody v sume 933,97 eur. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Za skutočnú škodu sa pokladá ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, táto skutočná škoda bola vyčíslená na sumu 1.060,08 eur (suma úveru splatného spotrebiteľom) 799 eur/poskytnutý úver + úrok/261,08 eur = 1.060,08 eur. Ušlý zisk znamená stratu očakávaného prínosu. Nepostačuje pritom samotná pravdepodobnosť zvýšenia majetkového stavu v budúcnosti, pretože musí byť naisto určené, že pri pravidelnom priebehu vecí - nebyť protiprávneho konania škodcu, mohol poškodený dôvodne očakávať rozmnoženie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť zabránilo konanie škodcu, teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech poškodený prišiel. Vychádza sa zo sumy, ktorú by v predmetnom období za normálnych okolností poškodený získal, s prihliadnutím na náklady vynaložené na dosiahnutie tohto zisku (rozsudok NS ČR z 23.4.2008, sp. zn. 25Cdo 87/2006). V tomto prípade ušlý zisk, je suma zmluvného úroku, vopred dohodnutá odplata za užívanie istiny, keďže úver je odplatný právny úkon, pričom odplata je vyjadrovaná zmluvne dohodnutým úrokom. Úroky predstavujú hodnotu peňazí, resp. stratu veriteľa v dôsledku zmeny hodnoty peňazí. Na základe úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s dohodnutým úrokom vo výške 1.060,08 eur (celková čiastka splatná spotrebiteľom). Občianskoprávna úprava náhrady škody vychádza z prezumpcie zavinenia, čo znamená že zavinenie sa predpokladá. Ide o všeobecnú zodpovednosť. Škodca sa síce môže zbaviť zodpovednosti, avšak len tak, že jednoznačne preukáže, že škodu nezavinil. Vzťah medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vzniknutou škodou, je nutné vzhľadom na § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku nepochybne považovať za vzťah príčiny a následku, pretože toto bolo žalovanému preukázané už v trestnom konaní sp. zn. 30T/25/2014. Z rozsudku vydanom v trestnom konaní, ktorým je súd viazaný, vyplýva, že zavinenie žalovaného bolo riadne dokázané a bol uznaný vinným z trestného činu. Žalobca si preto uplatňuje náhradu škody vo výške 1.060,08 eur, ktorá bola spôsobená trestným činom. Žalobca uplatňuje tiež zákonný úrok z omeškania vo výške 9% ročne, k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. ku dňu 12.5.2012 - nasledujúci deň po pätnástom dni odo dňa zosplatnenia úveru.
3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/25/2014 zo dňa 13.5.2014, Úverovú zmluvu č. 4111060581 zo dňa 11.11.2011, Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - DUO.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadril.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením žalobcom predložených listinných dôkazov, keď v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku pojednával v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.
6. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 11.11.2011 Úverovú zmluvu č. 4111060581, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému účelový úver na nákup tovaru - notebook N5110 i7, v sume 799 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 12-tich mesačných splátkach vo výške 88,34 eur. Ročná úroková sadzba bola uvedená vo výške 37,46%, RPMN bola uvedená vo výške 45,40% a priemerná hodnota RPMN vo výške 45,11%. Celkové náklady spotrebiteľa boli 190,40 eur. Prvá splátka bola splatná dňa 11.12.2011, nasledujúce splátky boli splatné vždy do 29. dňa v kalendárnom mesiaci a lehota splatnosti úveru bola 29.11.2012. Žalovaný sa tak celkom zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 989,40 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - DUO.
7. Z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/25/2014 zo dňa 13.5.2014 vyplýva, že žalovaný bol v bode 1 rozsudku uznaný za vinného, že dňa 11.11.2011 na ul. V. Clementisa 18/G, v predajni elektroMAX uzatvoril so žalobcom úverovú zmluvu č. 4111060581 na nákup tovaru - notebook N511067 vo výške 799 eur, ktorý sa zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 12 mesiacov s výškou mesačných splátok po 88,34 eur, pričom pri podpisovaní zmluvy uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti Aquantik spol. s r. o., Hviezdoslavova 7, Trnava, s čistým mesačným príjmom 680 eur, pričom v uvedenej spoločnosti nikdy nepracoval a doposiaľ neuhradil ani jednu splátku, čím svojím konaním spôsobil spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. škodu vo výške 933,97 eur, za čo bol odsúdený za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Žalobca ako poškodený bol so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 13.5.2014.
8. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
9. Podľa § 222 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon, kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.
10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (t. j. 11.11.2011), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
15. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
16. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZSÚ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa § 2 písm. d) ZSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3 (1). Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom (2).
20. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
22. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
23. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
24. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je iba čiastočne dôvodná. Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 11.11.2011 uzavretá zmluva o úvere č. 4111060581, ktorou žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 799 eur na nákup určeného tovaru. Pri uzatváraní zmluvy žalovaný uviedol nepravdivý údaj o svojom zamestnaní a príjme a dohodnuté splátky nezaplatil, za čo bol odsúdený za prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 30T/25/2014 zo dňa 13.5.2014, právoplatným a vykonateľným toho istého dňa.
26. Pretože uzavretie Úverovej zmluvy č. 4111060581 zo dňa 11.11.2011 bolo dosiahnuté trestným činom žalovaného, je tento právny úkon absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje zákonu. Žalobcovi ako poškodenému trestným činom vznikla v súvislosti skonaním žalovaného škoda, avšak v trestnom konaní žalobcovi uplatnená náhrada škody priznaná nebola, ale bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
27. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škodou sa rozumie ujma v majetkovej sfére poškodeného, ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
28. Žalobca sa podanou žalobou domáha voči žalovanému náhrady škody spôsobenej trestným činom, keď vyššie citovaným rozsudkom bol ako poškodený so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Ako skutočnú škodu si uplatňuje sumu poskytnutého úveru 799 eur plus úrok 261,08 eur, t. j. spolu sumu 1.060,08 eur. Zároveň uviedol, že suma zmluvného úroku, je v tomto prípade ušlým ziskom, keďže úver je odplatný právny úkon a odplata je vyjadrovaná zmluvne dohodnutým úrokom.
29. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že boli splnené zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorými sú: 1. existencia protiprávneho úkonu, 2. vznik škody ako majetkovej ujmy, 3. existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, 4. zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu) spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. U žalovaného je porušením právnej povinnosti konanie, ktorým vylákal od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, a tak mu spôsobil malú škodu. Skutočná škoda žalobcovi vznikla tým, že odporcovi poskytol finančné plnenie zo zmluvy v sume 799 eur. Medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť, pretože žalovanému bolo poskytnuté finančné plnenie zo strany žalobcu v dôsledku podvodného konania žalovaného. Zavinenie bolo preukázané žalovanému už v trestnom konaní, a síce v podobe úmyslu.
30. Z uvedeného dospel súd k záveru, že z dôvodu naplnenia predpokladov zodpovednosti za škodu má žalobca voči žalovanému právo na náhradu skutočnej škody v sume 799 eur, ktorá suma predstavuje sumu poskytnutého úveru (zároveň aj kúpnu cenu tovaru), keď žalovaný na splatenie úveru žalobcovi nezaplatil žiadnu sumu, a preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 799 eur.
31. Vo zvyšku požadovanej istiny však súd žalobu žalobcu zamietol, pretože ju v tejto časti považoval za nedôvodnú. Zvyšok požadovanej istiny 261,08 eur (1.060,08 eur - 799 eur) žalobca kvalifikoval ako sumu zmluvného úroku, ktorú si uplatňoval aj ako skutočnú škodu, aj ako ušlý zisk. Súd poukazuje na to, že pokiaľ ide o zmluvne dohodnutý úrok za úver, tento je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí, čiže uplatnenú sumu 261,08 eur by bolo možné kvalifikovať ako ušlý zisk. Súd však má za to, že i keby bola Úverová zmluva zo dňa 11.11.2011 platnou zmluvou a nebola by uzavretá v rozpore so zákonom v dôsledku trestného činu žalovaného, nemal by žalobca nárok na zmluvný úrok, a tento by mu nebol priznaný ani rozhodnutím súdu, a to z nasledovných dôvodov.
