Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cbi-1-2016.pdf
PDF · 102.33 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cbi/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave, justičná pokladnica, Záhradnícka 10, 913 65 Bratislava I, IČO: 215 759 proti žalovanému: Mgr. Daniel Poturnay, Cukrovarská 225, 925 21 Sládkovičovo, správca úpadcu: J. o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
Určuje sa, že vykonateľná pohľadávka žalobcu - exekučný titul - Uznesenie Okresného súdu Trebišov zo dňa 12.7.2012 č.k. 15Ro/223/2009-500 v spojení s uznesením Okresného súdu Trebišov č.k. 15Ro/223/2009-570 zo dňa 31.1.2011 a uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/246/2011-594 zo dňa 30.3.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.5.2012 prihlásená do konkurzného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 25K/19/2015 v sume 11.553,81 eur je čo do základu a výšky n e s p o r n á .
Žalobcovi sa priznáva v celom rozsahu nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.1.2016, domáhal, aby súd určil, že jeho vykonateľná pohľadávka - exekučný titul - Uznesenie Okresného súdu Trebišov zo dňa 12.7.2012 č.k. 15Ro/223/2009-500 v spojení s uznesením Okresného súdu Trebišov č.k. 15Ro/223/2009-570 zo dňa 31.1.2011 a uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/246/2011-594 zo dňa 30.3.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.5.2012 prihlásená do konkurzného konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 25K/19/2015 v sume 11.553,81 eur je čo do základu a výšky nesporná. V žalobe ďalej žalobca uviedol, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 25K/19/2015 zo dňa 24.9.2015 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka J. a za správcu bol ustanovený žalovaný. žalobca prihláškou zo dňa 5.10.2015 doručenou správcovi dňa 9.10.2015 prihlásil do konkurzného konania vykonateľnú pohľadávku v sume 11.553,81 eur ako inú pohľadávku. Spolu s prihláškou zaslal žalobca exekučný titul - Uznesenie Okresného súdu Trebišov zo dňa 12.7.2012 č.k. 15Ro/223/2009-500 v spojení s uznesením Okresného súdu Trebišov č.k. 15Ro/223/2009-570 zo dňa 31.1.2011 a uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/246/2011-594 zo dňa 30.3.2012. Písomným podaním zo dňa 17.12.2015 doručeným žalobcovi dňa 22.12.2015 žalovaný ako správca oznámil, že predmetnú pohľadávku neuznáva s odôvodnením, že z predložených dokumentov nevyplýva prevod pohľadávky z Okresného súdu Trebišov na Krajský súd v Bratislave a priložená Základná zmluva o prevode správy súdnych pohľadávok vykazuje znaky neplatného právneho úkonu z dôvodu neurčitosti označenia zmluvných strán a predmet zmluvy nie je dostatočne určený. Predmetom žaloby je pohľadávky, ktorá vznikla z nezaplatenia súdneho poplatku za podaný odpor na ktorý bol zaviazaný úpadca. Ide o právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu. Nakoľko súdna pohľadávka nebola zaplatená v stanovenej lehote, Okresný súd Trebišov v súlade s § 3 a 4 zák. 65/2001 Z.z. previedol túto pohľadávku na Krajský súd v Bratislave, justičná pokladnica, ktorá má postavenie výkonného orgánu Krajského súdu v Bratislave
na vymáhanie súdnych pohľadávok s pôsobnosťou pre celé územie SR. Podľa § 2 písm. a/ súdnou pohľadávkou je pohľadávka z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov, pri ktorej vzniká poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné atď. Podľa § 2 písm. c/ dňom uzavretia zmluvy o prevode správy súdnej pohľadávky sa stáva správcom pohľadávky Justičná pokladnica. Listom zo dňa 28.12.2015 veriteľ zaslal správcovi doklady preukazujúce prevod pohľadávky a to fotokópiu Zmluvy o prevode správy súdnej pohľadávky, fotokópiu opisu osobitnej evidencie a fotokópiu zberného listu. Zároveň ho požiadal o dodatočné uznanie pohľadávky na základe predložených dôkazov. Žalobca má za to, že v danom prípade poplatková povinnosť vznikla nadobudnutím právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Trebišov. Správcovi boli predložené doklady preukazujúce právoplatné vymáhanie pohľadávky v súlade s ust. zákona č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaním súdnych pohľadávok.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 9.6.2016 (č.l. 26 spisu) uviedol, že po preskúmaní prihlášky pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu, nakoľko z predloženej dokumentácie nevyplýva prevod pohľadávky nevyplýva prevod pohľadávky z Okresného súdu Trebišov na Krajský súd v Bratislave, priložená Základná zmluva o prevode správy súdnych pohľadávok vykazuje znaky neplatného právneho úkonu z dôvodu neurčitosti označenia zmluvných strán a predmet zmluvy nie je dostatočne určený. Žalobca dokumentáciu k prihláške následne doplnil a požiadal o dodatočné uznanie pohľadávky. Správca aj po doplnení dokumentácie považuje za problematické označenie odovzdávajúceho účastníka základnej zmluvy o prevode správy súdnych pohľadávok, ktorý nie je jednoznačne identifikovaný čo vyvoláva pochybnosť o určitosti a tým pádom platnosti prevodu pohľadávky na žalobcu. Na základe vyššie uvedeného žiada žalobu zamietnuť.
