Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-21-2016.pdf
PDF · 94.72 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
TO-8C/21/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou v právnej veci žalobkyne: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 právne zastúpená advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanej: C.. R. Q., L.. XX.XX.XXXX, P.. J. J. Č.. XXX, o zaplatenie 1 184,82 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 249 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavuje.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovanej súd priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.01.2016, sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 1 184,82 eur s príslušenstvom, titulom pohľadávky z úveru, vzniknutej na základe zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty zo dňa 23.06.2004. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že medzi stranami bola dňa 23.06.2004 uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa žalobkyňa zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedla účet Č.. XXXXXXXXXX. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 23,76 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 597,49 eur a bola povinná platiť štandartnú mesačnú splátku vo výške 19,92 eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jej platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobkyne. Pred odstúpením na vymáhanie žalobkyňa vystavila ku dňu 06.01.2015 nový výpis z bankovej knihy s končeným stavom ku dňu 06.12.2015, obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandartného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej, s končeným zostatkom 1 184,82 eur.
2. Žalovaná sa pred pojednávaním k doručenej žalobe nevyjadrila.
3. Žalobkyňa v písomnom podaní doručenom súdu dňa 13.06.2016, pred prvým pojednávaním vo veci, vzala podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 149 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť. V ďalšom písomnom podaní, doručenom súdu dňa 20.09.2016, pred začatím prvého pojednávania vo veci, vzala žalobkyňa podanú žalobu späť aj v ďalšej časti a to v časti o zaplatenie sumy 100 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť.
4. S poukazom na uvedené čiastočné späťvzatia žaloby, ku ktorým došlo pred prvým pojednávaním vo veci, súd konanie v späťvzatej časti zastavil v prvom výroku tohto rozsudku a to bez zisťovania stanoviska žalovanej v zmysle § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
5. Žalobkyňa sa na pojednávanie, na ktoré bola riadne a včas predvolaná nedostavila, svoju neprítomnosť ospravedlnila a žiadala, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to najmä žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., obchodnými podmienkami žalobkyne pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., (ďalej len OP), výpismi z pôžičkovej karty Triangel, písomnými vyjadreniami žalobkyne zo dňa 10.06.2016 a 19.09.2016 a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 23.06.2004 uzavrela žalobkyňa so žalovanou zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanej úverový rámec 597,49 eur (18 000 Sk) a štandardnou mesačnou splátkou 19,92 eur (600 Sk). Z obsahu zmluvy samotnej nevyplýva úroková sadzba, ktorou bol poskytnutý úver úročený.
Podľa výpisu z predmetnej kreditnej karty žalovanej zo dňa 06.12.2015 (č.l. 10), konečný stav na uvedenej karte k 30.11.2015 (po zohľadnení uskutočnených debetných a kreditných operácií, zaúčtovania úrokov a poplatkov) predstavoval - 1 184,82 eur.
Žalovaná suma podľa špecifikácie žalobkyne (č.l. 42) pozostáva z istiny 583,47 eur, poplatkov 252,35 eur, štandardného úroku 212,71 eur a sankčného úroku 136,29 eur. Štandardná úroková sadzba bola stanovená v zmysle Zmluvy a cenníka.
Z predložených písomných vyjadrení žalobcu zo dňa 10.06.2016 (č.l. 140), zo dňa 19.09.2016 (č.l. 57), ako aj preložených výpisov z kartového účtu , súd zistil, že žalovaná začala predmetný úver čerpať dňa 30.07.004. Listom zo dňa 02.02.2013 vyhlásila spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny, s poukazom na čl. IV, bod 19 Obchodných podmienok. Z predložených listín vyplýva, že žalovaná vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 1 282,88 eur a v období od 13.09.2004 do 21.11.2015 t.j. do začatia konania celkovo splatila žalobkyni sumu 2 353,29 eur.
Žalovaná na pojednávaní uviedla, že si zobrala kartu s úverovým rámcom 597,49 eur. Vybrala sumu 1 289,76 eur a splatila 2 353,29 eur. Okrem úhrad, ktoré uvádza žalobca vo svojich vyjadreniach ešte zaplatila aj ďalšie platby, a to 21.12.2015 sumu 33 eur, 20.01.2016 sumu 33 eur, 21.06.2016 sumu 50 eur, 21.07.2016 sumu 50 eur, 21.08.2016 sumu 40 eur a 21.09.2016 50 eur čo je spolu 256 eur. Zároveň žalovaná poukázala na písomné vyjadrenie žalobcu, podľa ktorého žalovaná suma pozostáva z istiny 583,47 eur, poplatkov 252,35 eur, štandardného úroku 212,71 eur a sankčného úroku 136,29 eur, z čoho je zrejmé, že už navyše zaplatila sumu 1 384,47 eur, preto má za to, že už žalobkyni nič nedlhuje.