32. Úverová zmluva č. 4111060581 zo dňa 11.11.2011 je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou uzavretou v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zároveň spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Právny vzťah medzi stranami založený predmetnou úverovou zmluvou je tak nevyhnutné posudzovať aj podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako i ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v sume 799 eur s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 37,46% ročne a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami však neobsahuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V takomto prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, za bezúročný a bez poplatkov. Údaj o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení, je základnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve sa uvádza len výška splátky 88,34 eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úrok a poplatky. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z., je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úkony a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.
33. V danom prípade žalobca nepreukázal, že Úverová zmluva obsahovala údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, presne v tomto členení. Preto je potrebné predmetný spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca by i v prípade, že by sa žalovaný pri uzatváraní zmluvy nedopustil úverového podvodu, nemal nárok na zaplatenie úroku z úveru, prípadne iných poplatkov za úver, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže žalovaný z poskytnutého úveru vo výške 799 eur nič nezaplatil, súd by mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi len sumu úveru vo výške 799 eur. Z tohto dôvodu súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvného úroku v sume 261,08 eur ako ušlého zisku, zamietol.
34. V neposlednom rade súd považuje za potrebné poukázať tiež na ustanovenie § 7 ods. 1 a 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 11.11.2011, podľa ktorého bolo povinnosťou veriteľa pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Bolo teda povinnosťou žalobcu od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať aj predloženie príslušných dokladov preukazujúcich jeho schopnosť splácať poskytovaný úver (pracovnú zmluvu, potvrdenie o príjme). Pokiaľ takto obozretne žalobca nepostupoval a spoľahol sa len na tvrdenie žalovaného o tom, kde je zamestnaný a aký je jeho príjem, nejde o zachovanie náležitej odbornej starostlivosti dodávateľa služby. Vzhľadom na uvedené súd posúdil uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie úroku z úveru, podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, ktorému nemožno priznať právnu ochranu a aj z tohto dôvodu súd nárok žalobcu na zaplatenie úroku v sume 261,08 eur ako ušlého zisku, zamietol.
35. Pokiaľ ide požadovaný o úrok z omeškania, v tejto časti súd rovnako žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Keďže v Občianskom zákonníku pri náhrade škody nie je ustanovený čas plnenia, treba podľa § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že dlžník je povinný zaplatiť náhradu škody prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Súd pritom poukazuje na judikát R 19/1972, podľa ktorého „úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas splnenia, podľa ustanovenia § 78 (pozn. teraz § 563) treba vychádzať z toho, že škodca je povinný nahradiť škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu; dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému.“
36. Navrhovateľ nepreukázal, že by žalovaného pred podaním žaloby vyzval na plnenie z titulu náhrady škody, nepredložil ani žiadne upomienky, ktorými by od žalovaného požadoval zaplatenie svojej pohľadávky z úverovej zmluvy. Pokiaľ nebol dlžník vyzvaný k splneniu už skôr, za kvalifikovanú výzvu k plneniu sa považuje tiež doručenie žaloby. V priebehu konania sa však súdu nepodarilo žalovanému doručiť podanú žalobu, z ktorého dôvodu bol tiež žalovanému pôvodne, ešte za účinnosti z. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, na ochranu ich záujmov v tomto konaní ustanovený opatrovník. Doručenie žaloby opatrovníkovi žalovaného, ktorý mu bol ustanovený pre toto konanie, však nemá hmotnoprávny následok doručenia výzvy na plnenie žalovanému, ktorá výzva sa týmto úkonom nedostala do jeho dispozičnej sféry. Pretože žalovaný nebol v tomto prípade preukázateľne žalobcom vyzvaný na zaplatenie náhrady škody, súd žalobcovi nemohol priznať úroky z omeškania. Z tohto dôvodu súd návrh v časti o zaplatenie príslušenstva nepovažoval za dôvodný, a preto ho v uvedenej časti zamietol.
37. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu žalobcu za odôvodnenú len v časti o zaplatenie sumy 799 eur, preto jej v tejto časti vyhovel, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
38. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a vo veci prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 50,74%. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 1.060,08 eur s príslušenstvom, pričom úspešný bol iba v časti o zaplatenie sumy 799 eur. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 75,37% (799 eur : 1.060,08 eur x 100) a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 24,63% (100 % - 75,37%) a tým je daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 50,74% (75,37% - 24,63%), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie(§ 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.).