Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_19Co-362-2015.pdf
PDF · 83.89 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/362/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, boulevard Haussmann 1, Paríž 75009, Francúzska republika, proti žalovanému: D. O., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/X, D. nad U., za účasti Občianskeho združenia slovenských spotrebiteľov AZ, Lehnice 725, IČO: 42 264 154, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, o zaplatenie 951,21 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 10C/103/2012-64 zo dňa 21.04.2015, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania v časti prevyšujúcej istinu 888,90 eur s prísl. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti prevyšujúcej istinu 888,90 eur a úrokov z dlžnej istiny vo výške 39 % zo sumy 888,90 eur od 07.05.2011 do zaplatenia. Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 888,90 eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 01.07.2011 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania pozostávajúce z pomernej časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 49,02 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 121,94 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania.
2. Rozsudok odôvodnil tým, že po vykonaní dokazovania a citujúc § 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 52, §53, § 54, § 48, § 457, § 517 Občianskeho zákonníka, §§ 369 ods. 1 a 497 Obchodného zákonníka, § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. s poukazom na znenie WUP Cetelem a zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.02.2011. Ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobca listom zo dňa 10.05.2011 odstúpil od úverovej zmluvy uzavretej so žalovaným. Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) OZ a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).
3. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa
zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
4. Žalovaný ako spotrebiteľ môže právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ju nezaväzujú, pokiaľ sú vo svojich dôsledkoch nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách.
5. Súd prvej inštancie poukazujúc na Smernicu Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách konštatoval, že aj napriek tomu, že úverová zmluva je absolútny obchod a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy v citovanom ustanovení Občianskeho zákonníka.
6. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 01.01.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo 20/09).
7. Preto na predmetnú spotrebiteľskú vec v prípade odstúpenia od zmluvy dopadá právna úprava občianskeho práva (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.09.2012 sp. zn. 20Co/35/2011). Keďže žalobca do úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania odstúpil listom zo dňa 10.05.2011, toto odstúpenie má účinky ex tunc, teda spätne od uzavretia zmluvy, úverová zmluva sa od začiatku zrušila, preto v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Keďže žalovaný poskytol žalobcovi na základe zmluvy o úvere zo dňa 24.02.2011 finančné prostriedky v sume 888,90 eur, z čoho žalovaný neuhradil nič, zaviazal preto žalovaného na úhradu uvedenej sumy. K priznanej sume súd prvej inštancie priznal aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 01.07.2011 do zaplatenia.
8. Pre späťvzatie žaloby doručenej súdu 25.04.2014 v časti prevyšujúcej istinu vo výške 888,90 eur a v časti úrokov vo výške 39 % ročne z uvedenej sumy od 07.05.2011 do zaplatenia bolo konanie v tejto časti zastavené.
9. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím na čiastočný úspech rozdelil náhradu trov konania tak, že tieto priznal žalobcovi vo výške 86 % jednak zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.
10. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. V odvolaní tvrdil, že so žalobcom neuzavrel žiadnu zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.02.2011. V uvedenom čase nemohol nájsť Občiansky preukaz, chcel to nahlásiť na políciu, no jeho občiansky preukaz bol následne v schránke. Asi ho stratil alebo mu ho niekto ukradol a zneužil, a v jeho mene uzavrel zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Ani podpis uvedený na zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je jeho. Žiadal preto žalobu zamietnuť, alebo zrušiť rozsudok a vrátiť vec na nové konanie. Rovnako žiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu.
11. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca tak, že žalovaný svoje tvrdenia o tom, že nepodpísal úverovú zmluvu, mal uplatnil pred súdom prvého stupňa. Keďže tak neurobil a bol poučený v zmysle ust. § 120 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb., toto svoje oprávnenie nevyužil, odvolací dôvod v zmysle ust. § 205a ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. nie je daný. Navrhol preto napadnutý rozsudok potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 71,81 eur (1 úkon 51,45 eur + 8,39 eur paušál + 20% DPH).
12. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je zaplatenie sumy poskytnutej v súvislosti so spotrebiteľským úverom. Je preto nutné žalovanému poskytnúť náležitú ochranu a to aj s poukazom na čl. 6 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP, podľa ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Za situácie, keď žalovaný namieta platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodu, že tvrdí, že žiadnu zmluvu neuzavrel a že jeho občiansky preukaz mal byť za uvedeným účelom zneužitý, je nutné dať žalovanému možnosť svoje tvrdenia preukázať.
14. Rovnako by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedená zásada výkonu práv a povinností je zásadou zákazu zneužitia práva, čo znamená, že nemožno priznať ochranu napríklad takému výkonu práva, v dôsledku ktorého iný stratí také práva, ktoré by za určitých okolností mohol mať, alebo ktorým by došlo k neodôvodnenému, neprimeranému a jednostrannému zvýhodneniu oproti inému subjektu, resp. k nadobudnutiu prospechu, ktorý vzhľadom na doterajšie správanie a konanie vo všeobecnosti nemožno považovať za korektné. Takáto situácia by nastala, ak by žalovanému nebolo možné v konaní preukázať tvrdenie, že žiadnu zmluvu so žalobcom neuzavrel.
15. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný bol v zmysle ust. § 120 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. O.s.p. poučený, a že mal v konaní pred súdom prvého stupňa oznámiť, že došlo k zneužitiu jeho občianskeho preukazu, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné dať žalovanému možnosť preukázať svoje tvrdenia.
16. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník). Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).
17. Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 OZ).
18. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o veci na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 21.04.2015 po tom, čo žalovaný sa k žalobe, doručenej mu dňa 20.05.2013 nevyjadril.
19. Odvolací súd preto rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania v časti prevyšujúcej istinu 888,90 eur a úrokov ( žaloba pôvodne znela na sumu 951,21 eur s prísl.), čo vyvodil z obsahu odvolania, zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie.
20. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní poskytnúť žalovanému možnosť preukázať svoje tvrdenie, že úverovú zmluvu so žalobcom neuzavrel. Povinnosťou žalovaného bude jeho tvrdenia súdu prvej inštancie preukázať a to napríklad predložením znaleckého posudku a podobne od grafológa o pravosti resp. nepravosti podpisu na úverovej zmluve. Ak by bolo preukázané, že zmluvu žalovaný nepodpísal, išlo by o absolútne neplatný právny úkon.
21. Za takéhoto stavu odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil rozsudok v napadnutom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
22. Keďže súd druhej inštancie vyhodnotil odvolanie žalovaného ako odvolanie, ktoré nenapáda prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie v časti prevyšujúcej istinu 888,90 eur a úrokov zastavené, tento výrok nadobudol právoplatnosť.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.