Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38P/87/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: B. G., B.. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí a rodiny, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - G. G., B.. XX.XX.XXXX, X. P. XX, J. I., Z.L. B. &. L., U..G..C.., AK U. U. L. P. XX, X. a otec - T. G., B.. XX.XX.XXXX, X. C. XXX, L.Y., Č., o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým a o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletým B. G., B.. XX.XX.XXXX zamieta.

Súd návrh otca na zníženie výživného na maloletého B. G., B.. XX.XX.XXXX zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, podaným na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 18.11.2015, postúpeného na tunajší súd dňa 24.03.2016 sa otec maloletého B. domáhal zmeny úpravy styku s maloletým tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny kalendárny týždeň v čase od piatku od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod., jeden kalendárny mesiac počas letných prázdnin a každoročne od 25.12. od 08,00 hod. do 26.12. do 18,00 hod. Návrh bol zapísaný pod sp. zn. 38P/87/2016.

2. Návrhom, podaným na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 31.12.2015, postúpeného na tunajší súd dňa 07.04.2016 sa otec maloletého B. domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči maloletému, a to zo sumy 350 € mesačne na sumu 250 € mesačne, z toho suma 200 € mesačne bude stanovená ako bežné výživné a suma 50 € mesačne bude určená na tvorbu úspor. Návrh bol zapísaný pod sp. zn. 51P/98/2016.

3. Uznesením zo dňa 12.04.2016, č. k. 38P/87/2016 - 40 tunajší súd spojil na spoločné konanie konanie o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým, vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 38P/87/2016 a konanie o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, vedené na tunajšom súde pod spisovou značkou 51P/98/2016, ktoré bude ďalej vedené pod spisovou značkou 38P/87/2016.

4. Svoj návrh na zmenu úpravy styku s maloletým B. otec odôvodnil tým, že od poslednej úpravy styku obehlo značné časové obdobie a upravený styk už nie je vyhovujúci z hľadiska práva otca podieľať sa aspoň čiastočne na výchove maloletého. Matka po celú dobu platnosti úpravy styku jeho realizáciu narušuje tým, že otcovi neumožňuje sa s maloletým B. riadne stýkať, pričom sa vyhovára na zdravotné obtiaže maloletého. V poslednom období matka s otcom nekomunikuje vôbec, na jeho žiadosti o kontakt s maloletým nereaguje a otec tak nemá možnosť sa s maloletým stretávať. Za tohto stavu veci nie je

dohoda rodičov ohľadom realizácie styku otca s maloletým alebo jeho rozšírenia možná a je potrebné, aby súd vydal nové rozhodnutie o úprave styku otca s maloletým. Poukázal na to, že počas celého obdobia od ukončenia spolužitia s matkou prejavoval snahu byť s maloletým B. v kontakte, čo mu však nebolo zo strany matky umožňované, a to napriek opakovaným žiadostiam.

5. Svoj návrh na zníženie výživného voči maloletému B. otec odôvodnil tým, že od poslednej úpravy výživného došlo na jeho strane k významnej zmene pomerov, pokiaľ ide o jeho príjmy a majetkové pomery. Vzhľadom k svojmu veku a nemožnosti uzatvoriť ďalšiu zmluvu o výkone činnosti profesionálneho hráča ľadového hokeja musel ukončiť tento druh zárobkovej činnosti, čím mu podstatným spôsobom klesli príjmy. Za kalendárny rok 2014 dosiahol z tejto činnosti príjem 32 036 Kč z príjmu v zahraničí, nakoľko v tom čase pôsobil v hokejovom klube P. L.. V súčasnosti je jediným spoločníkom, konateľom a zamestnancom spoločnosti C. S., U..G..C.., ktorá sprostredkováva úvery a z tejto činnosti dosahuje príjem cca 8 000,- Kč mesačne, pričom výsledok hospodárskej činnosti tejto spoločnosti bol za rok 2014 záporný a otec z nej nemal žiaden príjem. Jeho ďalším príjmom je príjem z prenájmu nehnuteľnosti v C., kde základ dane za rok 2014 predstavoval čiastku 31 324 Kč.