7. Podľa § 2, písm. a), písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 30.06.2006 t.j. v čase uzavretia predmetnej zmluvy (ďalej len zákon č. 258/2001 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie (a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, (b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Žalobcom predložená zmluva o vydaní kreditnej platobnej karty bola uzavretá za účinnosti zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. , ktorý v § 3 ods. 2 definoval spotrebiteľa ako fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Nakoľko z predložených listín nevyplýva, že by žalobca v danom prípade poskytol finančné prostriedky žalovanej na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, mohlo sa jednať iba o spotrebiteľský úver. Primárne sa preto na právny vzťah musia použiť špeciálne predpisy Zákona o ochrane spotrebiteľa a ak tento zákon neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle podľa Občianskeho zákonníka. Aj keď sa v zmysle § 261ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka jedná o tzv. absolútny obchod, ale nakoľko sa jedná o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo by možné použiť právnu úpravu Obchodného zákonníka iba v prípade, ak by bola výhodnejšia pre spotrebiteľa.
Podľa § 23a zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods.3 písm. a) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.
Podľa ods. 4 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 879 f) ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2004, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods.1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa ods. 4 ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona, podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa ods.3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods.1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa ods. 3.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ods. 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 5 v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v čl. 7 ods.2.
Podľa čl. 6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
8. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že predmetná úverová zmluva, vzniknutá na základe žiadosti žalovanej o vydanie kreditnej platobnej karty zo dňa 23.06.2004 je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzické osoba - spotrebiteľ (žalovaná), ktoré pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ žalobkyňa, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Ide o spotrebiteľskú zmluvu aj vzhľadom na to, že bola uzavretá v čase keď sa na tento typ zmluvy výslovne nevzťahovali ustanovenia občianskeho zákonníka, avšak v tomto prípade je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorú Slovenská republika prebrala. V rámci eurokonformného výkladu sa ochrana spotrebiteľa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli zmluvu podľa občianskeho zákonníka alebo iného predpisu. Podľa č.l. 3 ods. 1 Smernice rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Predmetná zmluva - Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 08.12.2004 má charakter spotrebiteľskej zmluvy a to konkrétne spotrebiteľského úveru, a preto pri právnom posúdení veci aplikoval na zmluvu ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľa a tiež zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná ako dlžníčka požiadala žalobcu o poskytnutie úveru s výškou úverového limitu 597,49 eur (18 000 Sk), so splácaním úveru v 30 splátkach vo výške 19,92 eur ( 600 Sk). Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí byť uzatvorená v písomnej forme. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere je dojednanie o výške úveru, záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť úver v dojednanej výške a záväzok dlžníka poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané písomné dojednanie účastníkov o poskytnutí úveru (úverového limitu) vo výške 597,49 eur (18 000 Sk) a jeho splácanie formou 30-tich mesačných splátok po 19,92 eur (600 Sk). Predmetná zmluva však neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe, ktorou je predmetný úver úročný ani ustanovenie o prípadných poplatkoch, spojených s úverom. Nakoľko podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia tejto úverovej zmluvy, od spotrebiteľa nemožno požadovať úrok ani poplatky, ktoré neboli uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalobkyňa nebola oprávnená účtovať resp. započítavať jednotlivé úhrady zo
strany žalovanej aj na poplatky a úroky, ako to vyplýva zo špecifikácie pohľadávky na č.l. 40, a všetky úhrady bolo potrebné zaúčtovať výlučne na istinu. Poplatky a úroky (uplatňované žalobkyňou vo výške 23,76 % ročne) zároveň neboli so žalovanou individuálne dojednané, nakoľko ich možno vyvodiť iba z obchodných podmienok resp. cenníka žalobkyne, čo súčasne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Z vykonaného dokazovania vrátane špecifikácie pohľadávky z č.l. 40 vyplýva, že žalovaná v období od 30.07.2004 do 18.04.2012 vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 1 282,88 eur, a za obdobie od 13.09.2004 do 20.11.2015 (t.j. do začatia súdneho konania) celkovo splatila sumu 2 353,29 eur. Súd neprihliadal na započítanie úhrad zo strany žalovanej aj na úroky a poplatky, keďže tieto boli účtované neoprávnene. Žalovaná teda už pred začatím tohto konania splatila žalobkyni viac finančných prostriedkov, ako jej žalobkyňa poskytla, preto súd vo zvyšku (s poukazom na čiastočné späťvzatie) podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol
9. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.