Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34P-147-2015.pdf
PDF · 122.07 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/147/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v právnej veci navrhovateľky H. B. rod. R., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom G. nad Y., M. II XX/XX, t.č. bytom X., R. XXXX/XX, zastúpenej v konaní E.. R. B., advokátom so sídlom v G. nad Y., S. mieru XXX/X a manžela navrhovateľky V. B., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom G. nad Y., M. II XX/XX, v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom B. : L. nar. XX.XX.XXXX a G. nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V. takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov H. B. rod. R. a V. B., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu X., vo zväzku Y.., ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. X s a r o z v á d z a .
Maloletá L. B., nar. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Maloletý G. B., nar. XX.XX.XXXX, s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.
Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Matka j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého G. sumou vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré je matka povinná prispievať k rukám otca, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej L. sumou vo výške 130,- Eur mesačne, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, po právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
Styk rodičov s maloletými deťmi s a n e u p r a v u j e .
Nad výchovou maloletého G. s a u r č u j e dohľad a maloletému G. a jeho rodičom s a u k l a d á podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania zo dňa 29.9.2015 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva so svojim manželom a úpravy pomerov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Najprv žiadala maloletého G. zveriť do jej osobnej starostlivosti matky a maloletú L. do osobnej starostlivosti jej manžela ako otca a upraviť vyživovaciu povinnosť otca k mal. G. k jej rukám v sume 50,-Eur mesačne s tým, že ona by na výživu maloletej L. otcovi detí neprispievala s poukazom na jej podstatne nižšie príjmy ako má jej manžel. Na pojednávaní dňa 22.4.2016 upravila svoj návrh a navrhovala obe maloleté deti zveriť do jej osobnej starostlivosti matky a jej manžela ako otca detí zaviazať prispievať na ich výživu po 150,-Eur mesačne na každé dieťa. Na poslednom pojednávaní dňa 21.9.2016 najprv uviedla, že stále žiada o zverenie oboch maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, ale keďže od júna 2016 býva maloletý G. s otcom a s ňou už v podstate nekomunikuje, potom navrhla, aby maloletá L. bola zverená do jej osobnej starostlivosti matky a maloletý G. do osobnej starostlivosti otca s tým, že otec by prispieval na výživu maloletej L. sumou 170,-Eur mesačne a ona na výživu maloletého G. sumou 140,-Eur mesačne. Pri zverení maloletého G. do osobnej starostlivosti otca navrhovala nad výchovou maloletého nariadiť dohľad z dôvodu agresívnej násilníckej povahy manžela a skutočnosti, že u maloletého začali prvky sebapoškodzovania. Navrhovateľka uviedla, že manželstvo s manželom uzavreli dňa XX.X.XXXX po ich trojročnej známosti a v čase keď bola tehotná. Poukázala na to, že v čase tehotenstva ju manžel najprv posielal na interupciu, ale keď to odmietla, potom ju požiadal o ruku. Uviedla, že z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Po uzavretí manželstva najprv bývali v dome u jej rodičov, potom sa presťahovali do G.. Navrhovateľka poukazovala na agresívne správanie jej manžela počas celého manželstva. Uviedla, že sa správal agresívne, vyvolával hádky kvôli banalitám, vybuchoval kvôli maličkostiam a už po 1 a 1/2 roku manželstva od neho dostala prvú facku. Keď mu oznámila druhé tehotenstvo, hodil po nej vedro so slovami, že sa nebude starať o dvoch pankhartov. Z jeho strany bývali voči nej často nadávky, útoky a keď mu ona facku vrátila, veľmi ju