Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_21C-139-2011.pdf
PDF · 92.69 KB
No categories available
21C/139/2011
Rozhodnutie
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcov: X/ X. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. Y., G.. T.. U.. C. Č.. XXXX/XX, X/ K.. R. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. I. Č.. XX, X/ Ž. U., W.. XX.XX.XXXX, F. Ž., G.. N. Č.. XXXX/X, X/ U. Z., W.. XX.XX.XXXX, F. F. Č.. XX, X/ R. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. I. Č.. XX, X/ K. S., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. - T., G.. R.. J. Č.. XXXX/X, X/ Ľ.C. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. I. Č.. XX, X/ F. T., W.. XX.XX.XXXX, F. I. Č.. XX, XX/ R. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. I.I. Č.. XX, XX/ R. Y., W.. XX.XX.XXXX, F. I. Č.. XX, XX/ K.. E.. Y. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. F.-H., G.. V.. E. Č.. XXXX/XX, XX/ H. U., W.. XX.XX.XXXX, F. Y., G.. M. Č.. XXX/XX, XX/ E. T., W.. XX.XX.XXXX, F. I. Č.. XX, XX/ Y.. V. A., C.. S., W.. XX.XX.XXXX, F. L. Ľ., G.. A. Č.. XXX/XX, XX/ Y.. R. S., W.. XX.XX.XXXX, F. L. Ľ., G.. I. Č.. XXX/XX, XX/ K.. Y. S., W.C.. XX.XX.XXXX, F. L. Ľ., G.. A. Č.. XXX/XX, XX/ K.. R. S., W.. XX.XX.XXXX, F. Q., G.. N. Č.. XXXX/X, XX/ T. V., W.. XX.XX.XXXX, F. W. Č.. XXX/X, V. T. A., XX/ Y. F., W.. XX.XX.XXXX, F. M. M., G.. L. Č.. XXX/XX, XX/ Y. T., W.. XX.XX.XXXX, F. Y.-A.K., G.. Š.. S. Č.. XXXX/XX, XX/ Y. N., W.. XX.XX.XXXX, F. Y., G.. Y. Č.. XXX/XX, XX/ N. I., W.. XX.XX.XXXX, F. Y.-A., G.. Š.. F.. C. Č.. XXXX/X, XX/ E. L., W.. XX.XX.XXXX, F. I. Č.. X, XX/ K.. T. S.U., W.. XX.XX.XXXX, F. X. XXX/XX, XXX XX V., Ľ. Q. C.. Z., F. XXX XX I. Č.. XX, W.. X.X.XXXX, I.X. U. W. W. A. V. A. H. XX.X.XXXX, V. F. H. H. XX.X.XXXX E. Ž. U. C. X/, U. S.U., F. I. Č.. XX, XXX XX L.É. T., W.. XX.X.XXXX, I. U. W. W. A. V. A. H. XX.X.XXXX, V. F. H. H. XX.X.XXXX E. Ž. U. C. X/, X. T., C.. Š., F. XXX XX I.I. Č.. XX, W.. X.X.XXXX, I. U. W. W. A. V. A. H. XX.X.XXXX, V. F. H. H. XX.X.XXXX E. Ž. U. C. XX/, A.Í. U. T. L. G. I., T.. L.., L. L. I. Ú. I. Č.. XX, K.: XX XXX XXX, A.Ú. T. A. JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom Martin, ul. M. R. Štefánika č. 25, T. Ž.E.: X/ E. F., W.. XX.XX.XXXX, F.P. I. Č.. XX, zastúpená JUDr. Mariana Dobríková, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Martin, ul. Jilemnického č. 8, IČO: 36 869 431, 2/ STAVEKO-SK, a.s., so sídlom Žilina, K cintorínu č. 561/45, IČO: 43 900 542, zastúpená SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava, ul. Šoltésovej č. 14, IČO: 36 862 711, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcov v rade 2/ až 25/ sa zamieta.
