Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_2C-22-2015.pdf
PDF · 89.77 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/22/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47248980, právne zastúpený: PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36668745, proti žalovanému: A. D., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom Z. XX, N. o zaplatenie 669,69 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 171,78 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % p.a. zo sumy 35,63 eur od 26.12.2011 do zaplatenia, 9 % p.a. zo sumy 136,15 eur od 26.1.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 497,91 eur súd žalobný návrh žalobcu z a m i e t a .
Súd priznáva trovy konania a trovy právneho zastúpenia žalobcovi v 1-ine (25%).
odôvodnenie:
1. Žalobca sa písomným návrhom domáhal zaplatenia istiny v celkovej výške 669,69 eur s úrokom z omeškania. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, uzavrel so žalovaným zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, a to v programe iTariff 600. K tomu ešte uzatvoril aj dodatok z zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na využívané služby alebo zariadenia, a to telefón IPHONE 4S 16GB v lehote viazanosti 24 mesiacov. Žalobca poskytoval svoje služby riadne a včas. Práve naopak žalovaný si neplnil svoje povinnosti a riadne a včas neuhrádzal faktúry. Z dôvodu, že v dôsledku jeho správania sa bol deaktivovaný, vznikol podniku na základe tohto nárok fakturovať aj zmluvnú pokutu.
2. Žalovaný v tomto konaní bol nečinný. Súd zistil, že jeho pobyt je neznámy, a preto z uvedené dôvodu bolo uznesením tunajšieho súdu rozhodnuté, že písomnosti sa budú žalovanému ukladať v súdnom spise. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti sporových strán, písomne sa ospravedlnil aj žalobca, prečítal písomný návrh, oboznámil sa so zmluvou o pripojení, oznámením o postúpení pohľadávky, pripojenými faktúrami, zisťovaním pobytu žalovaného, úradným záznamom a zistil nasledovné:
3. Predmetom žalobného návrhu je zaplatenie dvoch faktúr na sumu 35,63 eur a sumu 136,15 eur, ktoré neuhradil žalovaný za poskytnuté telefonické služby. Predmetom žalobného návrhu je aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 497,91 eur, pretože v dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalovaného bol tento deaktivovaný, čím vznikol žalobcovi aj nárok na zmluvnú pokutu.
4. Predmetom sporu je teda vydanie bezdôvodného obohatenia.
5. Súd už vyššie uviedol, že sporové strany sa pojednávania nezúčastnili, žalovaný je na neznámom mieste, žalobca sa písomne ospravedlnil a požiadal, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.
6. Dôkazy v tomto konaní produkoval len žalobca. Ten predložil súdu jednak zmluvu o pripojení, ktorá bola podpísaná 28.11.2011. Z tejto zmluvy vyplýva, že Podnik Slovak Telekom a žalovaný uzatvorili zmluvu o poskytovaní telefonických služieb. Toho istého dňa podpísali aj dodatok k zmluve o pripojení, na základe ktorého bol poskytnutý žalovanému program iTariff 600 s aktivačným poplatkom 10,01 eur. Takisto mu bolo poskytnuté zariadenie, a to telefón IPHONE 4S 16GB v lehote viazanosti 24 mesiacov. V prípade nedodržania doby viazanosti bola dohodnutá aj zmluvná pokuta v sume 497,91 eur.
7. Z oznámenia o postúpení pohľadávky vyplýva, že spoločnosť Slovak Telekom postúpila svoju pohľadávku v zmysle § 524 a nasl., O.z. spoločnosti Quantum Credit a.s., a túto skutočnosť oznamovala dňa 29.11.2013 žalovanému.
8. Z faktúry s dátumom splatnosti 25.12.2011 vyplynulo, že žalovaný túto neuhradil, jednalo sa o sumu 35,63 eur.
9. Z ďalšej faktúry s dobou splatnosti 25.1.2012 vyplynulo, že neuhradil ďalšiu faktúru na sumu 136,15 eur.
10. Z faktúry zo dňa 25.11.2012 vyplynulo, že žalobca účtoval žalovanému zmluvnú pokutu v sume 497,91 eur.
11. Ako to už bolo konštatované, viac listinných dôkazov zo strany žalobcu produkovaných nebolo. Žalovaný bol v tomto konaní absolútne nečinný. Tohto času sa nachádza na neznámom mieste.
