Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-7C/103/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 24 78 51 99, so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, zast.: Advokátska kancelária Gallo s.r.o, Jilemnického 30, 036 01 Martin proti žalovanému: Ž. Y., G.. XX.XX.XXXX, L. A.. X, XXX XX V., V., v konaní o zaplatenie 237,54 eur s prísl. takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca podaným návrhom žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 237,54 eur spolu s 8,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 237,54 eur od 24.06.2013 až do zaplatenia, spolu s vyčísleným úrokom vo výške 0,06 eur a s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 15,49 eur ako aj náhradu trov tohto konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu t.j. Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO 00 151 653, uzatvorila so žalovaným dňa 14.11.2007 zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX a v zmysle tejto zmluvy mu poskytla povolené prečerpanie k účtu po splnení podmienok uvedený v obchodných podmienkach banky. Žalovaný využil možnosť čerpať úver od Banky, avšak podmienky pre splácanie riadne nedodržal a dostal sa so splácaním dlhu do omeškania. Keďže žalovaný nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazal v zmluve, Banka listom zo dňa 11.06.2013 odstúpila od Zmluvy a zároveň vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Výška pohľadávky Banky ku dňu vyhotovenia oznámenia o odstúpení do zmluvy bola vo výške 225,71 eur. Žalovaný banke uplatnenú pohľadávku nezaplatil. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 uzavretej medzi pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, postúpil postupca postupníkovi pohľadávky vyplývajúce zo zmluvy. Po postúpení pohľadávky nebola vykonaná žiadna úhrada a preto žalobca žiada aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie celkom sumy 237,54 eur spolu s príslušenstvom a trovami tohto konania v zmysle podaného žalobného návrhu.

3. Žalovaná si prevzala žalobu s poučením dňa 30.07.2016, vo veci sa nevyjadrila.

4. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v rozhodnutí ako „CSP“) pojednávanie v spotrebiteľských veciach nie je potrebné nariaďovať ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva

neprevyšuje 1000 eur. Súd tak v tejto veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.08.2016.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, zmluvou o postúpení pohľadávok, zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou k úhrade, oznámením o postúpení pohľadávky a zistil tento skutkový stav:

6. Slovenská sporiteľňa a.s., Bratislava, Suché Mýto 4, uzatvorila so žalovaným zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXX dňa 14.11.2007. Na základe takto uzatvorenej zmluvy poskytla žalovanému povolené prečerpanie a to poskytnutím Bankových produktov v kombinácií Balíka EXTRA. Nakoľko žalovaný si svoje povinnosti v súlade s uzatvorenou zmluvou nesplnil, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 11.06.2013 odstúpil od zmluvy, pričom ku dňu odstúpenia od zmluvy činila pohľadávka sumu 225,71 eur. Následne dňa 29.10.2014 právny predchodca žalobcu svoju pohľadávku postúpil na žalobcu . Žalovaný zostal pasívny a zo svojho dlhu neuhradil nič, preto žalobca žiada aby žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie sumy 237,54 eur spolu s 8,50% úrokom z omeškania ročne zo sumy 237,54 eur od 24.06.2013 až do zaplatenia, spolu s vyčísleným úrokom vo výške 0,06 eur a s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 15,49 eur ako aj náhradu trov tohto konania.

7. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

8. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

9. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.). 10. Z hľadiska charakteru zmluvných strán sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, keďže dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a podľa ods. 4 § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa ustanovenia § 48 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

12. Podľa § 52 ods. 1 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

14. Podľa § 54 ods. 1 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 39 neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 107 ods. 1 právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

19. Podľa § 107 ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

20. Podľa § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/ 2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

21. Súd preskúmal uzavretú zmluvu ako aj všeobecné obchodné podmienky a zistil, že právny predchodca žalobcu písomne odstúpil od zmluvy a to listom zo dňa 11.06.2013, teda pod odstúpením od zmluvy rozumieme takú situáciu, že uzavretá zmluva sa od začiatku (ex tunc) zrušuje, a teda strany sú povinné si vydať všetko čo nadobudli na základe inštitútu bezdôvodného obohatenia. Súd však dodáva, že hoci ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka umožňuje stranám dohodnúť si aj iné podmienky odstúpenia od zmluvy a rozsah toho, čo si strany musia vrátiť, súd upozorňuje, že v prípade spotrebiteľských právnych vzťahoch je potrebné brať do úvahy aj ustanovenia § 54 občianskeho zákonníka, ktorý upravuje tzv. neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, a teda zmluvne podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

22. Okrem toho súd poukazuje na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy Slovenská republika bola už členským štátom Európskej únie a vznikla jej povinnosť dodržiavať aj právne normy európskej únie, a preto je potrebné v prípade dohody vziať do úvahy aj smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

23. Súd považuje za potrebné uviesť, že všeobecné obchodné podmienky nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl zmluvný partner spotrebiteľa dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú. Pokiaľ tak urobí, spreneverí sa princípu dôvery a takému jeho jednaniu nie je možné priznať právnu ochranu pre rozpor so zásadami poctivého obchodného styku.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 rozhodol, že „V preskúmavanom prípade je aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie právo malo byť posudzovane podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé, že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúcich o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014, a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. “

25. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver prostredníctvom povoleného prečerpania, avšak vzhľadom na nedodržanie zmluvných podmienok právny predchodca žalobcu dňa 11.06.2013 odstúpil od zmluvy, čím sa zmluva od začiatku zrušila a žalovaný bol povinný obdŕžané plnenie vrátiť a to titulom bezdôvodného obohatenia. Súd tak pristúpil ku kontrole, či nárok žalobcu nie je premlčaný a zistil, že subjektívna premlčacia lehota v danom prípade začala plynúť najneskôr od 11.06.2013, kedy nastali účinky odstúpenia od zmluvy, nakoľko odvtedy sa žalobca sa dozvedel, že žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie v žalovanej sume. Dvojročná premlčacia lehota tak uplynula najneskôr 11.06.2015. Návrh však na súd bol podaný až dňa 02.02.2016

kedy bol súdu doručený, súd tak ex offo prihliadol na túto skutočnosť a zamietol žalobu z dôvodu premlčania.

26. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Žalobca nemal vo veci úspech, úspešnejší žalovaný nežiadal priznať náhradu trov konania, a preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.