II. Žalovaná v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ majú voči žalobcom právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 22.7.2011, ktorá bola súdu doručená dňa 22.7.2011, ktorú podali žalovaní v rade 1/ až 31/ proti žalovanej rade 1/ E. F. a žalovanému v rade 2/ spoločnosti STAVEKO-SK, a.s., žalobcovia žiadali, aby súd určil, že žalobcovia sú vlastníkmi sporných nehnuteľností. Žaloba bola podpísaná len JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom v Martine, ul. M.R.Štefánika č. 25, ktorý konal v mene žalobcu v rade 8/ Ľ.E. Q..
2. Súd uznesením č.k. 21C/139/2011-52 vyzval žalovaných, aby svoje neúplné podanie zo dňa 22.7.2011 doplnili, a následne súd uznesením č.k. 21C/139/2011-66 zo dňa 3.2.2011 podanie zo dňa 22.7.2011, ktoré by mohlo byť návrhom na začatie konania odmietol. Konajúci súd v rámci autoremedúry toto svoje uznesenie o odmietnutí návrhu na začatie konania zrušil (uznesenie č.k. 21C/139/2011-79 zo dňa 08.03.2012).
Vzhľadom na to, že podaná žaloba mala stále väčšie množstvo nedostatkov, súd opätovne uznesením č.k. 21C/139/2011-276 zo dňa 17.3.2014 vyzval žalobcov na doplnenie náležitostí uvedených v odôvodnení rozhodnutia. Vzhľadom na pretrvávajúce procesné nedostatky žaloby, súd uznesením č.k. 21C/139/2011-280 zo dňa 28.5.2014 návrh, ktorý by podľa obsahu mohol byť návrhom na začatie konania (doplnený podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 24.2.2012 a ďalším podaním doručeným súdu dňa 15.3.2011) odmietol. Následne súdu došlo vo veci ďalšie podanie a to zo dňa 18.6.2014, ktoré sa opäť snažilo odstrániť nedostatky a nejasnosti podanej žaloby. Konajúci súd ďalším uznesením č.k. 21C/139/2011-321 zo dňa 16.9.2014 predchádzajúce (v poradí už druhé uznesenie o odmietnutí podania) zrušil, pretože žalobcovia odstránili vytýkané nedostatky žaloby. Následne žalobu rozsudkom č.k. 21C/139/2011-386 zo dňa 28.11.2014 zamietol. Odvolací súd uznesením č.k. 8Co/352/2015-458 zo dňa 30.3.2016 rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že ani temer po 5. rokoch sa nepodarilo žalobcom odstrániť procesné vady žaloby tak, aby súd o nej mohol konať a spor posúdiť podľa predpisov hmotného práva. Odvolací súd uviedol, že pokiaľ ide o navrhovateľa U. T. označeného v pôvodnom návrhu zo dňa 22.7.2011 ako žalobcu v rade 9/, tento zomrel dňa 3.4.2011 a to ešte pred podaním žaloby, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.). Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali ani prechod práva a povinností zo žalovaných označených v pôvodnom návrhu zo dňa 22.7.2011 a to na žalobcov označených v neskorších opravovaných návrhoch a to čo sa týka žalobkyne Ľudmily Hanzelovej, rod. Chovancovej, označenej v pôvodnej žalobe ako žalobkyňa v rade 2/, žalobcu U. S., označeného v pôvodnej žalobe ako žalobca v rade 3/, žalobkyne X. T.W., označenej v pôvodnej žalobe ako žalobkyňa v rade 15/. Žalobcovia nepreukázali aktívnu legitimáciu E. L., označeného v hlavičke doplnenej žaloby ako žalobcu v rade 24/. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ došlo k úmrtiu niektorého z účastníkov, táto skutočnosť mala byť hodnoverne preukázaná (úmrtným listom a následne dedičským rozhodnutím, z ktorého je zrejmý okruh právnych nástupcov). Žalobcovia nepreukázali ani prechod práv a povinností a to na iné osoby, ktoré neskôr v opravených návrhoch na začatie konania označili ako žalobcov (v hlavičke doplneného návrhu označení ako žalobca v rade 3/ K.. R. Y., Ž. U. C. XX/ E. T. E. Ž. U. C. XX/ E. L..
