Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16P-14-2016.pdf
PDF · 88.87 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/14/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Trnave samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľky: C. a manžela: C. o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv pomerov manželov k maloletému U., zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, takto
rozhodol:
1. Súd manželstvo účastníkov C. r o z v á d z a.
2. Maloletý U. sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
3. Zastupovať a spravovať majetok maloletého budú obidvaja rodičia.
4. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého U. sumou 220,00 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.
5. Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .
6. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva uzavretého 2X.XX.XXXX z dôvodu, že manželstvo neplní svoj účel, nakoľko účastníci po predchádzajúcich rozporoch nežijú manželským životom.
2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
3.Manželstvo účastníkov bolo uzavreté XX.XX.XXXX . Zo vzťahu účastníkov mal. U.. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo v Z. čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu podľa § 88 písm. a/ O.s.p.. U oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo.
4. Navrhovateľka v konaní uviedla, že žiada, aby súd manželstvo uzavreté XX.XX.XXXX rozviedol, mal. U. zveril do jej osobnej starostlivosti, s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi určil výživné 350 eur mesačne od podania návrhu. Manželstvo uzavrela po ročnej známosti z lásky. Manželstvo bolo dobré do narodenia maloletého, pretože manžel si iba chránil svoje súkromie a pohodlie. Je pravdou, že o maloletého sa staral, ale pokiaľ bol tento chorý, v noci sa o neho starala ona. Mali rozdielne názory na výchovu, napríklad za poznámky syna fyzicky trestal. Okrem toho jej manžel vytýkal napr. že je tučná. Keď napr. v sobotu bola v škole v rámci VŠ, navaril iba pre seba a syna, nie pre ňu. Na dovolenky zásadne chodili každý zvlášť, i keď každý so synom a spolu išli na predĺžené víkendy.
Odporca bol direktívny aj k synovi a tento má podľa nej z neho strach. Vianočný štedrý deň trávili spolu, potom chodili každý ku svojim rodičom. Mali nezhody aj v hospodárení, pretože manželovi chýbala rozvaha. Keď aj o problémoch komunikovali, manžel bol direktívny, takže ich nevyriešili. Manželským životom nežijú od januára 2016, po podaní návrhu odišla do prenajatého bytu aj so synom. Má príjem 883 eur mesačne. Syn má oslabenú imunitu, zvýšené náklady nemá. Chodí do školy v Piešťanoch p, platí internát 20 eur, stavu 65 eur, cestovné 10, telefón 10 eur, venuje sa elektrotechnike, chodí do krúžku
- 50 eur mesačne, 10 eur mesačne sporenie na stužkovú, a matka platí 100 eur mesačne stavebné sporenie synovi. Matka v prenajatom byte platí za energie 57 eur mesačne + správa bytu 30 eur. Byt patrí jej bratovi, nájomné neplatí. Pokiaľ manžel udáva, že môže prísť o zamestnanie v rámci prepúšťania, taká istá situácia je na jej strane a nie je to aktuálne v čase rozhodovania. Poukázala na majetkové pomery otca, ktorý vlastní podiel 1/4-iny na dome v B.u titulom dedenia po otcovi. Odmietla navštíviť poradensko-psychologickú službu z dôvodu, že zotrváva na rozvode manželstva.
5.Manžel s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že manželstvo uzavrel po 1,5 ročnej známosti z lásky. Manželstvo bolo dobré do roku 2003, kedy manželka začala študovať na VŠ, prestala sa venovať rodine. Pri učení pozerala televízor, čo jej vytýkal, lebo to nepovažuje za vhodné. So štúdiom jej pomáhal. Syna fyzicky potrestal iba párkrát. Celé ich problémy sa týkali výchovných metód syna. Má za to, že mal so synom vždy dobrý vzťah. Okrem nezhôd pri výchove iné problémy nemali. Nevedel o tom, že syn prestupuje zo školy v Trnavy do Piešťan, vraj ho tam lepšie pripravia na štúdium VŠ v Čechách. S manželkou sa pohádali, on si oddelil peniaze, ktoré jej dovtedy vždy všetky dával. Varoval ju, že nemajú na štúdium v Čechách, teda chcel mať peniaze pod kontrolou. Manželka podala návrh o rozvod. On dôvod na rozvod nevidí. Od januára raz napísal manželke e-mail, s tým, že sa chce stretnúť a objasniť si veci, ale nereagovala. Navrhol predaj záhrady a bytu a kúpu bytu v inej lokalite, lebo predpokladal, že manželka sa bude hanbiť vrátiť do pôvodného. Je pravdou, že vymenil zámok na byte, počas jeho neprítomnosti si manželka zobrala všetky veci. V priebehu konania navštívil poradensko- psychologickú službu kolízneho opatrovníka. Aj v priebehu konania kontaktoval manželku, aby si veci ujasnili, táto však nereagovala. V prípade rozvodu súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, výživné žiadal určiť sumou 150 eur mesačne. Manželka má všetky spoločné úspory. Po otcovi zdedil 1/4-inu rodinného domu v B. kde býva matka a dom vyžaduje rekonštrukciu.
6. V časti písomného vyjadrenia manžela súd udáva, že v konaní o rozvod manželstva nie je možné riešiť majetkové vzťahy účastníkov, ktoré sú predmetom BSM a vzťah maloletého s otcom nie je z hľadiska rozhodovania aktuálne smerodatný, nakoľko manžel súhlasil s prihliadnutím na vek maloletého /ktorý v krátkom čase dovŕši plnoletosť/ s jeho zverením do osobnej starostlivosti navrhovateľky a potom riešenie vzťahov s maloletým je na otcovi, ktorý ani nežiadal úpravu styku.