zbil. Navrhovateľka poukázala na to, že manžel mal agresívne správanie aj voči deťom, používal voči nim neprimerané tresty. Za príčinu rozvratu ich manželstva považovala agresívne správanie manžela voči nej aj deťom. Navrhovateľka uviedla, že od 18.9.2015 nežijú s manželom spolu, kedy sa ona odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Vtedy jej manžel prichytil ich 13-ročného syna doma pri počítači, udrel ho päsťou a vyhodil z bytu, aby išiel k bezdomovcom. Maloletý potom išiel k jej sestre do X. a na druhý deň tam odišla aj navrhovateľka a odvtedy bývali oddelene. Navrhovateľka bývala s maloletým G. v rodičovskom dome v X. a maloletá L. vtedy zostala bývať s manželom navrhovateľky v byte v G. nad Y.. Navrhovateľka ďalej uviedla, že vo februári 2016 sa k nej presťahovala aj maloletá dcéra L., teda obe deti bývali s ňou a boli u nej spokojné. Na poslednom pojednávaní navrhovateľka uviedla, že rodinná situácia sa opäť zmenila, pretože od júna 2016 maloletý G. býva u jej manžela, teda jeho otca, odišiel od nej k nemu z vlastnej vôle a s ňou odmieta komunikovať, nedvíha jej ani telefón, neodpovedá na sms, pričom ona ani nevie prečo odišiel. Domnieva sa, že jej manžel si maloletého kupuje darčekmi. Navrhovateľka poukázala na to, že u maloletého niekedy v máji 2016 začalo jeho sebapoškodzovanie, začalo to po prvom rozvodovom pojednávaní, vtedy sa začal pichať kružidlom do ruky a škriabať do krvi a na poslednom psychologickom sedení minulý týždeň sa dozvedela, že sa začal rezať aj žiletkami a vždy sa to deje v čase okolo nariadených termínov pojednávaní tohto rozvodového konania. Navrhovateľka trvala na rozvode manželstva, už nesúhlasila s odročovaním pojednávania, pretože deti sú v strese z dôvodu, že celý spor a rozvod nie je ukončený a stále sa to naťahuje, u maloletého G. sa to sebapoškodzovanie stupňuje v čase okolo nariadených termínov pojednávaí. Keďže maloletý G. s ňou nechce komunikovať a ona to neovplyvní a povedal jej, že on sa už rozhodol s kým chce bývať, súhlasila so zverením maloletého G. do osobnej starostlivosti otca, ale žiadala nariadiť dohľad nad jeho výchovou.
2. Manžel navrhovateľky nesúhlasil s rozvodom manželstva a uvádzal, že má záujem o obnovenie manželského spolužitia. Priznal, že manželstvo nie je v súčasnosti funkčné, keďže navrhovateľka sa odsťahovala, ale domnieval sa, že ich manželstvo by sa dalo sfunkčniť. V prípade, že by došlo k rozvodu manželstva, nesúhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky ako matky detí a navrhoval by obe maloleté deti zveriť do jeho osobnej starostlivosti otca a výšku výživného na deti by ponechal na matke detí. V prípade, že by deti mali byť zverené do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil s ňou navrhovanou sumou výživného a súhlasil by s výživným po 50,-Eur mesačne na každé dieťa. Manžel navrhovateľky výpoveď navrhovateľky považoval za plnú klamstiev a výmyslov. Priznal, že ani on nie je bez viny, ale poukázal na nedostatky navrhovateľky. Uviedol, že už počas prvého roku manželstva, keď bývali u rodičov navrhovateľky, sa prejavil jej nezáujem o domácnosť, že neudržiavala poriadok a tak tomu bolo aj po presťahovaní sa do ich bytu, po celom byte bývali pohodené jej veci, v chladničke aj pokazené potraviny a pod. Uviedol, že v začiatkoch aj reagovala na jeho upozornenia, ale
odstupom času ho začala ignorovať a nevnímala čo jej hovorí. Ďalej manžel navrhovateľky uviedol, že on sa snažil deti netrestať fyzicky, hoci zopár krát padol pohlavok, pretože to nemal za potreby, nakoľko deti mali pred ním rešpekt. Uviedol, že syn upozornenia navrhovateľky ignoroval, jej sústavné upozorňovanie detí jemu začalo liezť na nervy a iniciatívu prebral on a ako trest skôr používal zákaz istých činností rovnako ako navrhovateľka. Poukázal však na to, že čo on deťom zakázal, to navrhovateľka dovolila. Uviedol tiež, že navrhovateľka mal. G. zvýhodňovala voči L., tej dávala viac povinností. Priznal, že keď G. porušil zákaz, poslal ho z bytu, aby sa išiel