V odôvodnení rozhodnutia súdu boli procesné nedostatky podrobným spôsobom popísané a bol popísaný aj spôsob, akým je potrebné preukázať právne nástupníctvo v dôsledku prechodu a prevodu práv a povinností, ktoré sú predmetom súdneho sporu. Ani po piatich rokoch nespĺňa žaloba zákonné predpoklady, aby súd mohol posúdiť predmet sporu podľa ustanovení hmotného práva. Právny zástupca žalobcov v rade 2/ až 24/ sa aj z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré mu bolo doručené dňa 4.8.2016 dozvedel, aké procesné nedostatky má žaloba a akým spôsobom je možné tieto nedostatky odstrániť. Ani jeden z vytýkaných procesných nedostatkov žalobcovia ku dňu pojednávania 22.9.2016 neodstránili. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalobcov žiadal súd, aby pojednávanie odročil a určil lehotu 14 dní, v ktorej žalobcovia preukážu právne nástupníctvo osôb aktuálne označených v žalobe ako žalobcovia, v porovnaní s pôvodnou žalobou.
Odvolací súd vo svojom uznesení 8Co/352/2015-458 zo dňa 30.3.2016 konštatuje, že návrh na začatie konania (žaloba zo dňa 22.7.2011) aj napriek odstráneniu niektorých nedostatkov obsahuje aj ďalšie nezrovnalosti a to v tom, že v návrhu neboli označení účastníci a to F. Š., C.. Š., Z. Š., C.. Š., A. A., C.. H.. Pokiaľ sa jedná o účastníčku Y. F., C.. V., M. F. G. H. E. M. E. W. U. C. X/ Y. F., C.. V. U. T. X,XXX/ X-M. E. W. U. C. XX/ Y. F., C.. V.G. v podiele 2,85-tiny.
3. Podľa § 183 ods. 1 C. s. p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana, alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie. Súd považoval obdobie piatich rokov za dostatočné, aby žalobcovia podali riadny návrh na začatie konania. Za dostatočne dlhý čas súd považoval aj obdobie od 4.8.2016, kedy sa právny zástupca žalobcov dozvedel o tom, aké procesné nedostatky a akým spôsobom je potrebné ich odstrániť tak, aby súd mohol vo veci konať. Z týchto dôvodov súd návrhu na odročenie pojednávania vyhovieť nemohol a vo veci rozhodol. Súd s odročením pojednávania nemohol súhlasiť ani vzhľadom na sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania, ale najmä vzhľadom na uplatnenie zákonného princípu civilného sporového poriadku vyjadreného v článku 17. Podľa článku 17 civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Podľa § 153 ods. 1 C. s. p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala v starostlivosti so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Podľa § 153 ods. 2 C. s. p. na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
Bolo preukázané, že vo viacerých prípadoch došlo k prechodu a prevodu práv a povinností, ktoré sa týkajú predmetu súdneho sporu a od vtedy uplynulo už viac rokov. Právny zástupca žalobcov mal dostatočne dlhý čas na to, aby mohol tieto skutočnosti preukázať a podať procesné návrhy. Už pred viacerými rokmi mohol požiadať, aby do konania na miesto jedného žalobcu vstúpil iný žalobca a to ten, na koho boli práva a povinnosti prevedené, alebo na koho prešli. Predpokladom, aby súd takémuto návrhu vyhovel je to, aby žalobcovia preukázali, že po začatí konania došlo k prevodu, alebo prechodu práva alebo k povinnosti. So zmenou účastníka na strane žalobcu musí súhlasiť aj ten, kto má vstúpiť do konania na miesto pôvodného žalobcu. Takýto procesný návrh na zmenu účastníka v zmysle ustanovenia § 92 O.s.p., ktorý bol účinný do 30.6.2016, ani v zmysle § 80 C. s. p., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016, podaný nebol a teda súd o ňom rozhodovať nemohol. Z tvrdení žalobcu vyplýva, že k prechodu alebo prevodu práv a povinností, ktoré