7.Kolízny opatrovník v prípade rozvodu doporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platiť výživné primerane jeho schopnostiam a potrebám maloletého.
8.Podľa § 18 Zák. o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 23 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd pri rozhodovaní prihliadne na záujmy maloletých detí.
9.V danom prípade súd skonštatoval, že manželstvo účastníkov neplní svoj účel, keď v dôsledku predchádzajúcich nezhôd nežijú manželským životom, navrhovateľka opustila domácnosť, odmieta obnoviť spolužitie s manželom. Po dobu odlúčeného spolužitia nedošlo k obnoveniu spolužitia, navrhovateľka o toto nemá ani záujem, pokiaľ aj manžel vyvinul v tomto smere snahu, navrhovateľka na toto nereagovala, spolužitie naďalej odmieta, a teda nie je predpoklad obnovenia spolužitia. Za tohto stavu sa jedná len o formálny zväzok, nie je ani v záujme maloletého manželstvo zachovať. Maloletý v krátkom čase dovŕši plnoletosť, a teda na zachovanie zväzku nie je daný zásadný dôvod, nakoľko sa jedná len o zväzok formálny, v ktorom navrhovateľka odmieta zotrvať a nie je možné nútiť ju v takom zotrvaní. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že sa jedná o hlboký a trvalý rozvrat manželstva. Nie je ďalší predpoklad vytvorenia zdravého rodinného prostredia, preto súd manželstvo rozviedol. Za daných okolností a s prihliadnutím na postoj navrhovateľky súd nepovažoval za potrebné v konaní vypočúvať prípadných svedkov /toto účastníci ani nenavrhli/
10.Príčinou rozvratu manželstva sú podľa názoru súdu povahové a názorové nezhody účastníkov.
11.Podľa § 100 CMP S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
12.Podľa § 24 Zák. o rodine maloletého zveril súd do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o neho riadne stará, otec s jeho zverením do starostlivosti matky súhlasil. Zastupovať a spravovať jeho majetok budú obidvaja rodičia v zmysle ust. § 24 ods. 1 Zák. o rodine, keď neboli dané dôvody na zastupovanie a spravovanie majetku len niektorým z rodičov. V zmysle ust. § 24, 62 Zák. o rodine súd určil výživné s prihliadnutím na potreby maloletého. Je potrebné uviesť, že každý z rodičov je povinný počínať si tak, aby bol schopný si plniť vyživovaciu povinnosť. S poukazom na ust. § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení výživného je potrebné prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, a to aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, tiež prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie /§ 75 ods. 1 Zák. o rodine/. Pri určení výživného súd vychádzal z príjmu matky 883 eur, otca 941 eur s daňovým bonusom, 919 eur bez daňového bonusu mesačne, na strane matky je potrebné prihliadnuť na osobnú starostlivosť o maloletého, i keď nie je daná už daná do takej miery. Maloletý má zvýšené náklady v súvislosti s cestovaním a internátom, tieto však nie sú neprimerané a vysoké, a teda i skutočnosť, že otec mal výhrady s návštevou školy mimo bydliska, tieto náklady nepovažuje súd za nadštandardné /náklady na stravu, ktoré matka uvádza, nie sú závislé od miesta štúdia/. Pokiaľ otec namieta skutočnosť, že maloletý by mal v budúcnosti študovať v Čechách, táto otázka aktuálne nie je rozhodujúca, nakoľko v čase rozhodovania sa tak nestalo. Ďalšie náklady na sporenie a stužkovú sú primerané a obvyklé, zvýšené náklady maloletého sú návštevou krúžku 50 eur, tieto sú vynakladané v záujme rozvoja maloletého, ktorého náklady nad rámec bežných obvyklých nákladov nie sú považované v tomto smere za neštandardné a neobvyklé. Náklady na domácnosť hradia obaja rodičia, teda tieto nie je možné zohľadňovať. Skutočnosť, že otec je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, nie je pri určení výšky výživného rozhodujúca, nakoľko túto vlastní len v podiele 1/4-iny, žije v nej jeho matka, a teda nemá možnosť voľne s touto nakladať či brať z nej úžitky, i s prihliadnutím na ostatných spoluvlastníkov /zisk z nehnuteľnosti nemá/.
13.Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného, ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Výška výživného sa podľa ustálenej súdnej praxe určuje v rozpätí 25-30% príjmu povinnej osoby. Je pritom predpoklad zvýšenia objektívnych nákladov maloletého v súvislosti so zmenou stupňa školského vzdelania, a teda i prípadného zvýšenia výživného. Matka má rovnako vyživovaciu povinnosť voči
maloletému, i keď čiastočne v nižšom rozsahu vzhľadom na jej osobnú starostlivosť, táto však nie je daná ako u detí predškolského veku či detí navštevujúcich základnú školu. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú. Určené výživné sa potom javí primeraným potrebám maloletého a možnostiam rodičov. Výživné s poukazom na citované ustanovenie zákona v tomto konaní nie je možné určiť od podania návrhu, ale od rozvodu manželstva, nakoľko sa jedná o úpravu na čas po rozvode.
14.Styk otca s maloletým súd neupravoval, nakoľko rodičia o úpravu nežiadali.
15.O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 C. s. p., v zmysle ktorého Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ten z manželov, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti tohto rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.