pozrieť medzi bezdomovcov ako dopadne, keď sa nebude vedieť prispôsobiť spoločnosti. Ale na druhý deň ho išiel hľadať, ale neúspešne. Manžel navrhovateľky poukázal na to, že po odchode G. z domu sa mu zhoršil prospech. Manžel navrhovateľky tiež poukazoval na žiarlivosť navrhovateľky, na niektoré jej sexuálne praktiky a úchylky. Poukazoval na to, že ona nevie dobre hospodáriť, že si odmieta priznať problémy s výchovou syna a pod. Na druhej strane vyzdvihol jej kuchárske kvality. Uviedol, že jeho správanie nebolo vyvolané banalitami, ale vážnym zanedbávaním domácnosti navrhovateľkou. Zhodne uviedol, že od septembra 2015 nežijú spolu, kedy sa navrhovateľka odsťahovala, a že odvtedy nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú. Uviedol, že po odsťahovaní navrhovateľky za maloletým G. mal. L. najprv zostala bývať s ním a vo februári 2016 sa aj maloletá L. presťahovala k navrhovateľke a obe deti bývali s matkou. Potom uviedol, že v júni 2016 pred vysvedčením sa maloletý G. nasťahoval ku nemu. Ale už predtým ho začal často navštevovať, čomu bol rád. Poprel, že by si on maloletého kupoval darčekmi a uviedol, že mu kúpil len troje tenisky a nejaké oblečenie a bicykel. Maloletý mu povedal, že navrhovateľka a mal. L. sa mu často vysmievali, TV program sa pozeral podľa ich výberu, tak radšej trávil čas sám v izbe, u neho má väčší kľud. Manžel navrhovateľky uviedol, že odkedy je maloletý u neho, správanie maloletého sa kladne zmenilo, pomáha mu, v škole si zlepšil prospech. Zhodne uviedol, že u maloletého nastalo sebapoškodzovanie, ale už skôr, kedy zistil, že maloletá L. sa nasťahovala k nim do X. a teraz po tom, čo minulý týždeň sa stretol s matkou a ona mu vonku urobila scénu. Hoci navrhovateľka trvala na rozvode manželstva, manžel navrhovateľky chcel pojednávanie znovu odročiť, aby aj mal. L. bola zverená do jeho osobnej starostlivosti. Nakoniec súhlasil s úpravou rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že maloletý G. by bol zverený do jeho osobnej starostlivosti otca a mal. L. by bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ale nesúhlasil s navrhovanou úpravou výživného a žiadal, aby výživné bolo obom rodičom určené v rovnakej sume.
3. Kolízny opatrovník vykonal aj pohovor s maloletými deťmi, poukázal na zmeny v rodinnej situácii. Uviedol, že pri pohovore dňa 4.4.2016 sa obe deti vyjadrili, že chcú byť zverené do osobnej starostlivosti matky. Potom pri konzultáciách na Referáte poradensko psychologických služieb ÚPSVaR V. v dňoch 16.5.2016 a 13.6.2016 obe deti tiež vyjadrili vôľu zostať bývať u matky, maloletá L. sa vyjadrila, že s otcom sa stretávať nechce a maloletý G. chcel byť s otcom v kontakte každý druhý víkend a podľa toho ako bude on chcieť a odporučil pri rozhodovaní prihliadať na názor detí. Kolízny opatrovník poukázal na to, že odvtedy sa situácia opäť vyvinula inak, že v júni 2016 sa maloletý G. presťahoval k otcovi. Kolízny opatrovník poukázal na to, že účastníci sa viackrát zúčastnili na ich Referáte PPS a psychologička jednoznačne odporučila situáciu riešiť rodinnou terapiou. Kolízny opatrovník poukázal na to, že dieťa sa sebapoškodzuje a tu sú už narušené vzťahy aj medzi súrodencami, aj medzi všetkými členmi rodiny sú vzťahy zlé, a preto je v záujme detí, aby všetci absolvovali terapiu u klinického psychológa alebo psychiatra, pretože ich poradenský psychológ už nepomôže. Keďže rodičia sa nakoniec dohodli v otázke zverenia maloletých detí, oni rešpektujú dohodu rodičov i želanie detí ohľadom zverenia. S prihliadnutí na príjem rodičov a vek maloletých detí navrhli určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej L., ktorá je žiačkou strednej školy, v sume 130,-Eur mesačne a vyživovaciu povinnosť matky k mal. G., ktorý je žiakom základnej školy, v sume 100,-Eur mesačne. Kolízny opatrovník apeloval na oboch rodičov, aby urgentne riešili situáciu vzťahových väzieb, vzájomnú komunikáciu, aby navštívili odporučeného klinického psychológa, psychiatra, prípadne iných terapeutov.