Žalobca vo vyjadrení zo dňa 1.7.2016 okrem iného uviedol, že dostatočne preukázal právny dôvod prihlásenej pohľadávky predložením základnej zmluvy o prevode správy súdnych pohľadávok vrátane jej súčasti. Jediným právnym predpisom ktorý riešil prevod správy majetky štátu a vymáhanie súdnych pohľadávok v čase podpisu základnej zmluvy bol zákon č. 65/2001 Z.z. ktorý výslovne odkazoval na existenciu zmluvy o prevode správy súdnych pohľadávok bez bližšieho určenia obligatórnych náležitostí, zmluvy o prevode správy súdnych pohľadávok. Ide o štandardnú vzorovú zmluvu dôkazom čoho je aj údaj na prvej strane „Vzor č. 2“ pričom tieto zmluvy sú uzatvárané s Okresnými a Krajskými súdmi SR, ktoré neboli doposiaľ spochybňované. V súvislosti so žalovaným uvádzaným nedostatkom označenia odovzdávajúceho v základnej zmluve žalobca uviedol, že odovzdávajúci je identifikovaný prostredníctvom jednoznačného identifikátora IČO: 165972 a konajúcou osobou: predsedom Okresného súdu Trebišov H., ktorý zmluvu vlastnoručne podpísal a opatril odtlačkom pečiatky Okresného súdu Trebišov. Na základe toho nie je možné dôjsť k záveru, že odovzdávajúci by mohol byť zameniteľný s iným subjektom. K tvrdeniu žalovaného že z doposiaľ predloženej dokumentácie nevyplýva prevod pohľadávky žalobca uviedol, že prevod predmetnej pohľadávky bol realizovaný formou prílohy k základnej zmluve t.j. postupom v súlade s článkom II odsek 1 základnej zmluvy čo žalobca preukázal žalovanému základnou zmluvou, podpisom osobitnej evidencie, rozhodnutím súdu (titulom na vymáhanie pohľadávky), zberným listom. Na základe toho má žalobca za to, že prihlásená pohľadávka je nesporná čo do základu a výšky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s prihláškou, rozhodnutiami Okresného súdu Trebišov a Krajského súdu v Košiciach, oznámením o popretí, žiadosťou o dodatočné uznanie pohľadávky, základnou zmluvou o prevode správy súdnych pohľadávok, opisom osobitnej evidencie, zberným listom, ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Žalovaný v konaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia k žalobe.
Z prihlášky zo dňa 5.10.2015 doručenej žalovanému 9.10.2015 (č.l. 3 spisu) súd zistil, že veriteľ Slovenská republika - Krajský súd v Bratislave si prihlásil v konkurznom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 25K/19/2015 voči dlžníkovi J. pohľadávku vo výške istiny 11.553,81 eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky žalobca v prihláške uviedol „nezaplatený súdny poplatok za odpor na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia Okresného súdu Trebišov zo dňa 12.7.2012 č.k. 15Ro/223/2009-500 v spojení s uznesením Okresného súdu Trebišov č.k. 15Ro/223/2009-570 zo dňa 31.1.2011 a uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/246/2011-594 zo dňa 30.3.2012 pohľadávka bola pôvodne vo výške 16.596,50 eur z čoho bolo uhradených 5.042,69 eur, zostatok
neuhradenej pohľadávky činí 11.553,81 eur“. K prihláške žalobca pripojil 3 prílohy - uznesenie Okresného súdu Trebišov č.k. 15Ro/223/2009-500, 15Ro/223/2009-570 a rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/246/2011-594.
