Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25Cb-124-2022.pdf
PDF · 81.47 KB
Case nature
Subarea
25Cb/124/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v sporovej veci žalobcu: Ing. A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Č.. X, XXX XX H. S., proti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom Hraničná 12, 815 26 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 11.07.2022 sa žalobca voči žalovanému domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek administratívnych úkonov, zásahov a rozhodovaní vo veciach pozemkov nachádzajúcim sa v k.ú. D. B. H. S., vymedzeným ako LPIS-ové pôdne bloky z mapového štvorca N. Z. a tiež aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek vecných aj právnych zásahov do predmetných pôdnych blokov vrátane ich užívania, okrem dokončenia zberu úrody za r. 2022 a pasenia HD. Uvedeného sa žalobca domáhal až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci následnej žaloby na odškodnenie.
2. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že pripravuje súdne podanie na odškodnenie za nezabezpečenie zákonných povinností zo strany žalovaného ako správneho orgánu, vo veci užívacích práv - užívania k dotknutým poľnohospodárskym pozemkom v kat. územiach D. B. H. S. za roky 2012 -2013 ale aj 2014- 2021. Následne potom za nezákonné rozhodovania odporcu vo veciach užívacích práv k poľnohospodárskym pozemkom, tak ako boli zo zákona vymedzené na LPIS operáte. Žalobca ako jediný spoločník a konateľ R. K..Q..X.., v rokoch 2004-2011 nerušene podnikal v poľnohospodárstve na všetkej poľnohospodárskej pôde v k.ú. D. B. H. S.. V rokoch 2006-2011 v rámci zmluvne viazaného štátneho programu Agroenviroment a Ekologické poľnohospodárstvo, práve so žalovaným a Ministerstvom pôdohospodárstva. Po dlhodobom nezabezpečení garancie na zachovanie užívacích práv k užívaniu dotknutej pôdy zo strany žalovaného, bol žalobca nútený v 12/2013 úplne prerušiť akékoľvek podnikateľské činnosti v poľnohospodárstve. Nepomohlo ani prevedenie práv k podnikaniu z R., K..Q..X.., na dcérsku spoločnosť Z., K.. K..Q..X.. Prenajaté pozemky sú zväčša vo vlastníctve fyzických osôb, niektoré sú štátne. Nájomné vzťahy sú právne tituly pre ich užívanie. Každý LPIS pôdny blok je tvorený súhrnom do bloku náležiacich E- KN parciel s vlastníctvom vymedzeným na E-KN operáte. V zmysle zákona č. 504/2003 Z.z., právo poľnohospodárskeho užívania pozemku vzniklo aj jeho dlhodobému užívateľovi bez nájomného vzťahu
- tzv. historické právo. Podľa uvedeného prechod užívacích práv k užívaniu pôdy z ich pôvodného užívateľa na nadobúdateľa je viazaný na odovzdanie a prevzatie pôdy. Pre nadobudnutie užívacieho práva k poľnohospodárskemu užívaniu pozemku, ktorý bol užívaný jedným subjektom, okrem práv vlastníctva, platia aj ustanovenia na jeho „odovzdanie-prevzatie“ druhým subjektom. Teda platia podmienky na zabezpečenie náležitostí spojených s prechodom užívacích práv. Právna povinnosť na
„zákonný prechod“ z užívania jedného do užívania druhého sa týka každej štátom vedenej evidenčnej úrovne pozemkov - EKN, CKN, LPIS. V kontexte uvedeného tak každému novému užívateľovi užívacie práva k užívaniu pozemkov pre agendu žalovaného sú od roku 2004 akékoľvek užívacie práva k pozemkom vymedzované výlučne na LPIS operáte, vznikajú až po ich riadnom odovzdaní, a z podstaty veci napr. i v spojení s časovým údajom účinku prechodu práv. Vlastnému procesu odovzdania