sú predmetom tohto sporu došlo najmä v súvislosti so žalovanými označenými v návrhu zo dňa 22.7.2011, ktorý bol súdu doručený dňa 22.7.2011 a to ohľadom žalobkyne v rade 2/ Ľ. Q., žalobcu v rade 3/ U. S.U., žalobkyne v rade 15/ X. T. ako aj žalobcu označeného v hlavičke tohto rozsudku ako žalobca v rade 24/ E. L.. Ani po uplynutí piatich rokov nebolo preukázané a rozhodnuté o tom, kto je nositeľom práv a povinností, ktoré sú predmetom tohto sporu (kto je aktívne legitimovaný). Predpokladom úspechu v tejto veci je z hľadiska predpisov hmotného práva účasť všetkých subjektov právneho vzťahu - nútené procesné spoločenstvo. O nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, keď aktívna hmotnoprávna legitimácia svedčí v spore viacerým subjektom. Podľa § 78 C. s. p. ods. 1 nútené spoločenstvo je také procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Otázka núteného spoločenstva v danej veci na strane žalobcov vo vzťahu k úspechu v konaní, bola podrobne popísaná v zrušenom rozsudku konajúceho súdu č.k. 21C/139/2011-386 zo dňa 28.11.2014.
4. Ďalším závažným procesným nedostatkom, ktorý vzhľadom na existenciu núteného spoločenstva na strane žalobcov mal sám o sebe za následok zamietnutie žaloby je to, že U. T., nar. 5.10.1946, ktorý bol v pôvodnej žalobe zo dňa 22.7.2011, doručenej súdu dňa 22.7.2011, označený ako žalobca v rade 9/, zomrel ešte pred podaním žaloby a to dňa 3.4.2011. Podľa § 80 C. s. p. môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto vstúpil ten, na koho boli práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli. Predpokladom takéhoto postupu je, ak takáto právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod, alebo prechod práv a povinností, nastal po začatí konania. V danom prípade sa však jedná o iný prípad, pretože žalobca U. T. zomrel ešte pred podaním žaloby, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. V minulosti počas účinnosti občianskeho súdneho poriadku bolo možné zámenu účastníkov vykonať aj v prípade, keď účastník zomrel ešte pred podaním žaloby a to na základe § 92 ods. 4 O.s.p. Takúto právnu úpravu však nový civilný poriadok neobsahuje. Zámenu účastníkov je možné vykonať, len ak právna skutočnosť nastala po začatí konania.
Vypustenie inštitútu zámeny účastníkov zákonodarca odôvodnil tým, že v dôsledne kontradiktórnom spore má byť nedostatok vecnej legitimácie v čase začatia konania riešený výlučne novým sporom. Okrem toho na procesné nástupníctvo súd neprihliada z úradnej povinnosti, ale len na návrh žalobcu. Takýto návrh žalobca nepodal a dôvody takého návrhu nepreukázal. Podrobnosti o postupe v konaniach, keď sporová strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, upravuje ustanovenie § 63 C. s. p. Podľa § 62 C. s. p. ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví. Pretože U. T.Š. zomrel ešte pred začatím konania, súd konanie uznesením č.k. 21C/139/2011-468 zo dňa 24.8.2016 voči nemu zastavil. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, pre ktoré je treba konanie zastaviť. Ak by aj nový civilný sporový poriadok možnosť zámeny účastníkov tak, ako bola upravená v § 92 ods. 4 v minulosti účinného občianskeho súdneho poriadku akceptoval, alebo upravoval a navrhovateľ by právne nástupníctvo preukázal a podal by procesný návrh na zmenu účastníka, súd by s takýmto návrhom vzhľadom na hospodárnosť konania nesúhlasil. Konanie v tejto veci prebieha už vyše 5