6. Matka navrhla, aby súd oba návrhy otca ako nedôvodné zamietol. K návrhu otca na zmenu úpravy jeho styku s maloletým - jeho rozšírenie - uviedla, že tento bol podaný predčasne, zvýšenie frekvencie styku otca s maloletým za súčasnej situácie si nevedela predstaviť a nesúhlasila s ním. Od ukončenia spolužitia rodičov v januári 2009 navštevoval otec syna sporadicky, čo súviselo aj s jeho kariérou profesionálneho hokejového hráča a s tým spojeným pôsobením na rôznych miestach vrátane zahraničia. V roku 2009 navštívil otec maloletého dvakrát, a to po skončení hokejovej sezóny, v roku 2010 trikrát taktiež po skončení hokejovej sezóny na pár hodín. Napriek tomu, že v hokejovej sezóne 2012/2013 otec pôsobil v X. X., teda v mieste bydliska matky a maloletého, tohto navštevoval iba v obmedzenom rozsahu, 1x týždenne na pár hodín. Od roku 2013 sa otec prestal o maloletého zaujímať, nenavštevoval ho, nekontaktoval ho a od marca 2013 sa s maloletým ani raz nestretol. Pre nezáujem otca nemal maloletý príležitosť vybudovať si k otcovi primeranú citovú a sociálnu väzbu a medzi nimi došlo k citovému odcudzeniu. Otec kontaktoval matku za účelom rozšírenia jeho styku s maloletým nad rámec súdom stanoveného rozsahu až v roku 2015. Matka mu uviedla, že nemá proti tomu výhrady, avšak žiada ho, aby si začal s maloletým najprv budovať vzťah v rozsahu doterajšej úpravy styku a následne môže prísť k postupnému rozširovaniu tohto styku. Otec na uvedené žiadnym spôsobom nereagoval a komunikáciu opätovne obnovil až vo februári 2016. Poukázala na to, že má záujem na tom, aby si otec so synom vybudoval vzťah, avšak maloletý otca nevidel 3,5 roka a na pravidelné stretnutia s ním je potrebné ho psychicky pripraviť. Napriek tomu matka nemala problém s realizáciou styku otca s maloletým, počas konania podrobne popisovala priebeh jednotlivých stretnutí otca s maloletým, ktoré sa konali od februára 2016, kde napriek dlhému odlúčeniu nechala na prvom stretnutí otca s maloletým samých, aby otec nemal pocit, že mu v kontakte bráni alebo ho kontroluje. Následne sa maloletý dotazoval matky, prečo to urobila. Poukázala na to, že maloletý nemá k otcovi vybudované žiadne väzby, neprejavuje žiadnu radosť zo stretnutia s otcom, matka ho na tento styk musí presviedčať, pričom maloletý si vyžaduje pri tomto styku jej prítomnosť alebo chce stretnutie predčasne ukončiť, čo je spôsobené aj správaním sa otca. Taktiež uviedla, že s maloletým za účelom vhodného postupu pri nadväzovaní kontaktu s otcom navštívila psychologičku, pričom správu z tohto vyšetrenia predložila súdu a odkázala na jej závery s tým, že nie je vhodné, aby otec na syna v otázkach styku tlačil a trval na prespávaní v jeho domácnosti, čo je pre maloletého nové a neznáme prostredie. Je taktiež potrebné prihliadnuť na potreby a záujmy maloletého, ktorý sa aktívne venuje futbalu, ktorá činnosť je časovo náročná a styk otca s maloletým často koliduje s futbalovými zápasmi, tréningami či turnajmi. Otec pritom nie je ochotný rešpektovať športovú činnosť maloletého, a to napriek tomu, že sám bol vrcholový športovec. Taktiež poukázala na závery správy ÚPSVaR v Banskej Bystrici, kde bol v januári 2016 uskutočnený bez prítomnosti matky pohovor s maloletým, kde sa maloletý nevedel vyjadriť, či sa chce s otcom stretávať a uviedol, že otec za ním nechodí. Otec celú situáciu ohľadom jeho styku s maloletým rieši násilným spôsobom, keď sa na tunajšom súde domáha aj výkonu pôvodného rozhodnutia o úprave styku s maloletým, matka pritom vždy otcovi navrhne náhradný termín za nezrealizovaný styk, ktorý kolidoval so športovou činnosťou maloletého (zápasy a pod.) Na tieto návrhy otec nereflektuje a kladie si nereálne podmienky. Uviedla, že vzhľadom k správaniu sa otca na poslednom stretnutí, kedy otec vyvolal zbytočný konflikt, syn v súčasnosti kontakt s otcom odmieta.

