Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_3T-5-2016.pdf
PDF · 109.97 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/5/2016
Uznesenie
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Slavomír Harmóci, v trestnej veci obžalovaného W., na hlavnom pojednávaní dňa 22.9.2016, takto
rozhodol:
Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postupuje trestnú vec obžalovaného W. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 16.1.2015 v čase okolo 01.00 h. v byte na ul.. po predošlej slovnej výmene so svojou bývalou priateľkou poškodenou T. túto chytil oboma rukami za predlaktia a hodil ju o stenu, chytil jej hlavu a dvakrát jej ňou udrel o stenu, potom čo prešla do kúpeľne bytu, poškodenú tam opakovanie kopol do zadnej časti tela a ľavého stehna, čím je podľa vypracovaného odborného vyjadrenia spôsobil zranenia a to otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie záhlavia a ľavej podočnicovej oblasti, zlomenie dvoch zubov (č. 11 a 12), pomliaždenie pravého ramena, ľavého ramena, pravého zápästia, pravej sedacej časti - zadku a pomliaždenie stehna, všetky tieto zranenia s podkožným krvným výronom s dobou práceneschopnosti v trvaní od 16.1.2015 do 6.2.2015, teda 22 dní, na prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu Michalovce, nakoľko môže ísť o priestupok v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
odôvodnenie:
Dňa 22.1.2016 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce obžalobu na W. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 od. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Na hlavnom pojednávaní obžalovaný W. vykonal vyhlásenie v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por. o tom, že je nevinný. V rámci svojej výpovede ku skutku uviedol, že s poškodenou krátko pred skutkom „chodil“, ale rozišiel sa s ňou, kde táto mala v uvedenom čase v jeho byte ešte nejaké veci a preto jej ponechal kľúč od bytu a vyzval ju, aby si svoje veci odniesla. Táto tak neurobila a do jeho bytu došla až uvedeného dňa 16.1.2015 v noci, keď sa pokúšala kľúčom otvoriť dvere. To sa jej nepodarilo a keď jej obžalovaný otvoril, táto vošla do vnútra bytu. Na to ju obžalovaný otočil a vyzval, aby z bytu odišla, nakoľko v ňom nemá čo robiť, kde táto na výzvu nereagovala, resp. začala na obžalovanom trhať tričko, „kusať ho“ a škriabať. Následne začala behať po byte a rozhadzovať veci, kde obžalovaný bol nútený zavolať hliadku polície. Poprel, aby uvedený deň poškodenú fyzicky napadol. K objektívne zistených zraneniam u poškodenej uviedol, že nemá vedomosť ako k ním prišla, avšak v čase keď ju z bytu odvádzala polícia, žiadne zranenie nemala. V závere výpovede obžalovaný dodal, že v uvedenom čase nebol pod vplyvom alkoholických nápojov. V minulosti už mal s poškodenou obdobný incident, kde asi pred týždňom ho napadla v miestnom pohostinstve a chcela „otrieskať vázu o hlavu“. On sám sa v minulosti žiadneho fyzického násilia voči poškodenej nedopustil. K vylomeným zubom poškodenej dodal, že keď táto odchádzala z jeho bytu nevšimol si na nej, aby jej nejaké zuby chýbali. Je však možné, že zub si mohla vylomiť, keď ho uhryzla, nakoľko zuby mala dosť prehnité.