rokov a stále má žaloba veľké množstvo procesných nedostatkov, v dôsledku ktorých súd nemôže vec posúdiť z hľadiska ustanovení hmotného práva. Podľa článku 17 civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá a predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Z uvedenej procesnej zásady vyplýva, že nie len žalobcovia majú právo na čo najrýchlejšie prejednanie a rozhodnutie vo veci, ale aj žalovaní. V tomto smere súd v dôsledku procesných nedostatkov pri spracovaní žalobného návrhu, neprimeraným spôsobom už vyše 5 rokov zaťažuje žalovaného v rade /1 a žalovaného v rade 2/. Aj z tohto zásadného dôvodu vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
5. Z celkového počtu tridsiatich siedmich vlastníkov podielov na spornej nedeliteľnej nehnuteľnosti bolo len vo vzťahu k devätnástim žalobcom preukázané, že sú nositeľom práv a povinností, ktoré sú predmetom sporu o určenie vlastníckeho práva. V osemnástich prípadoch buď osoby s aktívnou legitimáciou nie sú označení ako žalobcovia, alebo ich aktívna legitimácia nebola preukázaná. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že Slovenský pozemkový fond odmietol vo veci vystupovať ako žalobca vo svojom mene (podiel na spoločnej nehnuteľnosti patriaci štátu), ani ako žalobca v mene neznámych vlastníkov podielov na spoločnej nehnuteľnosti. Podaním zo dňa 22.7.2016 súd Slovenský pozemkový fond vyzval, aby sa vyjadril, či mieni vo veci vystupovať ako žalobca sám za seba, ako aj za neznámych vlastníkov a to podľa § 34 Zák. 330/1991 Z. z. V prílohe tohto podania súd doručil Slovenskému pozemkovému fondu aj žalobu a uznesenie krajského súdu č.k. 8Co/352/2015-458 zo dňa 30.3.2016. Slovenský fond na uvedené podanie nereagoval. Aj keď Slovenský pozemkový fond nebol účastníkom konania, súd ho pozval na pojednávanie, aby sa k jeho prípadnej účasti v tomto spore vyjadril priamo na pojednávaní, ktoré bolo vytýčené na deň 22.9.2016. Slovenský pozemkový fond sa pojednávania nezúčastnil. Nie je úlohou súdu, aby niekoho nútil byť stranou v súdnom spore. Je nepochybné, že na strane žalobcov sa jedná o nútené procesné spoločenstvo (§ 78 C. s. p.) a z toho dôvodu je nevyhnutné, aby žalobu uplatnili všetci, ktorí tvoria toto nútené spoločenstvo, pretože právoplatný výrok rozsudku zaväzuje len účastníkov konania (§ 228 ods. 1 C. s. p.). Výrok rozsudku, ktorý by zaväzoval len časť spoločných vlastníkov nedeliteľnej nehnuteľnosti, by nemal prakticky žiadny význam. Je nevyhnutné, aby žalobu podali všetky osoby, ktoré tvoria nútené spoločenstvo, teda všetci vlastníci podielov spoločnej nedeliteľnej nehnuteľnosti.
Podľa § 371 C. s. p. žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť. Podľa § 372 C. s. p. na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov.
Podľa § 79 C. s. p. na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.
Súd považuje dobu piatich rokov, ktorá uplynula od začatia súdneho konania za dostatočnú, aby boli splnené základné predpoklady na to, aby súd mohol o žalobe konať a posúdiť uplatnený nárok z hľadiska hmotného práva. Ani po piatich rokoch však nie je okruh sporových strán na strane žalobcu jasný a preukázaný. V tejto súvislosti nie je možné ignorovať ani právo žalovaných na čo najrýchlejšie prejednanie a rozhodnutie sporu. Žalovaní sa už päť rokov musia zúčastňovať pojednávaní a sú obťažovaní nejasnými a neúplnými návrhmi zo strany žalobcov. Aj z týchto dôvodov súd žalobu zamietol, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP tak, že žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ majú voči žalobcom právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V konaní boli žalovaní úspešní a preto im súd priznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.