12. Súd uzatvára nasledovné: Čo sa týka nároku žalobcu, tento je len čiastočne opodstatnený. Bolo nepochybne preukázané, že žalovaný neuhradil faktúru s dobou splatnosti 25.12.2011 na sumu 35,63 eur a faktúru s dobou splatnosti 25.1.2012 na sumu 136,15 eur. Tieto skutočnosti mal súd preukázané a uzatvára, že je žalovaný povinný tieto dve faktúry žalobcovi v plnom rozsahu uhradiť. Ako spornou sa javila faktúra - zmluvná pokuta na sumu 497,91 eur.
13. Zo zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve o pripojení vyplýva, že žalovanému bolo poskytnuté aj zariadenia na telefonovanie, a to telefón IPHONE. Žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov.
14. Súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti nasledovné:
15. Súd považuje za nepochybné, že žalobca má právo na zmluvnú pokutu, ktorú odvíjal od ust. § 544 ods. 1 O.z., a od dohody, ktorá je súčasťou spotrebiteľských zmlúv, a to zmluvy o pripojení, dodatku k zmluve, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy, a teda i prejednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Uplatnenie výberu kúpou iného mobilného telefónu alebo výberom nižšieho alebo vyššieho paušálu nemožno považovať za možnosť ovplyvnenia obsahu zmluvy ani vo výške zmluvnej pokuty. Podľa názoru súdu nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2 O.z.). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednal, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca len menil výšku zmluvnej pokuty aplikáciou jednou z viacerých variantov tak, ako to bolo už aj v minulosti.
15. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 zákona je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, hoci v občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva upravená (uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 O.z. pred novelou č. 568/2007 Z.z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1.2008). Vzťah medzi O.z. a zákonom má povahu vzťahu všeobecného predpisu lex generalis a osobitného predpisu lex specialis.
16. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy SR už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postup, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitáva vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
17. Súd však má za to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam zákazníka ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby a zároveň nesmú od účastníka - spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok žiadať, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takáto povinnosť musí exitovať počas celej doby existencie zmluvného vzťahu, teda od jeho vzniku až po jeho zánik. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 24 mesiacov je pomerne rozsiahli záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj ekonomickej a sociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena sociálnej situácie rodiny, statusu, zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu, že konkurencia alebo aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku teda nesmie znemožňovať zákazníkovi - spotrebiteľovi možnosť voľby a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah. Sankcia vždy musí zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne na strane oprávneného. Je rozdiel, či spotrebiteľ konaná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva služby s tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo sociálna situácie donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti.
18. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v O.z., a to v § 52 a nasl. ustanovení O.z. a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah a závažnosť porušenej povinnosti je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a O.z.. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať - moderovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu.
19. Ustanovenie § 53a ods. 1 O.z. zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 O.z.; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a O.z.). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodného obohatenie z neplatného právneho úkonu.
20. Záverom súd podotýka, že pokým si uplatňoval žalobca aj uhradenie zmluvnej pokuty, mal bližšie v žalobnom návrhu zdôvodniť výšku zmluvnej pokuty, rozsah porušenia povinnosti zo strany zákazníka. I napriek tomuto však súd dáva do pozornosti v tejto veci viaceré rozhodnutia, a to najmä rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 6Co/91/2011, ktoré je právoplatné. Aj z tohto rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vyplýva to, čo už vyššie spomínal tunajší súd prvej inštancie, že dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky, alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Má sa na mysli samozrejme zmluvnú pokutu ako aj v tomto prípade. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že pokým súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, je povinný zdržať sa používania takejto podmienky.
21. Ďalej dáva súd do pozornosti rozsudok Okresného súdu v Prešove zo dňa 13.8.2010 č.l. 17C/23/2010-65 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29.6.2011 č.l. 2Co/137/2010, kde bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne vo veci Okresného súdu Prešov zo 16.8.2010 č.k. 17C/112/2010-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 9.5.2011 č.k. 18Co/136/2010. Vo viacerých prípadoch tiež došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti (rozsudok Okresného súdu Svidník z 31.10.2011 č.k. 7C/119/2011, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou z 26.10.2011 č.k. 11C/184/2011-82 a iné). Vzhľadom na uvedené potom tunajší súd, čo sa týka zmluvnej pokuty aj v zmysle vyššie spomenutých rozsudkom v tomto odôvodnení, ktoré rozhodovali v obdobných veciach o zamietnutí nárokov zmluvnej pokuty, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
22. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd žalobcovi priznal istinu vo výške 171,78 eur s úrokom z omeškania a v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 497,91 eur návrh zamietol. Podľa názoru súdu žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne, a to v 1-ine - 25% zo sumy. Preto mu priznal trovy konania a trovy právneho zastúpenia iba v 1-ine.
23. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).