7. K návrhu otca na zníženie výživného uviedla, že otec sa tohto domáha po krátkom čase od posledného zníženia jeho vyživovacej povinnosti rozsudkom súdu zo dňa 26.05.2014 takmer z identického dôvodu,

spočívajúceho v znížení jeho príjmu. Otec sa však už zníženia svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému z dôvodu poklesu jeho príjmu domohol, a preto považovala tento opätovný návrh otca za nedôvodný. Poukázala na to, že príjmové možnosti a schopnosti otca sa od poslednej úpravy výživného nezmenili, naopak zmenili sa pomery na strane maloletého, ktorý začal navštevoval ZŠ a aktívne sa venuje futbalu. Taktiež sa podrobne vyjadrovala k predloženým listinným dôkazom zo strany otca maloletého a poukázala na to, že otec deklaruje svoj príjem zo spoločnosti C. S., U..G..C.. vo výške cca 8 000 Kč, čo je suma rovnajúca sa minimálnej mzde v ČR, čo považovala za účelové v snahe vyhnúť sa zákonnej povinnosti prispievať na výživu maloletého. Taktiež pokiaľ ide o príjem z prenájmu nehnuteľnosti v C., tento uvádza vo výške takmer sa rovnajúcej výdavkom a ktoré teda nemožno považovať za výdavky, ktoré otec musel vynaložiť a navrhla, aby súd na ne neprihliadol v plnej výške. Mala za to, že majetkové pomery umožňujú otcovi prispievať na výživu maloletého v doposiaľ stanovenom rozsahu.

8. Otec maloletého namietol výsledky z psychologického vyšetrenia maloletého B., nakoľko vychádzali len z jednostranného pohľadu matky. Je pravdou, že sa s maloletým nekontaktoval, avšak dialo sa tak vinou matky, ktorá ak by mala záujem túto situáciu riešiť, robila by tak pozitívnym a nie negatívnym pôsobením na syna. Rovnako nie je pravdou, že by otec nebol schopný rešpektovať športové aktivity maloletého. Poukázal na to, že prekonávanie bariér je možné len pozitívnym prístupom oboch rodičov a chce to čas, ktorý mu však nie je poskytnutý. Mal za to, že maloletý B. je natoľko vyspelý, aby dokázal akceptovať rozšírenie styku. Počas konania sa, tak ako matka, vyjadroval k priebehu jeho stykov s maloletým od februára 2016 a poukázal na to, že po každom nezrealizovanom styku ide na príslušný útvar policajného zboru len preto, aby bolo zrejmé, že mal o styk so synom záujem a že tento sa napriek tomu nezrealizoval. Zdôraznil však, že to robil len preto, že mu nebol daný iný priestor. Za súčasného stavu veci nevedel charakterizovať vzájomný vzťah s maloletým B., keďže je pravdou, že sa dlhé časové obdobie nevideli. Je prirodzené, že je maloletý spočiatku hanblivý, ale po chvíli sa správa normálne a bezproblémovo. Najväčšou záľubou maloletého je futbal a otec ho v tejto činnosti podporuje. V rámci realizácie styku s maloletým vyjadril ochotu sa prispôsobiť, ale poukázal na to, že matka mu nevychádza v ústrety, z ktorého dôvodu chce mať súdne rozhodnutie, o ktoré sa bude môcť oprieť a ktorým bude upravený jeho styk s maloletým v širšom rozsahu, aby mohol byť s maloletým čo najčastejšie. Ohradil sa voči tvrdeniam, že neprejavoval o syna záujem, tento prejavoval vždy a opakovane matku žiadal, aby mu kontakt so synom umožnila. Je pravdou, že bol limitovaný svojou profesiou, z ktorého dôvodu ani nepodával v tom čase návrh na výkon rozhodnutia o úprave styku, keďže styk s maloletým nemohol realizovať podľa súdneho rozhodnutia.

9. Právna zástupkyňa matky navrhla tak návrh otca na zmenu úpravy styku ako aj návrh otca na zníženie výživného ako nedôvodné zamietnuť. Poukázala na to, že ak by mal otec skutočný záujem o maloletého B.N., prihliadol by na jeho potreby a záujmy a realizoval by svoj styk s maloletým najskôr na podklade pôvodného rozhodnutia a až následne, po vybudovaní bližšieho vzťahu s maloletým, by sa dožadoval rozšírenia tohto styku. Pokiaľ ide o návrh otca na zníženie výživného mala za to, že už v roku 2014 bolo jeho návrhu vyhovené a opätovný návrh otca z identického dôvodu označila za nedôvodný. Na strane otca nedošlo k tak výraznému poklesu príjmu, ktorý by mu znemožňoval prispievať na výživu maloletého v stanovenom rozsahu. Rovnako tak mu to umožňujú aj jeho majetkové pomery. Poukázala tiež na to, že počas hokejovej kariéry mal otec reálnu možnosť nahromadiť si úspory, z ktorých by bol schopný zabezpečovať riadnu výživu maloletého aj do budúcnosti.