4. Maloletá L., ktorá má už XX rokov, bola aj vypočutá súdom na pojednávaní. Uviedla, že má vedomosť o prebiehajúcom rozvodovom konaní, ktoré trvá dlho a bola by rada, keby sa to už skončilo. Vyjadrila želanie byť zverená do starostlivosti matky, s ktorou aj teraz býva. Zhodne uviedla, že maloletý G. teraz býva u otca a naposledy sa s ním stretla u psychologičky, kedy sa len pozdravili, predtým dlhú dobu spolu neboli.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh z čl. 1, SL, RL, potvrdenie o poslednom spoločnom bydlisku, lekárske potvrdenie, potvrdenia OO PZ, lustrácie v SP, potvrdenie o PND, vyjadrenie manžela N z čl. 30, mzdový list navrhovateľky, pracovné zmluvy, výplatné pásky, doklad
SIPO, výpisy z účtu, PPD, správa z psychologického vyšetrenia, potvrdenie o návšteve školy, zápisnica z čl. 66, záznam UPSVaR, potvrdenie o príjme manžela navrhovateľky, správa z poradensko - psych. procesu, bankové potvrdenia, výpisy z účtu, potvrdenie zamestnávateľa, potvrdenie o príjme, výplatné pásky navrhovateľky, výplatné pásky manžela navrhovateľky, výpis z účtu, potvrdenia OO PZ, lekárske potvrdenie a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci :
6. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu X. vo zväzku Y.., ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. 8. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, ich posledné spoločné bydlisko bolo v obvode tunajšieho súdu. Z manželstva manželov pochádzajú dve maloleté deti : maloletá L. nar.XX.X.XXXX a maloletý G. nar.X.XX.XXXX.
7. Účastníci uzavreli manželstvo po X-ročnej známosti, v čase tehotenstva navrhovateľky. Z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Najprv bývali manželia v rodičovskom dome navrhovateľky v X., potom sa presťahovali do bytu v G. nad Y.. Už relatívne krátko po uzavretí manželstva nastal medzi nimi manželský nesúlad. Navrhovateľka poukazovala na agresívne správanie manžela, ktorý vyvolával hádky kvôli nepodstatným veciam a na jeho nevhodné správanie voči nej aj voči deťom, dokonca podala na neho aj trestné oznámenie. Manžel navrhovateľky zase poukazoval na nedostatočnú starostlivosť navrhovateľky o domácnosť, na jej neporiadok v domácnosti a pod. a nepovažoval to za nepodstatné maličkosti. Poukazoval na ich nejednotnosť vo výchove detí, že navrhovateľka nemala pred deťmi rešpekt a musel to riešiť on. Z výsluchu účastníkov bolo zistené, že od septembra 2015 nežijú manželia spolu, kedy sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Odvtedy manželia nežijú spolu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú. Prerušeniu ich spolužitia predcházala skutočnosť, že v septembri 2015 manžel navrhovateľky vyhodil ich XX-ročného syna G. z bytu, pretože porušil rodičovský zákaz a hral na PC, maloletý potom išiel k rodinným príbuzným matky a na druhý deň sa navrhovateľka tiež presťahovala za synom do jej rodičovského domu. Maloletá L. vtedy zostala bývať s otcom (manželom navrhovateľky) a vo februári XXXX sa tiež presťahovala k matke a maloletému G.. V júni 2016 sa zase maloletý presťahoval k otcovi (manželovi navrhovateľky). V súčasnosti je skutkový stav taký, že maloletá L. býva s matkou a s otcom sa nestretáva, nekomunikuje s ním a maloletý G. býva s otcom a s matkou sa nestretáva, nekomunikuje s ňou, súrodenci tiež medzi sebou nekomunikujú. Vzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny sú veľmi zlé, u maloletého G. dochádza dokonca k sebapoškodzovaniu kružidlom, škriabaním a teraz dokonca aj rezaním žiletkou alebo struhátkom. Navrhovateľka trvala na rozvode manželstva, jej manžel s rozvodom nesúhlasil. Je zrejmé, že dlhotrvajúce rozvodové konanie a spor o deti negatívne vplývajú na deti, v rodine sa situácia ohľadom detí neustále mení.
8. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :
9. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
10. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva.
K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť len v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
13. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu oboch manželov, mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Podmienky citovaného zákonného ustanovenia sú splnené, pretože vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Navrhovateľka poukazovala na nevhodné a agresívne správanie jej manžela, ktoré začalo už pomerne krátko po uzavretí manželstva, dokonca podala na neho aj trestné oznámenie. Poukazovala aj na nevhodné trestanie detí zo strany jej manžela. Manžel navrhovateľky zase poukazoval na nedostatky navrhovateľky v starostlivosti o domácnosť, na ich nezhodu pri výchove detí a pod. Hoci manžel navrhovateľky nesúhlasil s rozvodom manželstva, bolo preukázané, že manželstvo účastníkov nie je a ani nebolo harmonické a navrhovateľka trvá na rozvode manželstva. Už od septembra 2015, teda už jeden rok manželia ani nežijú spolu, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť, netrávia spolu voľný čas, intímne sa nestýkajú. V rodine je medzi všetkými členmi rodiny veľmi napätá situácia, deti sú nevhodným spôsobom zaťahované do rozvodového konania a sporu o deti a rodinná situácia sa neustále mení. Od prerušenia spolužitia rodičov najprv maloletý G. býval s matkou a L. s otcom, potom obe deti bývali s matkou a od júna XXXX maloletý G. býva s otcom a maloletá L. stále býva s matkou. Dlhotrvajúce rozvodové konanie deti ťažko psychicky znášajú, maloletá L. sa aj psychicky zrútila, u maloletého G. začalo sebapoškodzovanie, deti sú pravdepodobne do rozvodu nevhodne zaťahované, a aj preto mal súd za to, že je potrebné vo veci rozvodu čo najskôr rozhodnúť, aby sa situácia a tlak na deti nepredlžoval. Keďže bol preukázaný hlboký a trvalý rozvrat manželstva, kedy navrhovateľka jednoznačne odmietala možnosť obnovenia manželského spolužitia s jej manželom, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pretože možno konštatovať, že manželstvo účastníkov je už len formálnym zväzkom bez vzájomnej citovej náklonnosti. Za príčinu rozvratu manželstva súd považoval nevhodné správanie manžela navrhovateľky voči nej takmer počas celého manželstva, kedy sa k nej nesprával s úctou, nerešpektoval jej dôstojnosť a takýmto nevhodným správaním v domácnosti s maloletými deťmi a nerovnocenným postavením manželov sa nevytváralo zdravé rodinné prostredie.
14. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
15. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine č.36/2005 Z. z. v platnom znení v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
16. Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. Podľa § 62 ods.1-5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
20. Podľa 37 ods.2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené, c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývin; dodržiavanie uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce, d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
21. Podľa 37 ods.7 Zákona o rodine súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
22. Nakoľko s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, bolo potrebné rozhodnúť aj o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej L. a k maloletému G. na čas po rozvode.