- prevzatia musí predchádzať žiadosť nadobúdateľa na odovzdanie pozemkov so základnou ich špecifikáciou. Po podaní žiadosti na rok 2012 zo strany TKÁČ s.r.o., a po vykonaní tzv. krížových kontrol jednotných žiadostí na rok 2012 počítačovým systémom žalovaného s výsledkom uvedeným v špecifikácii nezrovnalostí, tak žalovaný sám konštatoval 2násobné deklarovanie užívacích práv k tým istým pozemkom v k.ú. D. B. H. S.. Žalovaný tak cez jednotné žiadosti na rok 2012 o podporu v poľnohospodárstve na totožné LPISové pôdne bloky už 03.09.2012 sám identifikoval duplicitu v deklarovaní užívacích práv k podstatnej časti pôdy a pritom výlučne vymedzených na LPIS operáte. Len čo žalovaný sám identifikoval, že v uvedených k.ú. sa o poskytnutie podpory uchádzajú viacerí žiadatelia, mal ich zo zákona vyzvať na preukázanie práv užívania k pôde jedným z titulov. Toto mal následne posúdiť a vecne vyhodnotiť alebo spornú záležitosť odkázať na príslušný súd. Žalovaný nielen, že za r. 2012 až 2021 odignoroval svoje zákonné povinnosti, ale aj v rozpore so zákonom č. 71/1967 Zb., na dotknuté a sporné pozemky, tretím stranám každý rok vyplácal dotácie, čím im nezákonným spôsobom priznával užívacie práva. Nezákonnosti žalovaného sú rovnako v absolútnom rozpore s mravmi a princípmi a zásadami organizácie a správy spoločnosti ako takej. V uvedených k.ú. v rokoch 2012 až 2022 jedine TKÁČ s.r.o./Makovica, spol. s.r.o., disponovali relevantnými právami k poľnohospodárskemu užívaniu dotknutých LPIS pôdnych blokov. Žalovaný svojou nečinnosťou hrubo porušil práva žalobcu, čím ho aj výrazne poškodil. V snahe zachovať kontinuitu užívacích prv k dotknutým poľnohospodárskym pozemkom bol zo strany Makovica spol. s.r.o. dňa 15.05.2022 opäť podaná jednotná žiadosť na rok 2022. Tu ale bez jasného a zásadného „vloženia sa“ súdu týmto neodkladným opatrením do ďalšieho „konania“ a rozhodovania“ žalovaného sa neroztne reťaz nevídanej nezákonnosti vo veci samej od roku 2012. Ako dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uvádza, že pripravované súdne podanie bude vo veci návrhu na jeho odškodnenie ako priameho následníka TKÁČ s.r.o., a Makovica spol. s.r.o., za vysoké majetkové ujmy, ktoré žalobcovi vznikli zo strany žalovaného. Za dlhodobým ignorovaním zákonných povinností zo strany žalovaného je i zneužívanie právomocí mnohých pracovníkov ako verejných činiteľov. Žalobca navrhuje, aby súd zamedzil neodôvodnenému ďalšiemu nezákonnému rozhodovaniu žalovaného vo veci užívacích páv k dotknutým pozemkom. Tiež navrhuje, aby žalovaný titulom svojich zákonných práv a povinností pre administrovanie činností v pôdohospodárstve SR, Vylúčil akékoľvek vecné, technické a ekonomické podporovanie činností tretích strán na dotknutých pozemkoch.
3. Žalobca vo svojom návrhu označil celkovo 12 dôkazov, k svojmu návrhu však žiadny z nich nepripojil.
4. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne: Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
5. Keďže žalobca vo svojom návrhu označil dôkazy, na ktoré sa odvoláva, avšak tieto k podanému návrhu nepripojil, čím v zmysle § 326 CSP nesplnil predpísané náležitosti neodkladného opatrenia, súd sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou, či sa v danom prípade jedná o také vady návrhu, ktoré bránia pokračovaniu v konaní a či je v dôsledku toho takýto návrh potrebné odmietnuť. Preskúmaním návrhu žalobcu dospel súd k záveru, že nepripojenie listinných dôkazov, na ktoré sa žalobca vo svojom návrhu odvoláva je vadou podania a teda podaný návrh neobsahuje predpísané náležitosti, nejedná sa však o také vady, ktoré by bránili pokračovaniu v konaní, nakoľko podaný návrh je zrozumiteľný, žalobca riadne označil strany, ktorých sa konanie týka, opísal skutkové okolnosti a uviedol, čoho sa podaným návrhom domáha.
