Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19CoP-24-2016.pdf
PDF · 91.89 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/24/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci manžela - otca: K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom, bytom Z. XXXX, XXX XX G. nad L., proti manželke - matke: N. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.. 1. mája XX/XX, XXX XX G. nad L., zast. JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou, Hencovská 2043, 093 02 Hencovce, za účasti maloletého dieťaťa: mal. Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, o odvolaní manželky - matky proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 8P/132/2015-52 zo dňa 28.04.2016, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j., okrem výroku o zamietnutí návrhu otca v prevyšujúcej časti.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo K. J. a N. J., uzavreté dňa 17.04.1999, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Vranov nad Topľou vo zväzku 15, ročník 1999, na strane 18, pod porad. číslom 35. Na čas po rozvode zveril maloletú Y. J., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal platiť výživné na maloletú Y. J. po 40,- € mesačne a to vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám odporkyne - matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Styk otca s maloletým dieťaťom určil neobmedzene. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 22, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, § 62 ods. 2, 3 a § 77 ods. 1 Zákon o rodine zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené. Odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasí a podľa jej vyjadrení má snahu manželstvo zachrániť. Postoj navrhovateľa k rozvodu je jednoznačný, pričom vylučuje možnosť obnovy manželského spolužitia. Manželstvo neplní svoje funkcie, je len formálnym zväzkom. Navrhovateľ odišiel zo spoločnej domácnosti vo februári 2016 a toho času žije v podnájme. Manželia však dlhšiu dobu pred februárom 2016 spoločne finančne nehospodárili, spoločne nezabezpečovali chod domácnosti a manželstvo neplnilo ani biologickú funkciu. Výpoveďou oboch manželov bolo potvrdené, že ich spolužitie bolo posledné roky konfliktné. Nezhody medzi nimi boli viac krát riešené aj políciou. V súčasnosti manželia spolu vôbec nekomunikujú a bez potrebnej komunikácie a snahy oboch nie je možné odstrániť vzájomné rozpory v spolužití. Odôvodnenosť rozvodu je daná dvoma hmotnoprávnymi dôvodmi ustanovenými v § 23 ods. 1 Zákon o rodine, ku ktorým musí súd dospieť vo svojom rozhodnutí o rozvode manželstva a to, že manželstvo už viac neplní svoj účel a tiež, že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. V predmetnej právnej veci mal súd za preukázané, že boli naplnené vyššie uvedené zákonné dôvody a na základe uvedeného manželstvo manželov rozviedol.
3. Návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti a určenie vyživovacej povinnosti matke zamietol. Po odchode otca zo spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Toho času sú vzťahy medzi otcom a maloletou Y. narušené, maloletá sa s otcom nestretáva a nekomunikuje s ním, preto maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky.
4. Otec bol zaviazaný platením výživného na maloletú. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti bola zohľadnená skutočnosť, že otec je invalidný dôchodca a poberá čiastočný invalidný dôchodok v sume 284,- € mesačne. Iný príjem toho času nemá. S prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj majetkové pomery a možnosti otca, súd mu určil vyživovaciu povinnosť na dcéru v sume 40,- € mesačne. Uspokojovanie potrieb dieťaťa je vždy ohraničené zárobkovými pomermi a možnosťami rodiča. Súd prvej inštancie taktiež poukazuje na skutočnosť, že otcovi bol síce priznaný čiastočný invalidný dôchodok, avšak jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť nie je úplne vylúčená, a to aj napriek jeho tvrdeniam o nemožnosti vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť v dôsledku zdravotných ťažkostí. Na základe uvedeného nie je objektívne vylúčená možnosť, aby sa otec usiloval o zvýšenie príjmu nájdením takého zamestnania resp. pracovnej činnosti, ktorá by bola vhodná s prihliadnutím na jeho zdravotný stav a čiastočný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Súd ďalej uviedol, že v prípade zlepšenia majetkových pomerov a ekonomickej situácie otca, bude možné podať zo strany matky návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Vyživovaciu povinnosť otca súd určil počnúc právoplatnosťou rozsudku, teda nie spätne od februára 2016, odkedy sa otec nepodieľal na zabezpečení výživy dcéry, nakoľko v rozvodovom konaní môže súd upraviť podľa § 24 ods. 1 Zákon o rodine výkon rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, teda nie za obdobie, ktoré predchádzala rozvodu manželstva.