23. V danej veci sa od podania návrhu v 09/2015 situácia ohľadom maloletých detí neustále a zásadným spôsobom menila. Maloletý G. najprv býval s matkou a s otcom nekomunikoval a maloletá L. zase najprv bývala s otcom. Potom od februára 2016 obe maloleté deti bývali s matkou a pred kolíznym opatrovníkom i pred psychológom Referátu PPS sa vyjadrovali, že by chceli bývať s matkou s tým, že maloletá L. sa s otcom ani nechcela stretávať a maloletý G. sa začal s otcom častejšie stretávať. V júni 2016 sa rodinná situácia opäť zmenila a maloletý G. sa bez akéhokoľvek vysvetlenia voči matke od nej odsťahoval a presťahoval sa k otcovi a s matkou v súčasnosti nekomunikuje. V súčasnosti teda maloletá L. býva s matkou, maloletý G. býva s otcom, deti so svojimi rodičmi, s ktorými nebývajú, nekomunikujú a nekomunikujú ani súrodenci medzi sebou. Je zrejmé, že maloleté deti celú situáciu veľmi zle psychicky znášajú, maloletá L. sa v škole psychicky zrútila ako akútna reakcia na stres a u maloletého G. začalo sebapoškodzovanie, najprv kružidlom, škriabaním a teraz aj žiletkou alebo struhátkom. Deti zle znášajú toto dlhotrvajúce konanie a maloletá L. vyjadrila želanie, aby sa to už ukončilo. Chcela byť zverená do osobnej starostlivosti matky. Maloletý G. býva z vlastnej vôle u otca a na otázku matky, s kým chce bývať, jej maloletý povedal, že on sa už dávno rozhodol.
24. Najprv sa rodičia nevedeli dohodnúť na otázke zverenia detí, každý z rodičov žiadal, aby obe deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti, resp. manžel navrhovateľky sa ani nechcel rozvádzať. Na poslednom pojednávaní sa nakoniec rodičia dohodli na zverení maloletých detí podľa súčasného faktického stavu tak, že maloletá L. bude v osobnej starostlivosti matky a maloletý G. bude v osobnej starostlivosti otca. Nevedeli sa dohodnúť na úprave vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, preto nedošlo k uzavretiu rodičovskej dohody.
25. S poukazom na súčasný faktický stav, potrebu rýchleho ukončenia súdneho konania kvôli pretrvávajúcemu psychickému napätiu detí z dlhotrvajúceho sporu a s poukazom na dohodu rodičov
v otázke zverenia maloletých detí, rozhodol súd o zverení maloletej L. do osobnej starostlivosti matky a o zverení maloletého G. do osobnej starostlivosti otca, teda každé dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti toho rodiča, s ktorým dieťa z vlastnej vôle v súčasnosti býva. Súd tak rešpektoval dohodu rodičov a vôľu samotných maloletých detí. Túto dohodu rodičov a želanie detí rešpektoval i kolízny opatrovník.
26. S poukazom na vážnosť situácie, najmä sebapoškodzovanie maloletého G., rozhodol súd v zmysle návrhu navrhovateľky aj o nariadení výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. b) Zákona o rodine, ktorým určil dohľad nad výchovou maloletého G.. Súd má za to, že to sebapoškodzovanie dieťaťa je tak závažnou okolnosťou, že je potrebné situáciu a vývoj sledovať a monitorovať, aby sa prípadne predišlo nejakému nevhodnému vývoju maloletého. S poukazom na túto vážnosť situácie, sebapoškodzovanie maloletého a s poukazom na aktuálne veľmi zlé a napäté vzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny rozhodol súd aj o nariadení výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ktorým uložil rodičom a maloletému G. podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu. Je vysoko pravdepodobné, že to sebapoškodzovanie maloletého je dôsledkom zlých a napätých rodinných vzťahov, preto je potrebné odborne pracovať na nejakej rodinnej terapii. V záujme maloletých detí je nevyhnutné túto situáciu riešiť za odbornej pomoci psychológa a pod. Keďže otec maloletého sa vyjadroval v tom zmysle, že syn návštevu odborného psychológa alebo psychiatra odmieta a on nevie ako ho má nasilu donútiť toto absolvovať, preto v záujme maloletého súd maloletému a jeho rodičom uložil podrobiť sa takémuto odbornému psychologickému poradenstvu.