Na hlavnom pojednávaní súd vypočul taktiež svedkyňu - poškodenú T. ktorá uviedla, že večer dňa 16.1.2015 došla k bytu pána Lechmana, ktorý si chcela otvoriť, čo sa jej však nepodarilo, preto zazvonila
a tento jej otvoril dvere. Oznámila mu, že si prišla pre svoje veci, na čo sa obžalovaný na ňu osopil „čo tam chce a robí“. Svedkyňa upresnila, že potrebuje iba občiansky preukaz a bankomatovú kartu na čo však I. na ňu stále nadával a v podstate hneď v chodbe jej dvakrát udrel hlavu o stenu. Následne vo fyzických útokoch pokračoval, napádal ju rukami a to dlaňou po tvári, kde v dôsledku týchto úderov napokon spadla a následne ju kopol dvakrát do ľavého stehna. Svedkyňa upresnila, že pri prvotnom napadnutí ju obžalovaný schytil oboma rukami za zápästia, aby sa nemohla hýbať a najprv ju strčil do ľavej strany a takto ju odsotil k stene. Tam jej svoju ľavou rukou dvakrát udrel hlavu o stenu. Následne keď sa poškodená snažila odísť, v útoku pokračoval, kde ju opätovne sotil, v dôsledku čoho sa poškodená ocitla v kúpeľni kam spadla. Tam sa snažila brániť čo sa jej však nedarilo, keďže obžalovaný mal väčšiu silu. Tam ju obžalovaný ešte dvakrát kopol a neskôr si na ňu ľahol a začal ju škrtiť s tým, že ju zabije. V dôsledku napadnutia mala svedkyňa ako astmatička problémy s dýchaním. Keď to obžalovaný zbadal, pustil ju. Počas celého incidentu bol akoby nepríčetný. Keď skončil svoj útok, chodil po byte, vzal telefón a zavolal políciu. Po príchode polície obžalovaný hliadke uviedol, že on sám bol napadnutý zo strany svedkyne, kde táto hliadke uviedla pravý opak. Vtedy si pozbierala zuby, ktoré jej vypadli, čo si možno všimli aj policajti. Vzápätí ju policajti vyzvali, aby opustila byt obžalovaného čo aj urobila, pričom si z bytu vzala bankomatové karty, zuby a psa. Pri odchode z bytu sa policajtov opýtala, čo má urobiť keď bola napadnutá, na čo jej oznámili, že môže celú vec oznámiť na polícii čo napokon aj urobila. V závere výpovede upresnila, že keď odchádzala z bytu Lechmana na políciu, stretla svoju sestru, kde s touto následne odišla k nej domov a nešli na vyšetrenie. Na ďalší deň ráno ju sestra odviezla do nemocnice na vyšetrenie. Dodala, že podobný incident s obžalovaným už mala aj v minulosti a to na Vianoce roku 2014, avšak žiadne oznámenie o tomto incidente neurobila. Na vysvetlenie prečo do bytu I. došla v noci, svedkyňa uviedla, že uvedený večer okolo 23.00 hod. jej obžalovaný zaslal SMS správu, aby si došla pre svoje veci. Domnievala sa, že tak má urobiť hneď, preto došla do jeho bytu. Podotkla, že uvedený večer bola s kamarátkou v pohostinstve Šport, kde zdržala od pol siedmej do pol jedenástej, pričom do krčmy vošiel aj I. po určitom čase medzi nimi došlo k hádke. Z uvedeného pohostinstva následne spolu s kamarátkou odišla do baru Pitón. Celkovo počas večera vypila tri pivá. Svedkyňa pripustila, že pri vzájomnom incidente v byte mohla potrhať tričko obžalovanému a to pri jej páde a rovnako pripustila, že tohto mohla uhryznúť alebo poškriabať, keďže tento jej držal ruky a nechcel ich pustiť. K svojmu zdravotnému stavu po incidente dodala, že doma zvracala a zvracala aj počas hospitalizácie v nemocnici. Po incidente na ošetrenie k lekárovi nešla ihneď nakoľko bola v šoku. V dôsledku zranení bola obmedzená v obvyklom spôsobe života tým, že mala bolesti hlavy, točila sa jej hlava a mala aj modrinu. Následne päť dní po incidente bola hospitalizovaná s ľahkým otrasom mozgu, pomliaždením stehna, zápästia a modrinou na oku ako aj vylomenými zubami. Prečo sa u nej otras mozgu prejavil až po piatich dňoch svedkyňa vysvetliť nevedela. Po prepustení z nemocnice u nej pretrvávali zdravotné problémy, kde nemohla normálne chodiť a bola nútená chodiť na kontroly k lekárovi na interné oddelenie. Pripustila však, že hneď na druhý deň po incidente bola v disco clube Idea.
