Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-85-2011.pdf
PDF · 106.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-11C/85/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou v právnej veci žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko, s.r.o, sídlo: Bratislava, Vajnorská 98, IČO: 31 341 438, zastúpený: NITSCHNEIDER & PARTNERS, s.r.o., sídlo: Bratislava, Bratislava, Einsteinova 21, proti žalovanému: R. H., trvalý pobyt: Q., A. Č.. XXXX/XA, o žalobe na zaplatenie 3 290,30 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3 290,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 6,5% ročne od 15.11.2008 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100% náhrady trov konania do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany 08.07.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3 290,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05% ročne od 15.11.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca tvrdil, že 09.11.2005 uzavrel so žalovaným zmluvu o AutoKredite č. 543 871, predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového úveru vo výške 150 000 Sk s dobou splatnosti 24 mesiacov a výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 7,3 % za účelom financovania časti obstarávacej ceny motorového vozidla zn. Škoda Octavia GLX, rok výroby 2005, zdvihový objem 1896 ccm, 66 kW, výrobné číslo karosérie: TMBZZZ1U0X2175415 (ďalej len „predmet financovania“). Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné zmluvné podmienky Zmluvy o AutoKredite (ďalej len „VZP“). Povinnosťou žalovaného z predmetného záväzkovo-právneho vzťahu bolo o. i. uhrádzať pravidelné mesačné splátky vo výške 8 601,10 Sk vrátane DPH. Spolu so zmluvou uzatvoril žalobca so žalovaným 09.11.2005 aj zmluvu o zabezpečovacom prevode práva č. 543 871, na základe ktorej sa žalobca stal vlastníkom predmetu financovania a žalovaný oprávneným držiteľom až do okamihu riadneho a včasného, úplného uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok žalobcu voči žalovanému zo zmluvy. Nakoľko žalovaný po uzatvorení zmluvy neuhradil ani jednu mesačnú splátku, žalobca pristúpil k zabezpečovaciemu prevodu vlastníckeho práva. Zistil však, že žalovaný predmet financovania nemá, a že pri uzatváraní zmluvy predložil sfalšované potvrdenie o príjme, čím uviedol žalobcu do omylu a spôsobil mu škodu. Preto žalobca prostredníctvom splnomocnenej osoby podal žalovaného trestné oznámenie. Úrad justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II začal trestné stíhanie pre trestný čin podvodu. V priebehu trestného stíhania sa žalobca dozvedel, že žalovaný si svoju povinnosť dať do osvedčenia o evidencii motorových vozidiel zapísať žalobcu ako vlastníka predmetu financovania a seba ako držiteľa nesplnil a predmet financovania bez vedomia žalobcu ako vlastníka odpredal tretej osobe pánovi Danielovi Kurucovi, ktorý ho následne odpredal pani R. Y.. Predmet financovania sa našiel u pána T. S., ktorý ho dobrovoľne vydal ako vec dôležitú pre trestné stíhanie. Následne bol predmet financovania uložený do úschovy súdu. Dňa
09.10.2008 bola medzi žalobcom a pani R. Y. uzavretá dohoda o urovnaní, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že žalobca uznal vlastnícke právo pani Y.É. k predmetu financovania a pani Y. uhradila žalobcovi sumu vo výške 60 000 Sk. Splnenie podmienok dohody o urovnaní oznámil žalobca 14.10.2008 Okresnému súdu Bratislava II a súhlasil s vydaním predmetu financovania pani Y.. Keďže nastali viaceré prípady Defaultu podľa článku VII ods. 2 VZP, konkrétne body 1, 3, 5 a 8, následkom bola automatická predčasná splatnosť úveru, čím vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu, ktorá bola podrobne vyčíslená vo Vyrozumení o vysporiadaní pohľadávky veriteľa po predčasnej splatnosti úveru podľa zmluvy, ktoré žalobca zaslal žalovanému 29.10.2008. Suma pozostáva z nasledovných čiastkových súm: dlžná čiastka splatná ku dňu stanovenia úveru splatným: 285,50 eur, nesplatná časť istiny 4 561,93 eur, náklady žalobcu spojené so zaistením vozidla a realizáciou predaja 434,51 eur, spolu 5 281,94 eur, z ktorej sumy po odpočítaní výnosu z predaja predmetu financovania vo výške 1 991,64 eur, zostáva suma 3 292,30 eur. Prvou z uplatnených súm je dlh odporcu na splátkach vo výške 285,50 eur podľa článku VI ods. 1 VZP. Druhou z nárokovaných súm je rozdiel medzi istinou za celé obdobie úveru vo výške 150 000 Sk a súčtom časti splatnej istiny do prerušenia zmluvy vo výške 12 567,40 Sk. Ide teda o sumu vo výške 137 432,60 Sk v neprospech žalovaného, t. j. 4 561,93 eur podľa článku VII ods. 5 VZP. Tretia nárokovaná čiastkach sú náklady spojené so zaistením vozidla a realizáciou pred predaja, pričom v zmysle článku VII ods. 5 VZ ide o náklady, ktoré vznikli žalobcovi s podaním trestného oznámenia. Keďže predmet financovania bol predaný, o sumu kúpnej ceny za jeho odpredaj bola dlžná suma žalovaného voči žalobcovi znížená.