27. Keďže rodičia sa nevedeli dohodnúť na úprave ich vyživovacej povinnosti k deťom, kedy navrhovateľka žiadala od otca vyššie výživné na mal. L. ako by bolo jej výživné na mal. G. a otec zase žiadal upraviť vyživovaciu povinnosť oboch rodičov v rovnakých sumách, preto súd rozhodol o úprave vyživovacej povinnosti tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a otca zaviazal prispievať na výživu mal. L. sumou 130,-Eur mesačne a matku zaviazal prispievať na výživu maloletého G. sumou 100,-Eur mesačne, ktoré sumy výživného odporúčal aj kolízny opatrovník.
28. Súd má za to, že určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí zodpovedajúcim ich veku a schopnostiam a možnostiam oboch rodičov. Maloletá L. býva u matky v X., má XX rokov a je žiačkou X. ročníka S.. Jej cestovné výdavky predstavujú 23,-Eur mesačne, v škole sa skladajú na stužkovú po 10,-Eur mesačne, má výdavky v súvislosti so školou a pod., ktoré matka vyčíslila sumou cca 20,-Eur mesačne. Je zdravá. H. G. býva u otca v G. nad Y., má XX a X rokov a je žiakom X. ročníka ZŠ v G.. Keďže v súčasnosti už býva v mieste jeho školy, nemá cestovné výdavky v súvislosti s dochádzkou do školy. Fyzicky je zdravý, hoci má ploché nohy. Deti majú výdavky primerané ich veku.
29. Matka detí býva v spoločnej domácnosti s maloletou L., bývajú v rodinnom dome, ktorého je matka podielovou spoluvlastníčkou. Ich náklady bývania predstavujú cca do 200,-Eur mesačne. Okrem týchto dvoch maloletých detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Matka je zamestnaná ako šička s priemerným čistým mesačným príjmom podľa vlastného udania vo výške 450,-Eur. S otcom detí majú v BSM 3-izbový byt, v ktorom býva otec detí a auto zn. Škoda S., ktoré užíva otec detí. Matka je podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, v ktorom teraz býva.
30. Otec detí teraz býva v spoločnej domácnosti s maloletým G.. Bývajú v 3-ibovom byte, ktorý majú účastníci v BSM. Na náklady bývania platí cca 130,-Eur mesačne. Okrem týchto dvoch maloletých detí nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Otec je od 10.1.2016 zamestnaný ako vodič nákladného automobilu so mzdovým dojednaním podľa pracovnej zmluvy vo výške 486,-Eur + pohyblivá časť mzdy vo forme prémií podľa hospodárskeho výsledku, ktorá časť mzdy nie je nárokovateľná. Jazdy robí na územie Maďarska. Podľa oznámenia jeho zamestnávateľa je mu vyplácaná čistá mzda 401,14 Eur mesačne plus mu bola v 01/ a 02/2016 poskytnutá záloha na drobné režijné výdavky a servis vozidla spolu v sume 723,81 Eur. S matkou detí majú v BSM vyššie uvedený 3-izbový byt a auto zn. Škoda Octavia, ktoré užíva on a otec je titulom dedenia tiež podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v P..
31. S poukazom na vek detí, ich odôvodnené potreby a príjmové pomery rodičov, ktoré sú približne podobné, zaviazal súd otca prispievať na výživu maloletej L., ktorá je žiačkou strednej školy, výživným v sume 130,-Eur mesačne a matku zaviazal prispievať na výživu maloletého G., ktorý je žiakom základnej školy, výživným v sume 100,-Eur mesačne, ohľadom ktorých súd mal za to, že zodpovedajú vyššie uvedeným zákonným kritériám a zohľadňujú rozdielnosť veku detí, druh školy a s tým spojené výdavky.
32. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je ( § 61 ods.1 CMP)
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP). Exekúciu na peňažnú povinnosť ( výživné ) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.). Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).