10. Kolízny opatrovník doporučil súdu návrhy otca zamietnuť. Návrh otca na rozšírenie styku považoval, vzhľadom k doterajšej realizácii styku otca s maloletým, za predčasný. Zníženie výživného voči maloletému považoval za nedôvodné, vzhľadom k potrebám a záujmom záujmom.

11. Súd sa oboznámil s návrhom otca zo dňa 18.11.2015 a listinnými dôkazmi k nemu pripojenými, správou zo sociálneho zisťovania ÚPSVaR v Banskej Bystrici zo dňa 28.01.2016, návrhom otca na zníženie výživného zo dňa 31.12.2015, pracovnou zmluvou otca maloletého, výplatnými páskami otca maloletého, daňovým priznaním otca maloletého za rok 2014 a 2015, daňovým priznaním spoločnosti C. S., U..G..C.., za rok 2014 a 2015, vyjadrením matky k návrhom otca zo dňa 06-09-2016, správou zo psychologického vyšetrenia maloletého B. zo dňa 29.03.2016, podaním otca zo dňa 19.09.2016, potvrdením o návšteve školy u maloletého B., poplatky spojené s návštevou školy u maloletého a dokladmi preukazujúcimi športovú činnosť maloletého. Súd ďalej vykonal dôkaz výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

12. Naposledy bol styk otca s maloletým B.S. upravovaný rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.04.2010, č. k 31P/221/2009 - 131, podľa ktorého je otec oprávnený stretávať sa s maloletým v každom druhom týždni toho ktorého mesiaca v sobotu v čase od 09,30 hod. do 12,00 hod. a od 14,00 hod. do 17,00 hod. Vyživovacia povinnosť otca na maloletého bola naposledy upravovaná rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.05.2014, č. k. 32P/255/2013 - 187 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23.09.2014, sp. zn. 14CoP/67/2014, ktorým rozsudkom bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletému znížená zo sumy 500 € mesačne na sumu 350 € mesačne, z toho čiastka 300 € predstavuje bežné výživné a čiastka 50 € tvorbu úspor. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.11.2014. V čase rozhodnutia prvoinštančného súdu maloletý navštevoval ešte materskú škôlku, v čase rozhodnutia druhoinštančného súdu navštevoval X. G. Z.. Rodičia ďalšie vyživovacie povinnosti. Otec bol profesionálnym hráčom ľadového hokeja ľadový hokej za V. P. L., jeho príjem predstavoval za rok 2013 čiastku 463 726 Kč, t. j. cca 38 643 Kč mesačne, matka bola zamestnaná v Slovenská L., H..U.. a jej príjem predstavoval čiastku cca 1 066 € mesačne.

13. Maloletý B. v školskom roku 2016/2017 navštevuje X. G. Z. U.. D. P. X., stravuje sa v školskej jedálni, kde stravné predstavuje čiastku cca 23 € mesačne a navštevuje školský klub, kde poplatok predstavuje čiastku 14 € mesačne. Matka taktiež v súvislosti s návštevou školy uhrádza fond opráv v sume 50 €/ ročne, fond rady rodičov v sume 12 €/ročne a hygienický servis v sume 12 €/ročne. Maloletý sa aktívne venuje futbalu, je organizovaný vo K. U. X., kde matka uhrádza členské v sume 50 € 1-ročne. Ďalšie výdavky sú spojené s nákupom športového ošatenia a obuvi, náklady spojené s účasťou na turnajoch a zápasoch, a to aj v zahraničí, ako aj s účasťou na futbalových kempoch a sústredeniach. Celkové náklady na športovú činnosť maloletého matka vyčíslila v sume 1 500 € ročne, t. j. cca 125 € mesačne. Zdravotný stav maloletého je dobrý, je sledovaný v alergologickej ambulancii a v prípade potreby užíva lieky na alergiu.