5. Styk otca s maloletým dieťaťom súd prvej inštancie upravil neobmedzene s poukazom na záujem maloletého dieťaťa udržiavať a rozvíjať vzťah aj s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie § 144 O.s.p.
7. Proti uvedenému rozsudku a to okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti týkajúcej sa zverenia maloletej Y. do osobnej starostlivosti otca a uloženie povinnosti matky prispievať na jej výživu, podala odvolanie manželka - matka maloletej Y.. Odvolanie odôvodňovala tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzanie z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. c), d), f) O.s.p. Vo vzťahu k výroku o rozvode manželstva uviedla, že aj keď je manželstvo toho času v kríze, je možné obnoviť manželské spolužitie a poskytnúť stranám viac času k vyprchaniu negatívnych emócií nahromadených po mnohých, najmä finančných problémoch. Ich sociálna a finančná situácia bola najčastejším dôvodom hádok. Manželstvo trvá už 20 rokov a ona ho chce udržať. Dôvody uvádzané manželom pre rozvod manželstva nie sú závažné a je potrebné pracovať na komunikácii medzi manželmi. Rovnako vyslovila svoj nesúhlas s výškou výživného pre maloleté dieťa. Poukázal na to, že pod schopnosťami a možnosťami nie je možné rozumieť len čistý priemerný mesačný príjem rodiča, ale je nutné komplexné posúdenie schopnosti a možnosti rodiča. Smerodajným je životná úroveň rodičov. Poprela výdavky otca maloletej na nájomné vo výške 170 €, nakoľko býva u svojej sestry a tieto výdavky nepreukázal. Rovnako je vlastníkom motorového vozidla značky Octavia, ktoré môže predať a prostriedky použiť pre maloleté dieťa. Je nutné zohľadniť aj to, že otec maloletej vybral z vkladnej knižky na meno maloletej finančné prostriedky a použil pre svoju potrebu. Z domácnosti tiež zobral veci patriace maloletému dieťaťu. Výška výživného má pokrývať potreby dieťaťa, ktoré sa menia v závislosti od veku dieťaťa, školskej dochádzky a pod. Mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky náklady zabezpečujúce základné potreby dieťaťa, ako sú strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka a pod. Ak pomery rodičov dovoľujú, má dieťa nárok aj na ďalšie plnenia, napr. na výlety, športové aktivity a pod. Náklady na dieťa, ktoré má 17 rokov a je žiačkou Strednej školy sú podstatne vyššie ako 80 € (40 € otec a 40 € matka). Výživné by malo byť určené minimálne vo výške 25 % z príjmu otca, teda minimálne 71 €. Otec je len čiastočným invalidným dôchodcom a môže sa zamestnať na skrátený pracovný úväzok a zabezpečiť dieťaťu základné potreby, čo je jeho zákonná povinnosť. Poukázala na doporučujúcu tabuľku pre stanovenie výšky výživného Ministerstva spravodlivosti ČR. Tiež uviedla, že ak životná úroveň rodiča, ktorý plní vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti je nižšia, možno druhého rodiča zaviazať na plnenie vyššieho výživného, ako je polovica preukázaných nákladov na dieťa. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn.
IV. US 1181/07 so záverom, že podiel osobnej starostlivosti by mal byť zohľadnený pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti u každého z rodičov osobitne. Navrhla preto zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh otca zamietnuť. V prípade, ak súd nevyhovie tomuto návrhu, navrhla zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a zaviazať otca platiť výživné vo výške 100 €.
8. K odvolaniu manželky - matky maloletej sa nevyjadril ani manžel - otec maloletej, ani kolízny opatrovník.
9. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470 ods. 1 a 2 CSP a § 59 a nasledujúcich zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie manželky a matky maloletej nie je dôvodné.