Z oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 17.12.2015 (č.l. 14 spisu), doručeného žalobcovi 22.12.2015 súd zistil, že žalovaný ako správca úpadcu J.ý žalobcovi oznámil, že jeho prihlásenú pohľadávku v celkovej sume 11.553,81 eur poprel v plnom rozsahu čo do právneho dôvodu. Dôvodom popretia je skutočnosť že z predložených dokumentov nevyplýva prevod pohľadávky z Okresného súdu Trebišov na Krajský súd v Bratislave, priložená Základná zmluva o prevode správy súdnych pohľadávok vykazuje znaky neplatného právneho úkonu z dôvodu neurčitosti označenia zmluvných strán a predmet zmluvy nie je dostatočne určený.
Zo žiadosti o dodatočné uznanie pohľadávky zo dňa 28.12.2015 (č.l. 15 spisu) súd zistil, že žalobca požiadal žalovaného o dodatočné uznanie jeho prihlásenej pohľadávky z dôvodu, že dodatočne priložil k prihláške „opis osobnej evidencie, zberný list, základnú zmluvu o prevode správy súdnych pohľadávok“.
Zo základnej zmluvy o prevode správy súdnych pohľadávok (§ 3 ods. 3, 4 zák. č. 65/2001 Z.z.) č.l. 19 spisu súd zistil, že dňa 31.12.2003 zmluvné strany označené ako „Okresný súd, IČO: 165 972, zastúpený predsedom Okresného súdu Trebišov H. (odovzdávajúci) a Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, IČO: 215 759 zastúpený predsedníčkou H.“ uzavreli zmluvu predmetom ktorej je prevod správy majetku štátu označeného ako „súdne pohľadávky na vymáhanie. Každý ďalší prevod súdnych pohľadávok bude realizovaný formou prílohy k zmluve ktorú bude tvoriť opis osobitnej evidencie, rozhodnutie súdu, zberný list, prípadne ďalšie doklady“. Prevod je určený tretí deň v mesiaci. Zmluva je podpísaná oboma predsedami súdov.
Z opisu osobitnej evidencie v zmysle § 3 ods. 4 Zák. č. 65/2001 Z.z. Okresného súdu Trebišov súd zistil, že voči úpadcovi je evidovaná pohľadávka vo výške 16.596,50 eur vyplývajúca z konania 15Ro/223/09.
Zo zberného listu pre justičnú pokladnicu vedeného Okresným súdom Trebišov (č.l. 18 spisu) súd zistil, že v konaní 15Ro/223/2009 je vedená pohľadávka vo výške 16.596,50 eur voči povinnému J. vyplývajúca z exekučného titulu uznesenia právoplatného a vykonateľného dňa 22.5.2012.
Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu a zoznamom záväzkov úpadcu. Správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť.
Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.
Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou.
Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
Podľa § 32 ods. 15 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa § 32 ods. 16 ZKR, rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
Podľa § 28 ods. 6 ZKR, doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde.
Podľa § 2 zák. č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, na účely tohto zákona je a) súdnou pohľadávkou pohľadávka z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov vrátane Špecializovaného trestného súdu, pri ktorej vzniká poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania; súdnou pohľadávkou je aj pohľadávka vyplývajúca z rozhodnutia súdu o zhabaní peňažnej čiastky v trestnom konaní, ako aj pohľadávka, o ktorej tak ustanoví osobitný predpis, b) správou súdnych pohľadávok súhrn oprávnení a povinností správcu súdnych pohľadávok (ďalej len "správca"),
c) správcom súd, na ktorom súdna pohľadávka vznikla; dňom uzavretia zmluvy o prevode správy súdnej pohľadávky alebo dňom doručenia rozhodnutia súdu o zhabaní peňažnej čiastky v trestnom konaní justičnej pokladnici sa stáva správcom justičná pokladnica.
Podľa § 3 ods. 3 cit. zákona ak súdna pohľadávka nebola zaplatená v ustanovenej lehote, zmluvou o prevode správy súdnej pohľadávky ju súd, na ktorom súdna pohľadávka vznikla, prevedie na Krajský súd v Bratislave.