14. Otec maloletého B. od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenil svoj osobný stav, je rozvedený a nepribudli mu ďalšie vyživovacie povinnosti. Je jediným spoločníkom, konateľom a zamestnancom spoločnosti C. S., U..G..C.., ktorá sa zaoberá sprostredkovaním úverov. Z tejto spoločnosti poberá mzdu vo výške cca 8 180 Kč mesačne, odmenu konateľa nepoberá a taktiež z činnosti z tejto spoločnosti nedosahuje žiaden zisk. Býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi v rodinnom dome v J., ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Prevádzkové náklady na nehnuteľnosť predstavujú čiastku 3 000 - 4 000 Kč mesačne, ktoré uhrádza on s tým, že rodičia zabezpečujú stravu. Taktiež má príjem z prenájmu nebytových priestorov v C., kde v zmysle daňového priznania tento príjem predstavuje čiastku cca 30 000 Kč ročne.

15. Matka maloletého od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nezmenila svoj osobný stav, je rozvedená a nepribudli jej ďalšie vyživovacie povinnosti. Je zamestnaná Slovenská L., H..U.. ako asistentka riaditeľa s tým, že jej priemerný mesačný netto príjem predstavuje čiastku cca 1 040 €, na maloletého poberá rodinné prídavky, iné príjmy nemá. Spolu s maloletým a svojim partnerom obýva rodinný dom v zástavbe v J. I., ktorý je v jej výlučnom vlastníctve a je prefinancovaný hypotekárnym úverom v celkovej výške 129 000 €, kde mesačná splátka predstavuje čiastku 470 €. Okrem toho má spotrebný úver, kde mesačná splátka predstavuje čiastku 160 €. Nákaldy spojené s bývaním predstavujú čiastku cca 150 € mesačne. Partner matky vykonáva činnosť futbalového agenta a podieľa sa na nákladoch spojeným s chodom domácnosti ako aj na životných nákladoch matky a maloletého B..

16. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

17. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

20. Podľa § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

22. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

26. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

27. Pokiaľ ide o zmenu úpravy styku otca s maloletým B. v zmysle jej rozšírenia, tento návrh zhliadol súd ako nedôvodný a podaný predčasne, keď nezodpovedá reálnemu stavu vzájomných vzťahov maloletého B. s jeho otcom. Otec nepopiera, že nebol s maloletým v kontakte dlhú dobu, čo zdôvodňoval konaním matky. Na strane druhej však otec priznáva, že to bolo spôsobené aj tým, že bol pri realizácii styku s maloletým limitovaný výkonom svojej profesie hokejového hráča a pôsobením aj v zahraničí. Predmetné okolnosti sa nevyhnutne odrazili na vzťahu maloletého k otcovi, keď pre maloletého je, vzhľadom k jeho veku a dlhej odluke, otec viac menej cudzím človekom. Maloletý samozrejme vie, kto je jeho otec, fyzicky ho pozná a vie, že otec prejavuje v súčasnosti záujem sa s ním kontaktovať. Avšak obdobie, po ktoré sa s otcom nekontaktoval bolo dlhé a spôsobilo, že maloletý nemá k svojmu otcovi vybudované adekvátne citové väzby, nepozná ho, nevie, čo od neho môže očakávať, ako sa má správa a pod. a bezpochyby cíti aj strach a ktoré všetky okolnosti je nevyhnutné v rámci posudzovania návrhu na rozšírenie styku rodiča s dieťaťom zohľadňovať a vyhodnocovať. V danom prípade súd dospel k záveru, že je potrebné, aby najskôr došlo k opätovnému nadviazaniu vzťahu otca s maloletým a jeho vybudovaniu, aby maloletý začal otcovi dôverovať, naučil sa s ním komunikovať, tráviť čas a aby sa vzájomne spoznali. Až potom je možné uvažovať o tom, že styk otca s maloletým by bolo možné rozšíriť aj na domáce prostredie otca. V žiadnom prípade súd nezhliadol za súčasného stavu veci za súladné so záujmom maloletého B., aby rozšíril jeho styk s otcom v zmysle návrhu, keď bolo preukázané a otec to ani nepoprel, že maloletý nepozná prostredie, v ktorom otec žije, nepozná rodičov otca, nejedná sa o prostredie, v ktorom by v minulosti trávil čas a mohol na to nadviazať. Nadôvažok osoba otca, ktorá by mala byť pre maloletého osobu, ktorá mu poskytne pocit bezpečia a istoty, je pre neho zatiaľ osobou cudzou.

