Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-221-2016.pdf
PDF · 87.21 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/221/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jozefa Turzu, JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne Mgr. E. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V., X. XX, zastúpenej spoločnosťou Heringeš & Veverka, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Moskovská 13, IČO: 44 786 182, proti žalovanej W. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. -P., U. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom v G. U., X. U. XXX/XX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 10C/200/2014-420 zo dňa 18. 01. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 142 ods. 1 OZ zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníčok konania každej v 1/2-ici k stavbe rodinného domu súpisné č. XXX postavenej na pozemku zapísanom ako parcela č. KN-C 131/2, stavbe hospodárskej budovy postavenej na pozemku zapísanom ako parcela č. KN-C 131/3, k pozemkom zapísaným ako parcela č. KN-C 131/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 368 m2, parcela č. KN-C 131/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 109 m2 a parcela č. KN-C 131/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 66 m2, zapísaným na liste vlastníctva č. 517 pre katastrálne územie V. a k pozemkom zapísaným ako parcela č. KN-E 145 - záhrady o výmere 305 m2 a parcela č. KN-E 148/3 - ostatné plochy o výmere 6 m2, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V. a predmetné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorú zaviazal zaplatiť žalobkyni z titulu vyporiadaného podielového spoluvlastníctva 16 691,54 eur s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Mal za to, že ani jedna zo spoluvlastníčok nechce zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu a obe žiadali prikázať nehnuteľnosti do svojho vlastníctva majúc ich za nedeliteľné. Vzhľadom na rovnosť podielov prihliadol pri rozhodovaní na účelnosť využitia veci, keďže násilné správanie žalovanej proti žalobkyni formou psychického násilia z prepisov SMS, listov, ani výpovedí svedkov preukázané nemal a jej dcéra a zať (od ktorých väčšina SMS pochádzala), nie sú účastníkmi konania. Žalobkyňa nepreukázala oznámenie konania žalovanej ako priestupok, resp. trestný čin. Prihliadol k tomu, kto a v akom rozsahu nehnuteľnosti doposiaľ užíval, kto sa staral o ich opravy, údržbu a zveľadenie, kto a koľko do nehnuteľnosti investoval a kto je odkázaný na uspokojenie svojich potrieb na ich užívanie. Splnenie kritérií mal preukázané u žalovanej, ktorá nehnuteľnosti nadobudla spolu s bratom (otcom žalobkyne) darom od rodičov v roku 1980 a žalobkyňa ku dňu smrti otca v roku 2011, teda žalovaná je ich spoluvlastníčkou dlhšie. K nehnuteľnostiam má väčšiu citovú väzbu, keďže sa v V. narodila, doopatrovala v nich spolu s bratom rodičov (otca aj v Bratislave). Pred bratovou smrťou nehnuteľnosti viac užívala žalovaná (v rokoch 2001 až 2005 ich žalobkyňa neužívala vôbec) a v súčasnosti ich užívajú rovnako. Zohľadnil úmysel darcu
darovať nehnuteľnosť deťom, pričom obdarovaná bola žalovaná. Pokiaľ ide o udržiavanie nehnuteľností, ich opravy a zveľaďovanie, mal preukázané zo svedeckých výpovedí a listinných dôkazov, že obidve spoluvlastníčky, resp. právny predchodca žalobkyne investície vykonali. Z dokladov predložených žalobkyňou na meno jej otca, ktoré mali preukázať väčšie investície z jeho strany, vyplýva len, kto vstúpil do zmluvného vzťahu, materiál, resp. práce zaplatil, avšak z výpovedí svedkov a žalovanej vyplýva, že aj ona sa podieľala na investíciách finančne (okrem rekonštrukcie kúpeľne), prácou, keď doklady o vyrovnaní s bratom si nevystavovali vzhľadom na ich nadštandardný vzťah. Bratova manželka nevedela uviesť, čo konkrétne z peňažných prostriedkov vybraných z účtu na nehnuteľnostiach investoval. Pri odkázaní na užívanie nehnuteľnosti mal za to, že od roku 1997 slúžia na účely rekreácie spoluvlastníkov a ich rodinných príslušníkov, pričom žalobkyňa predložila doklad o dispozícii za 41 618,65 eur a hodlala v priebehu siedmich rokov do nich investovať 144 500,00 eur (do rozhodnutia súdu 50 500,00 eur), teda je spôsobilá zabezpečiť si na účely rekreácie v Bobrovci, resp. v okolí inú nehnuteľnosť a na predmetné nehnuteľnosti nie je odkázaná. Naproti tomu žalovaná je schopná vyplatiť cenu spoluvlastníckeho podielu len za pomoci vnuka, ktorý jej na to prostriedky zabezpečil a má ich na účte. Do budúcna ako dôchodkyňa nebude disponovať sumou, za ktorú by si nadobudla v danej lokalite inú nehnuteľnosť, a preto je odkázaná na uspokojenie svojich potrieb rekreácie a starostlivosti o hroby na predmetné nehnuteľnosti. K nehnuteľnostiam v Bobrovci, ktorých spoluvlastníkmi sú jej deti, užívacie právo nemá. Podľa znaleckého posudku na hranici životnosti je len krytina strechy a klampiarske konštrukcie, ostatné prvky stavby sú ešte pred uplynutím životnosti, teda môžu slúžiť svojmu účelu. Podľa odborného posudku, ktorý nemal vplyv na rozhodnutie, dlhodobý pobyt v dome je zo zdravotného hľadiska nevhodný vzhľadom k tomu, že jeho stavebné konštrukcie nespĺňajú požiadavky na vylúčenie vzniku a rastu plesní, avšak tento neslúži na celoročné bývanie a je užívaný len niekoľko mesiacov, čo práve môže byť dôvodom tvorby plesní. Vzhľadom na uvedené zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníčok konania a nehnuteľnosti priznal do výlučného vlastníctva žalovanej a súčasne jej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva 16 691,54 eur, t.j. hodnotu spoluvlastníckeho podielu zistenú znaleckým posudkom.