V rámci vykonanej konfrontácie medzi obžalovaným a poškodenou obe konfrontované osoby zotrvali na svojich výpovediach, kde naviac obžalovaný do očí poškodenej uviedol, že poškodená bola značne opitá, nevládala stáť a tackala sa, čo táto v rámci konfrontácie poprela s tým, že nepociťovala známky opitosti.
Bol taktiež vypočutý znalec MUDr. Julián Tkáč, ktorý v rámci svojej výpovede uviedol, že trvá na svojom odbornom vyjadrení, ktoré podal v tejto trestnej veci. K mechanizmu vzniku zranení u poškodenej znalec konštatoval, že tieto boli spôsobené tupým násilím vedeným na predmetné oblasti jej tela, alebo nárazom predmetných oblastí na tupú alebo tupohranatú plochu. Pomliaždenie hlavy záhlaví, pomliaždenie ľavej podočnicovej oblasti, pomliaždenie pravého zápästia mohli byť tak spôsobené nárazom predmetných oblastí na hoc akú tupohranatú plochu pri páde poškodenej v dôsledku toxického účinku požitého alkoholu. Pri zlomenine zubov pri páde je očakávaná aj určitá odrenina v oblasti pier. Podkožný krvný výron v ľavej podočnicovej oblasti nárazom tváre na tupú plochu je veľmi nepravdepodobný, pretože sa jedná o oblasť, ktorá je pod úrovňou okolitých kostných štruktúr. Je oveľa pravdepodobnejšie, že toto zranenie bolo spôsobené úderom nejakého menšieho, tupého ohraničeného násilia ako je napríklad úder rukou zovretou v päsť ako priamym nárazom tváre napríklad na povrch zeme. Podkožný krvný výron v oblasti ľavého stehna nebol spôsobený nárazom na tupú plochu pri páde poškodenej, lebo v danom prípade sa jednalo o ohraničený podkožný krvný výron svedčiaci o ohraničenom tupom násilí. Z posudkového hľadiska je preto pravdepodobnejšie, že toto zranenie vzniklo napr. kopnutím nohou. Znalec však konštatoval, že vznik týchto zranení aj pádom nie je možné jednoznačne vylúčiť a je ich možné za určitých okolností pripustiť. K zraneniu otrasu mozgu
znalec uviedol, že ide o krátkodobú funkčnú poruchu centrálneho nervového systému, ktorá sa nedá objektívne zobraziť, potvrdiť, verifikovať napr. RTG, alebo CT vyšetrením. Stanovuje sa vždy na základe klinického obrazu každého poškodeného. Diagnózu najčastejšie určuje neurológ na základe objektívneho hodnotenia všetkých dostupných informácií o priebehu poúrazového stavu poškodenej osoby, na základe prítomnosti alebo neprítomnosti príznakov o ktorých vypovedá poškodená osoba. Pri takomto vyšetrení sú zvyčajne prítomné aj patologické reflexy, ktoré v danom prípade popísal aj neurológ pri vyšetrení dňa 6.2.2016, čomu nasvedčovali závraty tela poškodenej na ľavú stranu. Znalec však pripustil, že príznaky otrasu mozgu si môže pacient vymyslieť ak tento bol dostatočne oboznámený štúdiom odbornej literatúry a oboznámil sa so subjektívnymi prejavmi otrasu mozgu a tieto verne reprodukoval pri vyšetrení. Príznaky otrasu mozgu sa väčšinou prejavujú a zvýraznia pri zvýšenej pohybovej aktivite a to do troch dní po úraze. Po troch dňoch by znalec uvádzané symptómy neakceptoval ako otras mozgu. Ako najčastejší príznak otrasu mozgu uviedol nevoľnosť, vracanie a titubácie. V rámci svojej výpovede znalec pripustil vzhľadom na neurologické vyšetrenie poškodenej, ktoré podstúpila v priebehu troch týždňov po úraze, že k otrasu mozgu u tejto mohlo dôjsť kedykoľvek v tomto časovom období. Podotkol však, že táto už pred samotnou hospitalizáciou, ktorá nastala päť dní po úraze absolvovala neurologické vyšetrenie kde neurológ konštatoval otras mozgu zrejme tak urobil na základe zistených symptómov, je teda možné konštatovať, že k otrasu mozgu mohlo dôjsť kedykoľvek počas piatich dní od úrazu do hospitalizácie. U pacientov u ktorých je diagnostikovaný otras mozgu je odporúčaný krátkodobý kľudový režim s obmedzením športovej, zvýšenej pohybovej a ťažkej fyzickej aktivity. V dôsledku týchto zranení u poškodenej bola táto obmedzená v obvyklom spôsobe života kde nemohla vykonávať zvýšenú pohybovú a ťažkú fyzickú aktivitu, pokiaľ sa v jej obvyklom spôsobe života vyskytovali. Znalec podotkol, že rovnako mal vedomosť o tom, že poškodená po prepustení z nemocnice navštívila diskotéku v miestnom obchodnom centre, čím porušila liečebný režim, kde z tohto dôvodu primerane skrátil dobu liečenia.