28. Situácii žiadnym spôsobom neprospievajú ani napäté vzťahy medzi rodičmi maloletého B., ktoré sú spôsobené okrem iného aj tým, že styk otca s maloletým často koliduje so športovou činnosťou maloletého, ktorej sa venuje aktívne a ktorá tvorí dôležitú súčasť jeho života. Následné umožnenie styku s maloletým po turnaji či zápase alebo poskytnutie náhradného termínu zo strany matky spôsobuje medzi rodičmi ďalšie trecie plochy. Pritom práve športová činnosť maloletého by mohla byť tým pojítkom, ktoré napomôže nadviazaniu a budovaniu vzájomného vzťahu otca s maloletým, kedy otec ako bývalý vrcholový hráč hokeja by mohol maloletému odovzdávať poznatky a skúsenosti, ktoré by boli pre maloletého prínosom a mohlo by to napomôcť prekonať komunikačnú bariéru medzi otcom a synom. Otec by sa mal preto zúčastňovať futbalových zápasov a turnajov, na ktorých maloletý bude hrať, sledovať ho pri tom, povzbudzovať ho a dať tak maloletému najavo, že rešpektuje túto činnosť v jeho živote a podporuje ho v nej. Následne môže otec využiť čas po takýchto aktivitách na stretnutie s maloletým. Je nevyhnutné, aby otec maloletého presvedčil, že sa zaujíma o jeho život a prežívanie a nie, že sa len domáha zmeny úpravy styku bez toho, že by rešpektoval jeho život, ktorého nebol po dlhú dobu aj vlastným pričinením súčasťou. Maloletý takéto konanie otca vníma prirodzene ako útok, kedy otec, ktorý sa s ním dlhú dobu nekontaktoval teraz žiada, aby maloletý prispôsobil svoj život jeho požiadavkám namiesto toho, aby otec prispôsobil svoj život požiadavkám a životu maloletého. Otec si musí uvedomiť a priznať si to, že to bol on, kto sa zo života maloletého vytratil a preto len na jeho pleciach spočíva ťarcha opätovného nadviazania vzťahu s maloletým B., ktorý prirodzene cíti voči otcovi nedôveru. Matka maloletého je samozrejme povinná byť tomuto procesu nápomocná a vychádzať otcovi v ústrety pokiaľ to bude možné a predovšetkým sa pokúsiť zjemniť prípadné trecie plochy, ktoré medzi otcom a maloletým vyvstanú. Je taktiež potrebné, aby otec skorigoval svoje správanie voči osobe matky maloletého. Musí si uvedomiť, že matka je pre maloletého primárnou vzťahovou osobou a útoky na ňu považuje maloletý za útoky voči sebe samému, čo situáciu len zhoršuje.

29. Súd preto apeluje na oboch rodičov, aby konali v intenciách vyššie uvedeného a obaja vynaložili maximálne úsilie pre stabilizáciu situácie a rozvíjanie vzťahu otec-syn. Z uvedeného dôvodu aj súd v rámci konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 38Em/4/2016 o návrhu otca na výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým pristúpi k nariadeniu neodkladného opatrenia, na základe ktorého budú predovšetkým rodičia povinný podrobiť sa odbornému poradenstvu, do ktorého bude následne podľa vývoja situácie pribratý aj maloletý.

30. V zmysle Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, nemôže však ísť o akúkoľvek zmenu pomerov, ale o takú, ktorá v prípade zníženia vyživovacej povinnosti spôsobí podstatnú zmenu v schopnostiach a možnostiach rodiča plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu (napr. ochorenie, pre ktoré rodič nemôže vykonávať zárobkovú činnosť a pod.) a nie o skutočnosti subjektívne, o ktorých má rodič za to, že je potrebné ich vo vzťahu k jeho schopnostiam a možnostiam plniť si svoju vyživovaciu povinnosť, posudzovať a zohľadniť. Súd je oprávnený a povinný skúmať výlučne a len zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia súdu, ktoré sa má meniť. Túto zmenu pomerov je povinný náležite zistiť a ustáliť tým spôsobom, že porovná rozhodujúce skutočnosti podstatné v čase posledného rozhodovania súdu s rozhodujúcimi skutočnosťami v čase rozhodovania súdu o jeho zmene. Po zistení a porovnaní týchto rozhodujúcich skutočností v danom prípade súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je v plnom rozsahu nedôvodný, nakoľko otec nepreukázal vo vzťahu k svojej osobe takú zmenu pomerov, ktorá by bola relevantným podkladom pre zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému. Vyživovacia povinnosť je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, je potrebné ju plniť pravidelne a v dostatočnom rozsahu tak, aby nedošlo k ohrozeniu zdravého fyzického a psychického vývoja maloletých detí. Rodičia si musia byť svojej vyživovacej povinnosti vedomí rovnako ako tej skutočnosti, že túto je potrebné si plniť až do času, kedy dieťa nie je schopné samé sa živiť. V zmysle zákona súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Povinnosťou rodičov je v prvom rade uspokojiť potreby svojich maloletých detí a až následne, zo zvyšnej sumy finančných prostriedkov, môžu uspokojiť svoje životné potreby. Nie je pritom smerodajné to, koľko si rodič svojou prácou zarobí, ale to koľko je schopný si zarobiť s ohľadom na svoje vzdelanie, schopnosti, zdravotný stav a ostatné okolnosti, kedy sú rodičia povinní v maximálnej možnej miere využívať svoje schopnosti a možnosti na dosiahnutie takého príjmu, z ktorého budú schopní prispievať na výživu svojich detí v potrebnom rozsahu. Pri úprave výšky vyživovacej povinnosti (tak pri jej zvýšení ako aj pri jej znížení) súd prihliada na všetky okolnosti daného prípadu, v prvom rade na výšku nákladov potrebných na krytie odôvodnených potrieb dieťaťa, na možnosti a schopnosti jeho rodičov, ich majetkové, finančné a zárobkové pomery, objektívne okolnosti