2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podala odvolanie žalobkyňa podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ O. s. p. a žiadala rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že predmetné nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá vyplatí žalovanej primeranú náhradu, resp. ho zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
3. V rozpore s uznesením o nevykonaní dokazovania listinami, a to potvrdením o výške prostriedkov na účte žalobkyne, odborným posudkom, fotodokumentáciou a prehľadom nákladov je odôvodnenie rozhodnutia, kde konštatuje, že tieto dôkazy vykonal a odvoláva sa na ich obsah, resp. uvádza, ktoré skutočnosti považuje na ich základe za preukázané a ktoré nie, pričom neodôvodňuje, prečo tieto dôkazy nevykonal (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Ide o procesnú vadu konania, ktorá je objektívne spôsobilá zasiahnuť do jej procesných práv a porušuje právo na spravodlivé súdne konanie. Procesný postup je zaťažený neodstrániteľnou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. O prikázaní nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalovanej rozhodol v rozpore s § 132, § 153 ods. 1 O. s. p. bez toho, aby mal v konaní preukázané, že disponuje na účte finančnými prostriedkami, ktoré jej budú postačovať aspoň na úhradu náhrady za jej spoluvlastnícky podiel na rozdiel od nej, lebo disponuje na účte financiami, ktoré jej umožňujú aj do nehnuteľností v budúcnosti investovať za účelom ich riadnej údržby, opráv a zveľadenia, k čomu neprihliadol, ale prihliadol k vyhláseniu vnuka žalovanej, že jej v budúcnosti v prípade potreby financie na vyrovnanie podielu poskytne, t. j. finančnými prostriedkami disponuje on a mal dostatok času previesť ich na účet žalovanej. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o podieľaní sa na investíciách do nehnuteľností počas života brata. Podieľanie tvrdila len žalovaná (okrem investície do kúpeľne) a jej príbuzní, ktorí mali od nej sprostredkované informácie. Vzhľadom na dobré vzťahy medzi súrodencami nepovažoval za potrebné, aby žalovaná svoje tvrdenia preukázala a ňou predložené listinné dôkazy, že prevažnú časť investícií financoval jej otec, ignoroval. Nestotožnila sa s názorom, že žalovaná má k nehnuteľnostiam silnejšie citové väzby, keďže je ich spoluvlastníčkou 31 rokov. Spoluvlastnícky podiel zdedila po svojom právnom predchodcovi - otcovi, ktorý bol ich spoluvlastníkom rovnakú dobu, čo nezohľadnil. Nehnuteľnosti navštevovala od svojho detstva, takže hľadisko citovej väzby je rovnocenné. Je priamym potomkom - dcérou obdarovaného, ako aj darcov (ich vnučka) a z vôle darcov v zmluve nemožno vyvodiť ich úmysel vylúčiť priamych potomkov obdarovaných z užívania nehnuteľností. Ak mal za preukázané, že žalovaná disponuje financiami na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel, tak nie je odkázaná pri uspokojovaní svojich potrieb na
spoločné nehnuteľnosti. Spolu s vyplatenou náhradou a s financiami, ktorými disponuje, by bola taktiež schopná si zabezpečiť podobné nehnuteľnosti v danej lokalite, pričom aj jej rodina má v Bobrovci hroby, o ktoré sa starajú. Neprihliadol na to, že vzhľadom na zlý technický stav nehnuteľností v zmysle znaleckého posudku a odborného vyjadrenia (niektoré časti po životnosti treba vymeniť, nevyhovujúca je spotreba energie, stavebné konštrukcie nevylučujú vznik plesní na ich povrchu, z dôvodu čoho je dlhodobý pobyt v nich zdraviu škodlivý) treba zabezpečiť nielen základnú údržbu opravy, ale aj významnejšie investície do rekonštrukcie. Na uvedené žalovaná, ani jej deti, peniaze nemá, ak chce udržať nehnuteľnosti v terajšom stave. Napriek tomu sa stotožnil s tvrdením o nepotrebnosti rekonštrukcií, keďže dom je funkčný a kvalitne postavený. Nezohľadnil násilné správanie sa žalovanej, ani správanie jej dcéry, ktorá bez právneho titulu sama užíva nehnuteľnosti, stroho oznámiac dobu pobytu formou SMS.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny a netrpiaci procesnou chybou potvrdiť. Žalobkyňa neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, v zmysle ktorých by medzi výrokom rozhodnutia a jeho odôvodnením, či medzi vzájomnými argumentmi tvoriacimi obsah odôvodnenia, mala existovať nejaká pochybnosť, nelogickosť, vzájomná rozpornosť, či neodôvodnenosť. Zmätočnosť vidí odvolateľka jedine v tom, že sa súd nestotožnil s jej právnymi závermi a argumentáciou, čomu však nemožno priznať právnu relevanciu. Predtým, než rozhodol, vykonal dokazovanie zamerané na schopnosť žalovanej vyplatiť žalobkyni náhradu za spoluvlastnícky podiel, a to výsluchom svedkov a prečítaním listinných dôkazov, ktoré ju preukázali. Bolo by nezmyselné, aby formou exekučného titulu - rozsudku súdu brala na seba peňažný záväzok, ktorý by nebola schopná splniť.
5. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrvala na svojom stanovisku k odvolaniu k rozsudku a schopnosti žalovanej zaplatiť jej náhradu za spoluvlastnícky podiel. Doplnila, že žalovaná nepreukázala, že by mala s vnukom uzavretú zmluvu, z ktorej by vyplýval jeho záväzok poskytnúť jej finančné prostriedky, nepreukázala. Jedná sa len o jeho ústny prísľub, navyše neistý. Žalobu podala z dôvodu, že napriek jej snahe ju žalovaná za rovnocenného partnera vo vzťahu k nehnuteľnostiam neprijala, dávala jej najavo, že nie je na nich vítaná, správala sa ako ich výlučný vlastník, poučujúci čo má robiť a znevažujúci ju v jej rodine ako to vyplýva z listov a SMS žalovanej, keď ona jej svojím konaním nijak neublížila.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
7. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď ani zo strany odvolateľky neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal súd prvej inštancie.
8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k procesným odvolacím námietkam žalobkyne krajský súd dopĺňa, že s listinnými dôkazmi ňou predloženými na pojednávaní sa protistrana oboznámila a nerozporovala ich (okrem odborného posudku), preto ich nebolo treba dokazovať (§ 153 ods. 1 O. s. p., § 204 CSP, § 470 ods. 1 CSP). Pri odbornom posudku v odôvodnení uviedol dôvod nevykonania, keďže bol bez vplyvu na rozhodnutie, pričom jeho obsah uviedol právny zástupca žalobkyne na pojednávaní, a preto nedošlo k porušeniu jej procesných práv, keď súčasne sa nemôže jednať aj o inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k ďalšej odvolacej námietke žalobkyne o nesolventnosti žalovanej a absencii garancie zaplatenia z jej strany krajský súd dopĺňa, že jej schopnosť zaplatiť náhradu za spoluvlastnícky podiel bola preukázaná výpoveďou jej vnuka, ktorý jej peňažné prostriedky poskytne, na ktorý účel si ich na účte rovnako ako žalobkyňa zabezpečil, keď ani žalobkyňa nikdy netvrdila, ani nepreukazovala, že finančné prostriedky na jej účte sú v jej vlastníctve a môže s nimi disponovať neobmedzene.
10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacej námietke žalobkyne krajský súd dopĺňa, že podľa znaleckého posudku ňou predloženého na hranici životnosti (nie po životnosti), od kedy
by boli potrebné väčšie investície, je len krytina strechy a klampiarske konštrukcie a žalovaná bežnú údržbu doposiaľ preukázateľne zabezpečovala aj v dôchodkovom veku. Žalovaná pritom nedisponuje finančnými prostriedkami v takej výške, aby mohla ako žalobkyňa zrekonštruovať nehnuteľnosti prakticky od holej stavby, teda v rozsahu výstavby nových na celoročné užívanie, a preto prihliadnuc k jej veku a aj z neho vyplývajúcich väzieb na ne, zámer užívať ich ako doposiaľ na letnú rekreáciu bez vyšších nákladov, je účelnosť využitia väčšia na jej strane. Tvrdené vyššie úhrady na bežnú údržbu a opravy poskytované právnym predchodcom žalobkyne si mohol tento v prípade, že by mu ich žalovaná v rozsahu jej podielu neuhradila, uplatniť počas trvania spoluvlastníctva, resp. žalobkyňa v dedičskom konaní po ňom a náklady zhodnocujúce nehnuteľnosť v rámci širšieho vyporiadania spoluvlastníctva, k čomu však nedošlo.
11. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalovanej priznal nárok na ich náhradu proti žalobkyni v celom rozsahu, keďže mala v odvolacom konaní plný úspech (§ 255 ods. 1 CSP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).