Na hlavnom pojednávaní súd prečítal zápisnicu o výsluchu svedka O., ktorý v rámci svojej výpovede uviedol, že ako príslušník polície bol uvedeného dňa v čase okolo polnoci alebo jednej hodiny ráno vyslaný na ulicu kpt. B. kde ich už pri byte čakal s otvorenými dverami pán I.. Po vojdení do bytu im oznámil, že k nemu došla jeho priateľka T. ktorá bola opitá, pohádali sa a ona mu porozhadzovala veci. Taktiež uviedol, že niektoré veci porozbíjala. Svedok si všimol, že v byte je „ bordel“, pričom I. stál v chodbe bytu a poškodenú nevidel. Táto bola v kúpelni a odtiaľ s nimi komunikovala. Sťažovala sa, že ju napadol I. vybil jej zuby, čo opakovala stále dookola. Poškodená bola opakovane vyzývaná, aby vyšla z kúpelne, kde takto urobila asi až po piatich minútach a znova zopakovala, že bola napadnutá I. a tento jej vybil zuby. Následne bola vyzvaná, aby si za prítomnosti polície vzala osobné veci a z bytu odišla. Obaja boli poučení, o možnosti podania oznámenia v tejto veci. V závere svedok uviedol, že osobne si nevšimol u poškodenej vybité zuby, pričom na tejto bolo zrejmé, že požila alkoholické nápoje.
Súd rovnako prečítal výpoveď svedka I. príslušníka polície ktorého výpoveď je v podstatných bodoch zhodná z výpoveďou svedka Tomáša Kicu.
Taktiež bola prečítaná výpoveď svedkyne B. ktorá uviedla, že v uvedený deň bola s T. pohostinstve v parku pri ul. W.h, kde okolo 21.00 hod. stretli v pohostinstve W. s kamarátmi. V uvedenom pohostinstve sa takto zdržali asi do 22.00 hod. kde počas toho T. stihla vypiť asi desať pív. Následne začala provokovať I. a urážať ostatných. Z uvedeného dôvodu preto spoločne opustili uvedené pohostinstvo a odišli do baru Piton, kde sa spoločne zdržali asi do 01.00 hod. ďalšieho dňa, kde T. vypila ďalšie dve až tri pivá. V ten istý deň okolo 16.00 hod. jej T. zaslala správu, že bola u I.re svoje veci. Na to svedkyňa reagovala SMS s tým, že pre veci si mala ísť až na druhý deň a nie v noci. Pri ich vzájomnom stretnutí jej T. uviedla, že pri návšteve Kamila Lechmana sa s týmto pohádala, roztrhla mu tričko, hrýzla ho, na čo on jej dal facku, pričom jej mal vybiť dva zuby. Asi o týždeň bola hospitalizovaná v nemocnici s otrasom mozgu. Dodala, že pri odchode z baru Pitón bola táto značne pod vplyvom alkoholu, kde zle komunikovala a tackala sa.