spočívajúce v zdravotnom stave rodičov, spôsobilosti dosahovať adekvátny príjem či v možnostiach a schopnostiach zabezpečenia si ďalšieho príjmu prostredníctvom primeraných pracovných príležitostí.

31. Dôvodom, pre ktorý otec žiadal, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletému B. bol ten, že jeho príjmové pomery sa podstatným spôsobom zmenili a nie je schopný prispievať na výživu maloletého v doposiaľ stanovenom rozsahu. Poukázal na to, že už sa nevenuje kariére profesionálneho hokejového hráča a teda z tejto činnosti už nedosahuje žiadne príjmy. Jeho jediným príjmom je mzda zo spoločnosti, ktorej je jediným spoločníkom a konateľom a ktorá spoločnosť, podľa jeho vyjadrení, nedosahuje žiaden zisk. Súd poukazuje na to, že od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici ubehlo do podania návrhu otca na opätovné zníženie jeho vyživovacej povinnosti časové obdobie necelých 14 kalendárnych mesiacov. Jedná sa o krátku dobu, za ktorú sa otec domáha zníženia jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému B. napriek tej skutočnosti, že na jeho strane nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala rozhodnutie súdu, ktorým by návrhu otca čo i len čiastočne vyhovel. V čase posledného rozhodovania súdu otec končil svoju kariéru profesionálneho hokejového hráča, teda už v tom čase jeho príjmy nedosahovali takú výšku ako tomu bolo v minulosti. S touto skutočnosťou na strane otca sa konajúci súd v tom čase stotožnil a návrhu otca čiastočne vyhovel, keď zohľadnil objektívnu skutočnosť na strane otca a síce, že tento sa už nebude venovať aktívnej športovej činnosti, ktorá v minulosti predstavovala hlavný zdroj jeho príjmov. Nie je možné, aby súd opätovne znížil vyživovaciu povinnosť povinného rodiča na podklade identického dôvodu a síce, že otec sa už nevenuje profesionálnej hráčskej kariére, a teda nedosahuje tomu zodpovedajúce príjmy. Od tohto obdobia už na strane otca nedošlo k ďalšej zmene pomerov, ktorá by mohla byť podkladom pre ďalšie zníženie jeho vyživovacej povinnosti, keď jediným dôvodom, ktorý otec uvádza je, že jeho príjmy nezodpovedajú určenému výživnému, čo však nebolo na strane otca objektívnou skutočnosťou.