Podľa § 3 ods. 4 cit. zákona prílohou zmluvy o prevode správy súdnej pohľadávky je opis osobitnej evidencie, rozhodnutie súdu a prípadne iné doklady, ktoré preukazujú súdnu pohľadávku.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona funkciu justičnej pokladnice vykonáva Krajský súd v Bratislave.
Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona justičná pokladnica má postavenie výkonného orgánu Krajského súdu v Bratislave na vymáhanie súdnych pohľadávok s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky.
Pred tým ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby o určenie popretej pohľadávky bolo nutné ako predbežnú otázku posúdiť, či boli splnené podmienky rozhodovania súdu o návrhu žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením zo sp.zn. 25K/19/2015 zo dňa 24.9.2015, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV 188/2015 zo dňa 1.10.2015, bol vyhlásený dňom 2.10.2015 (§ 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR) konkurz na majetok dlžníka J.ý a súčasne bol ustanovený žalovaný za správcu. V zmysle § 28 ods. 2 ZKR začala plynúť 45 dňová základná lehota na podávanie prihlášok v ktorej žalobca zaslal prihlášky správcovi. Správca v 30 dňovej lehote na popieranie pohľadávky poprel s tým, že písomné oznámenie správcu o popretí pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 22.12.2015. Dňa 23.12.2015 začala plynúť žalobcovi v zmysle § 32 ods. 9 ZKR 30 dňová lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky. Žalobca ako veriteľ si uplatnil právo na určenie popretej pohľadávky na súde žalobou dňa 14.1.2016. Na základe vyššie uvedeného má súd zato, že žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote a teda včas.
V konaní mal súd preukázané, že žalobca si ako veriteľ prihlásil (uplatnil) svoju pohľadávku u správcu konkurznej podstaty úpadcu J. ktorý predmetnú pohľadávku poprel čo do právneho dôvodu. Dôvodom popretia bola skutočnosť že z predložených dokumentov podľa žalovaného nevyplýva prevod pohľadávky z Okresného súdu Trebišov na Krajský súd v Bratislave, priložená Základná zmluva o prevode správy súdnych pohľadávok vykazuje znaky neplatného právneho úkonu z dôvodu neurčitosti označenia zmluvných strán a predmet zmluvy nie je dostatočne určený. Listom zo dňa 28.12.2015 žalobca zaslal správcovi doklady preukazujúce prevod pohľadávky a to fotokópiu Zmluvy o prevode správy súdnej pohľadávky, fotokópiu opisu osobitnej evidencie a fotokópiu zberného listu. Zároveň ho požiadal o dodatočné uznanie pohľadávky na základe predložených dôkazov.
V prípade ak prílohou prihlášky neboli všetky listinné dôkazy predložené žalobcom až dodatočne (opis osobitnej evidencie, fotokópia zberného listu, ktoré zákon viaže k prevodu pohľadávky) tak má súd zato, že správca postupoval v súlade so zákonom ak poňal pochybnosť o prevode pohľadávky na žalobcu a dospel k záveru o jej spornosti a z uvedeného dôvodu ju poprel čo do dôvodu. Nedá však súdu neuviesť, že správca je povinný vykonať náležité šetrenie, prieskum, ktoré môžu prípadne jeho pochybnosti vyvrátiť. Na základe zisteného a preukázané právneho stavu nie je súdu zrejmé aké šetrenie a úkony správca vykonal, aby odstránil pochybnosti o prevode pohľadávky žalobcu. Aj napriek tomu, je však nesporné, že žalobca sám zaslal správcovi dodatočne ďalšie listinné dôkazy za účelom aby spornú skutočnosť objasnil a tým aby sa odstránili aj pochybnosti. Súd má za to, že žalobca správcovi predložil relevantné listinné dôkazy preukazujúce platný prevod pohľadávky žalobcu a dôvodnosť jeho nároku. Správca na ich základe a posúdení mal dospieť k záveru, že sú dostatočne hodnoverné a právne relevantné aby pohľadávku žalobcu mohol dodatočne uznať. Zotrvaním na popretí resp. dodatočným neuznaním pohľadávky žalobcu a správca položil nutne základ sporu vo veci, ktorá je predmetom tohto konania ako sporu o oprávnenosť, nespornosť popretej pohľadávky. V konaní mal súd