6. Vychádzajúc z návrhu žalobcu súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca neosvedčil potrebnosť a naliehavosť situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu do pomerov strán sporu.
7. Ako vyplýva z vyššie uvedenej právnej úpravy, základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Neodkladné opatrenie je inštitút, ktorý je na mieste použiť tam, kde je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu alebo, ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Ide o taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Existenciu vyššie uvedených skutočností je povinný osvedčiť žalobca. Druhým zákonným predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia je potreba neodkladnej úpravy pomerov, resp. existencia odôvodnenej obavy, že exekúcia bude ohrozená.
8. Žalobca vo svojom návrhu však neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé ochrany akých práv sa podaným návrhom domáha a bezprostredné ohrozenie akých práv žalobcovi hrozí a takéto skutočnosti ani nijako neosvedčil. Žalobca vo svojom návrhu len opísal akým spôsobom vznikali a fungovali právne vzťahy medzi spoločnosťami TKÁČ, s.r.o. a Makovica spol. s.r.o. so žalovaným, opísal aké sú zákonné povinnosti a kompetencie žalovaného a z akých právnych predpisov vyplývajú ale neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré by súd mohol posúdiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a neoznačil ani nárok, ktorému by sa zo strany súdu mala poskytnúť ochrana.
9. Žalobca dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia vzhliadol v tom, že pripravuje súdne podanie vo veci odškodnenia za zmarené investície a zmarené podnikanie voči žalovanému a preto navrhuje, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do označených pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. D. B. H. S.. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie, nakoľko pre účely neodkladného opatrenia postačuje osvedčiť tvrdenia uvádzané v návrhu. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdení žalobcu bez toho, aby boli tieto tvrdenia osvedčené. Je teda nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné nielen pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ale aj skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strany sporu. Žalobca v tejto súvislosti však žiadnym spôsobom neosvedčil, že by mu zo strany žalovaného bezprostredne hrozil akýkoľvek zásah od jeho práv a oprávnených záujmov, nehovoriac
o tom, že by žalovaný podnikal akékoľvek administratívne úkony či zásahy v súvislosti s označenými pozemkami.
10. V tejto súvislosti je tiež potrebné spochybniť aktívnu legitimáciu žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia, keď z ním tvrdených skutočností vyplýva, že do právnych vzťahov so žalovaným vstupovali vyššie identifikované obchodné spoločnosti (TKÁČ s.r.o. a Makovica spol. s.r.o.) a nie žalobca ako fyzická osoba, ktorá je navrhovateľom neodkladného opatrenia.
11. Žalobca teda ničím neosvedčil ani nepreukázal také skutkové okolnosti, ktoré by bez rozumných pochybností umožňovali prijať záver, že na strane žalobcu je potrebné bezodkladne upraviť pomery, nakoľko mu bezprostredne hrozí nebezpečenstvo vzniku ujmy zo strany žalovaného a vzniku takejto ujmy možno zabrániť len nariadením neodkladného opatrenia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
12. Záverom si súd ešte dovoľuje k podaniu, ktoré žalobca doručil súdu dňa 01.08.2022, a v ktorom požiadal súd o odloženie rozhodovania o 1 mesiac, za účelom predloženia dôkazov, uviesť, že Civilný sporový poriadok v ustanovení § 328 ods. 2 ustanovuje zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia od jeho doručenia. Uvedená lehota je tzv. zákonnou lehotou. Pre zákonné lehoty je charakteristické to, že sú stanovené v jednotlivých ustanoveniach CSP fixne. To znamená, že ak CSP určuje na vykonanie určitého úkonu zákonnú lehotu, strana sporu a konajúci súd sú touto lehotou viazaní. Súd teda nemôže zákonnú lehotu predĺžiť z vlastnej iniciatívy, ani na žiadosť strany sporu.
13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, preto by mal proti neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Keďže však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.