Súd taktiež prečítal výpoveď svedkyne BN. - sestry poškodenej, ktorá uviedla, že dňa 16.1.2015 v čase okolo 02.00 hod. mala neprijatý hovor od svojej sestry T., kde následne túto stretla na Hollého ulici v Michalovciach keď prechádzala cez cestu. Pri spoločnom stretnutí jej oznámila, že ide na políciu na koľko ju Kamil Lechman zbil, kopal do nej a vybil jej zuby. To, že sa pohádali nebolo u nich nič zvláštne. Rovnako si svedkyňa na sestre všimla, že má krvavé ústa a ruky, pričom jej tiež ukázala zub, ktorý mala vybitý. V tvári bola celá opuchnutá. Z polície svedkyňa sestru odviezla k sebe domov, nakoľko táto sa
celá triasla a bolela ju hlava. Ráno toho istého dňa ju odviezla na vyšetrenie do nemocnice. Svedkyňa pripustila, že pri stretnutí so sestrou si tiež všimla, že je pod vplyvom alkoholu, pričom z nej bolo cítiť pivo.
Napokon bola prečítaná výpoveď svedkyňa X. - matky obžalovaného, ktorá uviedla že o celom incidente sa dozvedela od svojho syna W. a to v ten istý deň, keď ku incidentu došlo. Na druhý deň svedkyňa kontaktovala T. s tým, že ju chcela vidieť, pričom sa dohodli, že okolo 10.00 hod. sa môžu stretnúť. V dohodnutý čas došla svedkyňa do bytu kde býva T. a tejto sa opýtala čo sa vlastne stalo. Táto jej uviedla, že na ňu W. zavolal policajtov, pričom si bola iba pre veci. Pripustila, že bola nazlostená nakoľko jej Kamil nechcel otvoriť. Preto začala robiť „cirkus“. Svedkyňa dodala, že počas rozhovoru si všimla, že táto sa normálne pohybovala a nebolo na nej vidieť žiadne zranenie.
Na hlavnom pojednávaní súd vykonal ďalšie dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to odborným vyjadrením MUDr. Juliána Tkáča, priestupkovým spisom ORPZ-MI-OPP3-31/2015-P, fotodokumentáciou, vyčíslením škody, charakteristikami a odpisom registra trestov. Z odborného vyjadrenia MUDr. Juliána Tkáča súd zistil objektívne zistené zranenia u poškodenej pričom jeho závery sú v podstate zhodné s výpoveďou znalca na hlavnom pojednávaní. Z priestupkového spisu ORPZ-MI- OPP3-31/2015-P súd zistil, že v uvedenej veci bolo začaté priestupkové konanie ktoré bolo v zmysle § 60 ods. 3 písm. c zákona č. 372/1990 odovzdané z dôvodu podozrenia zo spáchania prečinu ublíženia na zdrav v zmysel § 156 ods. 1 Tr. zák. . Z oboznámenej fotodokumentácie sú zrejmé zranenia poškodenej a obžalovaného ako aj poškodenie zariadenia v byte obžalovaného. Z vyčíslenia škody Zdravotnej poisťovne Dôvera je zrejmá výška vynaložených nákladov zdravotnou poisťovňou v súvislosti s liečením zranení poškodenej T. v celkovej výške 585,19 EUR. Z predložených charakteristík obžalovaného je zrejmé, že tento je z miesta bydliska hodnotený všeobecne. Pričom doposiaľ súdne trestaný nebol.
Na základe takto vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne súd dospel k záveru, že uvedené dôkazy jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázali, aby obžalovaný Kamil Lechman svojím konaním spáchal žalovaný prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
V zmysle § 156 ods. 1 Tr. zák. sa prečinu ublíženia na zdraví dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví.
V zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák. ublížením na zdraví na účely Trestného zákona sa rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Je teda zrejmé, že nie každá porucha zdravia je ublížením na zdraví v zmysle Trestného zákona. V prípade ublíženia na zdraví nestačia len prechodné bolesti alebo nevoľnosť, či nepatrné ranky. Za ublíženie na zdraví je možné považovať taký stav, ktorý porušením normálnych telesných alebo duševných funkcií marí výkon obvyklej činnosti alebo ma iný vplyv na obvyklý spôsob života poškodeného, a ktorý spravidla vyžaduje lekárske ošetrenie, aj keď nezanecháva trvalé následky. Ublížením na zdraví teda bude zmenený stav, ktorý nastal napr. dlhotrvajúcimi bolesťami, horúčkami, nemožnosťou pohybu, pripútaním na lôžko a pod..