z listinných dôkazov preukázanú existenciu ako aj dôvodnosť a výšku pohľadávky žalobcu uplatnenú prihláškou v konkurznom konaní na majetok úpadcu. Pohľadávky žalobcu vznikla z nezaplatenia súdneho poplatku za podaný odpor, na ktorý bol zaviazaný úpadca. Ide o právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu. Nakoľko súdna pohľadávka nebola zaplatená v stanovenej lehote, Okresný súd Trebišov v súlade s § 3 a 4 zák. 65/2001 Z.z. previedol túto pohľadávku na Krajský súd v Bratislave, justičná pokladnica, ktorá má postavenie výkonného orgánu Krajského súdu v Bratislave na vymáhanie súdnych pohľadávok s pôsobnosťou pre celé územie SR. Podľa § 2 písm. a/ súdnou pohľadávkou je pohľadávka z rozhodovacej činnosti a inej činnosti súdov, pri ktorej vzniká poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky. Podľa § 2 písm. c/ dňom uzavretia zmluvy o prevode správy súdnej pohľadávky sa stáva správcom pohľadávky Justičná pokladnica. Právnym predpisom, ktorý riešil prevod správy majetky štátu a vymáhanie súdnych pohľadávok v čase podpisu základnej zmluvy bol zákon č. 65/2001 Z.z., ktorý výslovne odkazoval na existenciu zmluvy o prevode správy súdnych pohľadávok bez bližšieho určenia obligatórnych náležitostí, zmluvy o prevode správy súdnych pohľadávok. Pokiaľ ide o žalovaným spochybňované nedostatočné označenie odovzdávajúceho orgánu a spochybňovanú neurčitosť predmetu zmluvy, tak sa súd v plnom rozsahu stotožňuje s právnou argumentáciou žalobcu a v podrobnostiach na ňu odkazuje. Odovzdávajúci orgán je v Základnej zmluve identifikovaný prostredníctvom jednoznačného identifikátora IČO: 165972 a konajúcou osobou: predsedom Okresného súdu Trebišov JI., čo je dostatočné na to, aby odovzdávajúci nemohol byť zameniteľný s iným subjektom. Prevod predmetnej pohľadávky bol realizovaný formou prílohy k základnej zmluve t.j. postupom v súlade s článkom II odsek 1 základnej zmluvy (a v súlade s ust. § 3 ods. 4 cit. zákona podľa ktorého prílohou zmluvy o prevode správy súdnej pohľadávky je opis osobitnej evidencie, rozhodnutie súdu a prípadne iné doklady, ktoré preukazujú súdnu pohľadávku) čo žalobca preukázal základnou zmluvou, podpisom osobitnej evidencie, rozhodnutím súdu (titulom na vymáhanie pohľadávky), zberným listom. Prílohy k zmluve tak dostatočne určujú predmet zmluvy a postupovanú pohľadávku. Na základe toho má súd za to, že prihlásená pohľadávka je nesporná čo do základu a výšky. Podľa názoru súdu listinné dôkazy predložené dodatočne žalobcom ešte počas prihlasovacej lehoty a predložené neskôr opätovne v súdnom konaní dostatočne hodnoverne preukazujú dôvodnosť a oprávnenosť uplatneného nároku žalobcu voči úpadcovi a nedôvodnosť popretia pohľadávky žalovaným. Predmetnú pohľadávku súd pokladá za odôvodnenú, nespornú a oprávnenú, s tým, že k obdobnému záveru mohol na základe dôkazov predložených žalobcom dospieť aj sám žalovaný, ktorý mohol aj dodatočne ako správca pohľadávku žalobcu uznať a zapísať ju ako zistenú do zoznamu pohľadávok.
Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a vyhovel je spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník a to v prípade ak si žalobca nejakú náhradu trov konania uplatní.
Trovy incidenčného konania sú vylúčené z uspokojenia v rámci konkurzu, čo znamená, že súd môže tieto trovy konania procesne úspešnému účastníkovi priznať, avšak tieto nie je možné uspokojiť z konkurznej
podstaty. V prípade, ak v konaní bol neúspešný správca, trovy konania súd prizná úspešnému veriteľovi voči úpadcovi, nie voči osobe správcu, ktorý v konaní vystupuje namiesto úpadcu s tým, že tieto trovy možno prípadne uspokojiť z úpadcovho majetku, ktorý mu zvýši po zrušení konkurzu.
Aj keď je priznaná náhrada trov konania proti správcovi, nie sú jeho „osobnými trovami“, pretože správca koná v mene úpadcu a na jeho účet. Náhrada trov konania je preto pohľadávkou proti úpadcovi.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).