32. Otec maloletého B. je zdravým jedincom, ktorý nie je pri výkone práce obmedzený žiadnymi subjektívnymi okolnosťami, pre ktoré by bola jeho schopnosť dosahovať príjem a plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu v dostatočnom rozsahu obmedzená či znížená. Počas konania uviedol, že jeho celkový mesačný príjem predstavuje čiastku cca 10 688 Kč, a to 8 188 Kč mzda z pracovného pomeru v spoločnosti C. S., U..G..C.. a 2 500 Kč z prenájmu nehnuteľnosti v C.. V tejto súvislosti súd uvádza, že údaje uvádzané v daňových priznaniach z príjmov FO alebo PO neposkytujú relevantné údaje o skutočných a dosahovaných príjmoch konkrétnej osoby, keďže tieto sú v intenciách zákonnej úpravy optimalizované s ohľadom na účtovanie jednotlivých nákladov, výdavkov, príjmov, majetku spoločnosti či fyzickej osoby a pod. Otec maloletého B. deklaroval, že jeho jediným príjmom (s výnimkou prenájmu nehnuteľnosti v C.) je mzda vo výške 8 188 Kč mesačne, ktorú si sám vypláca (keďže je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti, v ktorej je i zamestnaný) vo výške zodpovedajúcej minimálnej mzde na území ČR. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd vyjadruje pochybnosť, že otec dosahuje príjmy len v ním deklarovanej výške. Ak by tomu tak naozaj bolo, súdu nie je zrejmé, z akého dôvodu teda otec podniká, keď spoločnosť prostredníctvom ktorej podniká nedosahuje žiadne zisk, ktorý by bolo možné z tejto spoločnosti čerpať a cez túto spoločnosť si vypláca výlučne minimálnu mzdu. Nadôvažok je nutné uviesť, že činnosť, ktorej sa spoločnosť venuje - sprostredkovanie úverov - nie je činnosťou, ktorej by sa otec venoval v rámci riadneho pracovného času, resp. celý deň. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že činnosť sprostredkovateľov úverov a finančných produktov vykonáva väčšina osôb popri inom zamestnaní za predpokladu, že z tejto činnosti nedosahujú adekvátne príjem. Súd preto v danom prípade konštatoval, že otec ako povinný rodič nevyužíva všetky možnosti zárobkových činností (zamestnanie v riadnom pracovnom pomere, možnosti brigádnickej práce, víkendovej práce, sezónnej práce a pod.), tak, aby dosahoval čo možno najvyšší možný príjem za svoju prácu a dokázal si tak plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu.

33. Nie je pritom možné opomenúť ani tú skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého B., ktorý začal navštevovať ZŠ, s čím sú spojené zvýšené výdavky na zabezpečenie vzdelávacieho procesu. Taktiež je na strane maloletého prítomná aktívna športová činnosť, ktorá je spojená s vynakladaním nemalých finančných prostriedkov, keďže náklady spojené so športovou činnosťou na strane dieťaťa spočívajú v drvivej väčšine na pleciach rodičov. Jedná sa pritom o pravidelné členské a povinné poplatky v súvislosti s organizáciou športovej činnosti, následne so zabezpečovaním športového ošatenia, obuvi, úhradou nákladov za turnaje, zápasy, kempy, sústredenia, nákladov na dopravu, režijných nákladov a pod. Otec pritom na jednej strane tvrdí, že maloletého v jeho športovej činnosti podporuje, na strane druhej sa však v priebehu 14 kalendárnych mesiacov domáha zníženia svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému na sumu 250 € mesačne, z ktorej sumy

pripadá na bežné výživné čiastka 200 € mesačne. Pritom len náklady na športovú činnosť predstavujú u maloletého čiastku minimálne 125 € mesačne, bez zohľadnenia ostatných existenčných nákladov ako je bývanie, strava, ošatenie, obuv, návšteva školy, zdravotná starostlivosť a pod. Za predpokladu, že by súd návrhu otca vyhovel, došlo by k výrazne nerovnomernému rozloženiu plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu zo strany každého z rodičov, keď matka ako rodič, ktorý vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, by bola aj vo väčšinovom rozsahu zaťažená finančnými pokrývaním nákladov na odôvodnené potreby a záujmy maloletého, a to bez relevantného dôvodu na strane otca maloletého. Otec je povinný si k rukám matky plniť výživné, ktoré predstavuje ekvivalent jednak k osobnej starostlivosti matky o maloletého a jednak vyjadruje pomernú časť nákladov na potreby a záujmy maloletého vynakladané matkou, ktoré súd považoval za odôvodnené.

34. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na to, že od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 26.05.2014 nedošlo na strane otca k objektívnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala jeho návrh a s ohľadom na tú skutočnosť, že otec nevyužíva všetky možnosti k tomu, aby dosahoval adekvátny príjem, z ktorého bude schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému B. v riadnom a dostatočnom rozsahu, súd návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti ako nedôvodný zamietol.

35. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a s poukazom na citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže matka a kolízny opatrovník podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Proti tomuto rozsudku môže otec podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 podľa ktorého odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Podľa § 363 V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

V Bratislave, dňa 21. septembra 2016