Práceneschopnosť je dôležitým kritériom pri posudzovaní pojmu ublíženia na zdraví, nie je však kritériom jediným a rozhodujúcim. Pri posudzovaní uvedeného pojmu majú význam hlavne také skutočnosti, ako je povaha poruchy zdravia, spôsob akým bola spôsobená, akými príznakmi sa prejavuje, ktorý orgán a ktorá funkcia bola narušená, bolestivosť zranení a ich intenzita, či a aké lekárske ošetrenie vyžaduje a či a do akej miery porucha narušila obvyklý spôsob života poškodeného, do čoho sa počíta i vyradenie z pracovného procesu. Každý prípad je nutné posudzovať komplexne a prísne individuálne a to aj vzhľadom na zavinenie zo strany poškodeného, akým spôsobom konflikt vznikol, kto a akým spôsobom sa na konflikte spolupodieľal.
V žiadnom prípade nie je možné stanoviť nejakú minimálnu dobu, po ktorú musí porucha zdravia (narušenie obvyklého spôsobu života, bolestivosť zranenia, práceneschopnosť a pod.) trvať, aby poruchu zdravia bolo už možné považovať za ublíženie na zdraví v zmysle § 156 ods. 1 Tr. zák.. Musí sa jednať ale o takú poruchu zdravia, ktorá znemožňuje postihnutému obvyklý spôsob života, ale je potrebné vziať do úvahy aj ostatné kritériá posudzovania pojmu ublíženia na zdraví. Rozhodujúcim
kritériom pre naplnenie znaku ublíženia na zdraví je, či vykonanými dôkazmi bola preukázaná taká porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažovala obvyklý spôsob života a výkon obvyklej činnosti a to nie len po krátku dobu.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre naplnenie všetkých znakov prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. sa vyžaduje, aby poškodenie zdravia si vyžiadalo lekárske ošetrenie, ošetrenie alebo liečenie počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Nie je rozhodujúca dĺžka práceneschopnosti, ktorá by mala trvať najmenej sedem dní, ale vždy pri súčasnom naplnení aj ďalších kritérií.
Vykonaným dokazovaním má súd za preukázané, že dňa 16.1.2015 v čase okolo 01.00 hod. v byte na ul. Kpt. Nálepku č. 11 v Michalovciach skutočne došlo k incidentu medzi obvineným KH. a poškodenou T. Uvedený incident bol spočiatku slovný a následne prerástol do vzájomného fyzického útoku medzi obvineným a poškodenou.
Uvedený záver súd opiera najmä o samotné výpovede poškodenej a obvineného, ktorí popísali priebeh skutku, tak ako ho obaja vnímali a ako sa podľa nich stal. rovnako uviedli aj okolnosti, ktoré samotnému incidentu predchádzali. Obaja zhodne potvrdili, že v uvedenom čase poškodená došla k bytu obvineného a dožadovala sa vstupu do bytu a svojich vecí s čím obvinený, vzhľadom na čas kedy poškodená došla k nemu do bytu, nesúhlasil a vyzval poškodenú, aby byt opustila, čo vyústilo do vzájomnej hádky a následného fyzického incidentu. Je potrebné uviesť, že poškodená bola v uvedenom čase pod značným vplyvom alkoholu, čo potvrdili vo svojich výpovediach aj ďalší svedkovia a to NN., ako aj príslušníci polície I. Vykonanými dôkazmi však podľa názoru súdu nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, ako vzájomný fyzický incident prebiehal a kto koho ako prvý napadol. Je totiž zrejmé, že výpovede poškodenej a obvineného sa v tomto bode zásadne rozchádzajú. Naviac poškodená podľa výpovede svedkyne X. jej sestry, je pod vplyvom alkoholu temperamentná a táto už uvedený večer mala slovný incident s obvineným v miestnom pohostinstve, kde sa náhodne stretli, čo potvrdila aj svedkyňa B. Práve poškodená mala byť tou osobou, ktorá incident vyprovokovala a bola agresívna vo vzťahu k obvinenému. Zároveň je potrebné uviesť, že k celému incidentu došlo po vzájomnom rozchode obvineného s poškodenou, s čím sa táto ťažšie vyrovnávala. Nie je teda zrejmé kto koho a akým spôsobom mal napadnúť.