2. Žalobca za dôkazy označil Zmluvu o AutoKredite č. 543871 z 09.11.2005, Všeobecné zmluvné podmienky Zmluvy o AutoKredite č. 543871 z 09.11.2005, Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. 543 871 z 09.11.2005, Protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla z 14.11.2005, Správa k zákazke na úseku trestných oznámení, trestné oznámenie 28. 7. 2006, uznesenie úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ Bratislava II - ČVS: ORP-1115/OEK-B2-2006 PG z 09.05.2008, Vyrozumenie o vysporiadaní pohľadávky veriteľa po predčasnej splatnosti úveru podľa Zmluvy o Autokredite č. 543871 z 29.10.2008, Prehľad splátok prijatých na zmluve č. 543 871, Výpočet nesplatnej časti istiny od 12.11.2008, Splátkový kalendár k Zmluve o AutoKredite č. 543 871, faktúru č. 24/2006 z 22.08.2006, faktúru č. 24/2008 z 08.12.2008, Dohodu o urovnaní z 09.10.2008, Oznámenie - súhlas s vydaním vozidla zo 14.10.2008.
3. Na základe návrhu žalobcu súd uznesením, č.k. 11C/85/2011-53 z 28.04.2016, konanie zastavil v časti v časti úroku z omeškania vo výške 11,75 % ročne zo sumy 3 290,30 eur od 15.11.2008 do zaplatenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 08.06.2016.
4. Žalobca pred súdom zotrval na písomne podanej žalobe.
5. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk 13.02.2015, nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, hoci bol riadne písomne predvolaný.
6. Súd mal vykonaným dokazovaním vyššie citovanými dôkazmi za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu Zmluvy o AutoKredite 09.11.2005 v spojení so Všeobecnými zmluvnými podmienkami, predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového úveru žalovanému vo výške 4 979,09 eur s dobou splatnosti 24 mesiacov a výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 7,3 % za účelom financovania časti obstarávacej ceny motorového vozidla zn. Škoda Octavia GLX, rok výroby 2005, zdvihový objem 1896 ccm, 66 kW, výrobné číslo karosérie: TMBZZZ1U0X2175415 ako predmetu financovania. Žalovaný sa o. i. zaviazal uhrádzať pravidelné mesačné splátky vo výške 285,50 eur vrátane DPH. Spolu so zmluvou uzatvoril žalobca so žalovaným 09.11.2005 aj Zmluvu o zabezpečovacom prevode práva č. 543 871, na základe ktorej sa stal žalobca vlastníkom predmetu financovania a žalovaný oprávneným držiteľom až do okamihu riadneho a včasného, úplného uspokojenia všetkých zabezpečených pohľadávok žalobcu voči žalovanému zo zmluvy. Žalovaný zároveň prehlásil, že je výlučným vlastníkom predmetu financovania, ktorý nadobudol na základe platnej kúpnej zmluvy, a že predmet financovania nie je zaťažený akýmikoľvek právami tretích osôb a je bez obmedzenia oprávnený previesť vlastnícke právo k premetu financovania na veriteľa. Žalovaný na zabezpečenie svojho záväzku voči žalobcovi na vrátenie na základy zmluvy poskytnutého úveru a na zaplatenie príslušenstva a ďalších pohľadávok, na ktoré veriteľovi vznikne nárok v prípade predčasnej splatnosti úveru alebo odstúpenia od zmluvy, previedol na žalobcu podpisom tejto zmluvy vlastnícke právo k predmetu financovania. Žalobca ako veriteľ podpisom tejto zmluvy prijal na