10. Odvolaním nebol napadnutý výrok o zamietnutá návrhu otca na zverenie maloletej do jeho starostlivosti a určenie výživného zo strany matky, preto nebol v odvolacom konaní ani preskúmavaný v zmysle § 206 ods. 2 O.s.p., čomu zodpovedá § 367 ods. 2 CSP.
11. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správne právne závery. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP.
12. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, a k odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že manželstvo môže súd rozviesť na návrh jedného z manželov v prípade, ak vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že hlavné atribúty manželstva ako sú žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie v zmysle § 18 Zákon o rodine, v prejednávanom prípade už absentujú. Hmotno-právnou podmienkou na rozvod manželstva v zmysle ust. § 23 Zákona o rodine je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahu medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského spolužitia. V konaní bolo preukázané vážne a trvalé rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré je v príčinnej súvislosti s nemožnosťou napĺňať účel manželstva. Zákon predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov, bez ohľadu na subjektívne stanovisko toho ktorého manžela. Pritom objektívny rozvrat vzťahu znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. V konaní bolo preukázané, že rozvrat vzťahov je kvalifikovaný, jeho intenzita je vysoká a tento rozvrat sa javí ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa týkajú podstatných vecí spolužitia a sú vážne narušené aj citové vzťahy medzi manželmi. Z vykonaného dokazovania vyplýva aj nemožnosť obnovenia citových väzieb, rovnako dlhodobé oddelené spolužitie manželov (podľa manžela 4 roky, podľa manželky 2 roky) a už táto doba nasvedčuje, že došlo ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva účastníkov konania bez perspektívy obnovenia manželského spolužitia.
13. Rovnako zverenie maloletej Y. J. do osobnej starostlivosti jej matky a uloženie povinnosti otcovi maloletej prispievať na jej výživu sumou 40 € mesačne za situácie, keď otec maloletej je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku v sume 284 € mesačne z čoho si uhrádza všetky svoje výdavky a preto výživné v sume 40 € mesačne sa aj odvolaciemu súdu javí byť primerané možnostiam povinného otca. Jej nepochybné, že maloletá Y. ako študentka Strednej školy vo veku 17 rokov by potrebovala na krytie svojich potrieb vyššiu sumu. Potreby maloletých detí však sa musia odvíjať od schopnosti a možnosti povinných rodičov. Ak otec maloletej Y. je čiastočne invalidným dôchodcom s príjmom 284 € mesačne, nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť na maloletú Y. vyššie výživné ako to stanovil súd prvej inštancie. Správne tiež uviedol súd prvej inštancie, že ak s prihliadnutím na zdravotný stav povinného otca dôjde k zlepšeniu jeho majetkových pomerov, bude možné podať návrh
na zvýšenie výživného. Za terajšieho stavu súdom prvej inštancie určené výživné vo výške 40 € zodpovedá možnostiam a schopnostiam povinného otca.
14. Ani v tomto smere odvolacia námietka matky maloletej, ktorá požadovala výživné vo výške 100 € nie je dôvodná. Z príjmu invalidného dôchodku vo výške 284 € nie je možné bez všetkého určiť výživné v rozsahu 100 €. Rovnako nie je možné požadovať od otca, aby predal zdedené osobné motorové vozidlo a peniaze poskytol pre mal. Y.. K tvrdeniu matky, že otec zobral z bytu veci, ako aj peniaze, tieto skutočnosti budú môcť byť riešené v novom konaní, resp. o vyporiadanie BSM, nie v konaní o rozvod a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Je potrebné prisvedčiť matke, že osobná starostlivosť vyvažuje výživné vyčíslené v peniazoch.
15. Je však nepochybné, že rodičia majúci vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom by mali vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie primeranej životnej úrovne svojich maloletých detí. Životná úroveň detí má zodpovedať životnej úrovni rodičov.
16. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodované, nakoľko žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie a to postupom podľa § 57 CMP.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie.
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.