Súd má však za objektívne preukázané aj to, že poškodená pri danom incidente utrpela zistené zranenia a to pomliaždenie záhlavia a ľavej podočnicovej oblasti, zlomeninu dvoch zubov (č.11,12), pomliaždenie pravého ramena, ľavého ramena, pravého zápästia, pravej sedacej časti - zadku, pomliaždenie stehna, čo je zrejmé z lekárskej správy o jej ošetrení dňa 16.1.2015 a následných lekárskych správ. Uvedené zranenia tiež potvrdil vo svojom odbornom posudku a výpovedi znalec MUDr. Julián Tkáč, kde mechanizmus ich vzniku nebol v rozpore s výpoveďou poškodenej.
V rámci zistených zranení u poškodenej bolo zistené aj zranenie a to otras mozgu ľahkého stupňa. Toto zranenie bolo u poškodenej diagnostikované až pri jej hospitalizácii dňa 21.1.2015, teda 5 dní po incidente. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pri otrase mozgu ide o jeden z mála úrazov ktorý nemá objektívne príznaky, ale prejavuje sa len príznakmi subjektívnymi, kde lekár nemôže objektívne zistiť, či pacient skutočne uvedený úraz utrpel, alebo nie. Aj znalec v rámci svojej výpovede pripustil, že ak pacient je dostatočný znalý príznakov takéhoto zranenia a tieto uvedie v rámci svojho vyšetrenia, môže vyšetrujúci lekár túto diagnózu stanoviť a potvrdiť a to aj napriek skutočnosti, že k takémuto úrazu nemuselo objektívne dôjsť. Z výpovede sestry poškodenej - svedkyne X. vyplýva, že zdravotný stav poškodenej po incidente nebol tak vážny, aby si vyžadoval akútne lekárske ošetrenie resp. privolanie rýchlej lekárskej pomoci. Rovnako aj svedkyňa Q. -matka obvineného, ktorá poškodenú navštívila ďalší deň po incidente potvrdila, že táto nejavila nejaké viditeľné známky po úraze a ublížení na zdraví, normálne sa pohybovala a bola plne sebestačná. Súd tak poukazuje aj na konštatovanie znalca, ktorý v rámci svojej výpovede na hlavnom pojednávaní pripustil, že v danom prípade nie je možné jednoznačne konštatovať kedy a kde poškodená utrpela ľahký otras mozgu, keďže tento mohla utrpieť kedykoľvek v čase od incidentu po jeho diagnostikovanie dňa 21.1.2015. Naviac znalec uviedol, že symptómy otrasu mozgu sa prejavujú zväčša do troch dní po úraze. S odstupom viac ako troch dní od úrazu by znalec uvádzané symptómy neakceptoval ako otras mozgu.
Z uvedeného je teda zrejmé, že vykonanými dôkazmi nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby uvedené zranenie otrasu mozgu ľahkého stupňa u poškodenej bol v príčinnej súvislosti s konaním obvineného a vzniklo pri incidente dňa 16.1.2015.
Ak súd akceptuje, že poškodená v dôsledku konania obvineného utrpela pri vyššie uvedenom incidente zranenia, ktoré sú uvedené vyššie a vyplývajú z lekárskej správy o jej prvotnom vyšetrení, hoci aj pri týchto zraneniach znalec pripustil ich vznik aj pri prípadnom páde poškodenej, je potrebné uviesť, že tieto zranenia aj vo svojom súhrne si nevyžadovali dobu liečenia a práceneschopnosti dlhšiu ako 7 dní, čo je zrejmé z odborného vyjadrenia znalca MUDr. Juliána Tkáča. Súd tiež podotýka, že poškodená zjavne v dôsledku týchto zranení nebola obmedzená v jej obvyklom spôsobe života, keďže hneď v ten istý deň, čo táto bola na vyšetrení v nemocnici, navštívila miestnu diskotéku v OC Idea, čo táto sama potvrdila a na základe čoho znalec následne krátil dobu liečenia a práceneschopnosti. Ak by aj súd hypoteticky pripustil, že otras mozgu poškodená utrpela pri danom incidente, ani táto skutočnosť by nebola rozhodujúca pre posúdenie a kvalifikovanie konania obvineného ako prečin ublíženia na zdraví v zmysle § 156 ods. 1 Tr. zák., keďže napr. dlhšej práceneschopnosti poškodená nebola obmedzená v obvyklom spôsobe života po dlhší čas.