zabezpečenia splnenia svojich špecifikovaných pohľadávok zo zmluvy, alebo vzniknutých odstúpením od zmluvy dlžníkom ponúknutý prevod vlastníckeho práva k predmetu financovania. Súd mal tiež za preukázané a nesporné Protokolom o odovzdaní a prevzatí vozidla z 14.11.2005, že žalovaný prevzal ako kupujúci vozidlo zn. Škoda Octavia GLX, rok výroby 2005, zdvihový objem 1896 ccm, 66 kW, výrobné číslo karosérie: TMBZZZ1U0X2175415 od predávajúceho - spoločnosti AUTOPROGRES SK s.r.o. Žalovaný po uzatvorení zmluvy neuhradil ani jednu mesačnú splátku, čím došlo k splneniu podmienky podľa článku VII ods. 2 VZP na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, v zmysle ktorého sa za prípady Defaultu považuje aj omeškanie klienta s úhradou splátky alebo jej časti, resp. akéhokoľvek peňažného záväzku klienta splatného podľa Zmluvy, t.j. najmä zmluvnej pokuty, úroku z omeškania po dobu viac ako 10 dní, resp. opakované omeškanie klienta po dobu i kratšiu ako 10 dní v priebehu 9 mesiacov (ods. 1). Následkom Defaultu podľa bodu 3. citovaného článku je oprávnenie veriteľa písomným oznámením klientovi stanoviť okamžitú splatnosť celého úveru. V prípadoch predčasného stanovenia úveru splatným je veriteľ oprávnený požadovať od klienta zmluvnú pokutu vypočítanú podľa vzorca uvedeného v čl. VII bod 5 zmluvných podmienok. Na základe uvedeného vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu vo výške uplatnenej sumy 3290,30 eur, vyčíslenú vo Vyrozumení o vysporiadaní pohľadávky veriteľa po predčasnej splatnosti úveru podľa zmluvy, ktoré žalobca zaslal žalovanému 29.10.2008. Suma pozostáva z dlžnej čiastky splatnej ku dňu stanovenia úveru splatným: 285,50 eur, t.j. dlh žalovaného na splátkach podľa článku VI ods. 1 VZP, z nesplatnej časti istiny 4 561,93 eur, čo je rozdiel medzi istinou za celé obdobie úveru vo výške 150 000 Sk a súčtom časti splatnej istiny do prerušenia zmluvy vo výške 12 567,40 Sk, t.j. suma vo výške 137 432,60 Sk v neprospech žalovaného - 4 561,93 eur podľa článku VII ods. 5 VZP, nákladov žalobcu spojených so zaistením vozidla a realizáciou predaja 434,51 eur v zmysle faktúr č. 24/2006 z 22.08.2006 a č. 24/2008, ktoré žalovaný prevzal a súhlasil s ich úhradou, pričom v zmysle článku VII ods. 5 VZ ide o náklady, ktoré vznikli žalobcovi s podaním trestného oznámenia, všetko celkom spolu 5 281,94 eur, z ktorej sumy po odpočítaní výnosu z predaja predmetu financovania vo výške 1 991,64 eur, zostala suma 3 292,30 eur. Súd mal tiež za preukázané, že žalobca pristúpil k zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, pričom zistil, žalovaný predmet financovania nemá, a že pri uzatváraní zmluvy predložil sfalšované potvrdenie o príjme. Preto žalobca podal na žalovaného trestné oznámenie, na základe ktorého Úrad justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II začal trestné stíhanie pre trestný čin podvodu. V priebehu trestného stíhania sa žalobca o. i. dozvedel, že žalovaný predmet financovania bez vedomia žalobcu ako vlastníka odpredal tretej osobe, ktorá ho následne predala pani R. Y.I.. Dňa 09.10.2008 bola medzi žalobcom a pani R. Y. uzavretá dohoda o urovnaní, v ktorej sa zmluvné strany dohodli na uznaní vlastníckeho práva pani Y. k predmetu financovania a na uhradení sumy vo výške 60 000 Sk p. Y. žalobcovi.
7. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
8. Podľa § 4 ods. 1, 2 z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. 2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/258/20020401.html#poznamky.poznamka-6> obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/258/20020401.html#paragraf-2.pismeno-c>, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
9. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (napr. dvojaká úprava premlčania, dualistická právna úprava uznania dlhu, zmluvných pokút, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba podľa názoru súdu vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice Rady 93/13 EHS. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ). Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy. Za stavu dualistickej právnej úpravy (dvojaká právna úprava rovnakých inštitútov súkromného práva) je plošné vylúčenie občianskoprávnej úpravy inštitútov súkromného práva a naopak paušalizovanie obchodného práva typického predovšetkým pre podnikateľskú sféru nenáležité. Presadzovanie obchodného práva na inštitúty upravené v kódexe o občianskych právach len s poukazom na argumentáciu o úveroch ako absolútnych obchodoch je argumentačne zjednodušené. Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka, len pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nie sú žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Uprednostnenie obchodného práva pred ustanoveniami kódexu o občianskych právach má pre spotrebiteľov diametrálne odlišné negatívne následky. Spotrebitelia napriek dôvere v objektívne právo zakotvené v kódexe o občianskych právach by sa museli podrobovať pomerne zložitejšiemu a vzdialenejšiemu obchodnému právu, ktoré oproti Občianskemu zákonníku zásadne zhoršuje ich postavenie. Za nedostatočný na presadenie obchodného práva považuje súd aj argument, že rovnaká právna úprava dopadá na obidve strany zmluvného vzťahu. Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory iniciované spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.
10. Vzhľadom na uvedené súd potom posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský. Preto uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1986/71/> o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.
11. Súd sa plne stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobnom návrhu, keď dospel k záveru, že uzatvorené zmluvy boli v súlade s vyššie citovanými zákonnými predpismi vrátane zmluvných podmienok, pričom nárok vyčíslený žalobcom súd považoval za preukázaný a nesporný nasledovne:
- dlžná čiastka splatná ku dňu stanovenia úveru splatným: 285,50 eur, ako to vyplýva z tabuľky - Prehľad splátok prijatých na Zmluve, v súlade s ustanoveniami článku VI. ods. 1 VZP,
- nesplatná časť istiny 4 561,93 eur ako rozdiel medzi istinou za celé obdobie úveru vo výške 4 979,09 eur a súčtom časti splatnej istiny do prerušenia zmluvy vo výške 417,16 eur v zmysle ustanovenia článku VII. ods. 5 VZP,
- náklady žalobcu spojené so zaistením vozidla a realizáciou predaja vo výške 434,51 eur v zmysle článku VII ods. 5 VZ ide o náklady, ktoré vznikli žalobcovi s podaním trestného oznámenia, nároky žalobcu potom predstavujú spolu sumu 5 281,94 eur,
- nároky žalovaného predstavujú sumu 1 991,64 eur za predaj vozidla, teda rozdiel v nárokoch potom predstavuje sumu 3 290,30 eur, na základe čoho súd žalobu žalobcu v časti tejto sumy považoval za dôvodnú.
14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..
17. Pretože žalovaný svoj dlh riadne a včas neuhradil, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu. V zmysle vyššie uvedeného súd považuje zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným za spotrebiteľskú zmluvu, a teda za občianskoprávny vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. V danom prípade žalobca žalovaného vyzval na úhradu pohľadávky v lehote do 12.11.2008 vyrozumením z 29.10.2008. Žalovaný sa potom dostal do omeškania so splatením dlhu dňom nasledujúcim po takto určenej lehote splatnosti, teda dňom 13.11.2008. Žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania až dňom 15.11.2008, ktorý mu súd priznal z dôvodne uplatnenej dlžnej sumy vo výške 3 290,30 eur s poukazom na § 216 CSP.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci..
29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia konštatujúc, že žalobca mal plný úspech vo veci, a preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.