Z takto zisteného skutkového stavu je možné ustáliť, že obvinený svojim konaním síce po formálnej stránke naplnil všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, avšak za absencie stránky materiálnej.
Primárne formálne chápanie trestného činu je v Trestnom zákone korigované práve v § 10 ods. 2 Trestného zákona podľa ktorého je pri prečine nevyhnutné skúmať aj potrebný stupeň jeho závažnosti. Ak aj teda určitý protiprávny čin napĺňa všetky formálne znaky prečinu, takýto čin nie je prečinom, ak je jeho závažnosť nepatrná. Závažnosť činu tak predstavuje tzv. materiálny korektív vo vzťahu k formálnym znakom prečinu. Zákonodarca ho zaviedol, aby vylúčil možnosť súdneho prejednávania bagateľných trestných činov.
Posúdením okolností za ktorých bol skutok spáchaný a najmä motívu, následku a miery zavinenia, má súd za to, že závažnosť tohto činu mieru nepatrnú neprekračuje, a teda že v danom prípade nejde o trestný čin ale môže ísť o priestupok.
Uvedený záver súd opiera o skutočnosť, že obvinený sa mal konania kladeného mu za vinu dopustiť potom, čo ho bez pozvania v noci navštívila poškodená značne pod vplyvom alkoholu a dožadovala sa svojich vecí. Fyzické napadnutie poškodenej malo tak byť iba dôsledkom jej neuváženého konania a následného správania sa v byte obvineného, ktorého taktiež fyzicky napadla, kde mu roztrhla tričko a pohrýzla ho. Rovnako v byte porozhadzovala veci, kde nereagovala na výzvu k opusteniu bytu. Tieto skutočnosti potvrdili vo svojich výpovediach príslušníci polície, ktorí na mieste zasahovali a ktorí boli privolaní práve obvineným. Je teda zrejmé, že poškodená sa významným spôsobom pričinila k vzniku danej situácie, za ktorej došlo k vzájomnému incidentu. Naviac táto už predtým v ten istý večer mala s obvineným podobnú hádku, ktorú sama vyprovokovala. Je teda zrejmé, že strany obvineného bolo jeho konanie iba reakciou na vzniknutú situáciu a konanie poškodenej. Následok takéhoto konania obvineného rovnako nedáva jednoznačný záver o tom, aby bolo možné toto jeho konanie kvalifikovať ako žalovaný trestný čin.
Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu, v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., poukazujúc na ust. § 10 ods. 2 Tr. zákona, hodnotiac stíhaný skutok, vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, a dospel k záveru, že konanie obžalovaného nemožno kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák., tak ako je to uvedené v obžalobe tunajšej prokuratúry.
Práve okolnosti, za ktorých mal byť čin spáchaný, spôsob jeho vykonania, následok ako aj pohnútku páchateľa nie je možné konštatovať, že by bola závažnosť daného činu minimálne nepatrná a aj z uvedeného pohľadu nie je potom možné konanie obvineného posúdiť ako prečin. Všetky tieto skutočnosti považuje súd za podstatné z hľadiska skúmania závažnosti skutku, ktorého sa obvinený
dopustil a podľa názoru súdu, ide o také okolnosti, ktoré spôsobujú, že závažnosť spáchaného skutku je nanajvýš nepatrná.
S poukazom na uvedené keďže nejde o trestný čin, ale toto konanie obžalovaného môže napĺňať pojmové znaky priestupku, ktorý je oprávnený riešiť iný orgán, preto súd trestnú vec obžalovaného W. postúpil Okresnému úradu Michalovce, nakoľko môže ísť o priestupok v zmysle Zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote 3 dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Košíc.