Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2P-62-2015.pdf
PDF · 92.61 KB
Case nature
Area
Subarea
2P/62/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v právnej veci manželov B.: navrhovateľ - Ľ. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., Y. XX, t. č. Ú. O. X. Z. D. F. E. a manželky - R. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, t. č. O. O. U., zastúpenej opatrovníčkou pre konanie - W. M., súdna tajomníčka tunajšieho súdu, o rozvod manželstva, úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode - W. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. F. U., zastúpenej Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, za účasti - W. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX, takto
rozhodol:
I.Súd manželstvo navrhovateľa Ľ. B. a manželky R. B.Z. uzavreté dňa 03. 12. 1993, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z., vo zväzku 8, ročník 1993, na strane 33, pod poradovým číslom 83, rozvádza.
II.Súd maloleté dieťa W. B.Z., nar. XX. XX. XXXX zveruje na čas po rozvode do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky W. B., ktorá je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
III.Matka a otec sú povinní prispievať na výživu maloletej W. B. výživným každý z nich vo výške po 30 % zo sumy životného minima, určeného podľa osobitného zákona, vždy do 20. dňa v mesiaci, vopred k rukám starej matky W. B., bytom M. XXX.
IV.Súd styk otca a matky s maloletou W. B. neupravuje.
V.Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal rozvodu manželstva, úpravy práv a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode z dôvodu, že jeho manželstvo je dlhodobo nefunkčné a nie je predpoklad jeho obnovenia.
2.Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania má vykázané, bol vypočutý pred dožiadaným súdom, svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti, preto súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
3.Procesná opatrovníčka manželky navrhla manželstvo účastníkov konania rozviesť, nakoľko manželia už dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletú W. na čas po rozvode navrhla zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Vyživovaciu povinnosť matky k maloletej navrhla určiť v minimálnej výške, nakoľko nie sú známe jej sociálne a príjmové pomery.
4. Stará matka maloletej s jej zverením do svojej náhradnej osobnej starostlivosti súhlasila. Uviedla, že o svoju vnučku sa stará už dlhodobo, nemá s ňou žiadne výchovné problémy. Stará matka je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 303€ mesačne.
5. Súd zo zápisnice o výsluchu navrhovateľa zistil, že trvá na svojom návrhu na rozvod manželstva. Vypovedal, že s manželkou nežijú v spoločnej domácnosti už viac ako šesť rokov. Súhlasil so zverením maloletej dcéry W. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky. Na výživu dcéry je ochotný prispievať výživným v minimálnej výške. V súčasnej dobe sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a nie je pracovne zaradený z dôvodu pooperačného stavu po operácii chrbtice. Vypovedal, že pojednávania sa chce osobne zúčastniť.
6.Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva navrhol maloletú W. zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a vyživovaciu povinnosť rodičov určiť v minimálnej výške.
7. Podľa §-u 23 Zákona o rodine
1) Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 2) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 3) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 Zákona o rodine
1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. 3) Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 4) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 5) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 Zákona o rodine
1) Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. 2) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
3) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 4) Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého rodiča zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. 5) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa §-u 45 Zákona o rodine
1) Ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. 2) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie. 3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. 4) Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd. 5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33. 6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd. 7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. 8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
9) Súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
Podľa §-u 62 Zákona o rodine
1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť; 2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov; 3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona; 4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť; 5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa §-u 65 Zákona o rodine
1) Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného; 2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní; 3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa §-u 75 Zákona o rodine
1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.; 2) Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa §-u 77 Zákona o rodine
1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
8.Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 03. 12. 1993, z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti už viac ako šesť rokov. Manželka navrhovateľa sa v súčasnej dobe dlhodobo nachádza na neznámom mieste a jej pobyt nie je nikomu známy. Maloletá dcéra účastníkov konania sa nachádza v starostlivosti starej matky. Súd mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania je dlhodobo rozvrátené a nie je predpoklad jeho obnovenia. Maloletú dcéru účastníkov súd zveril na čas po rozvode do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloletú od roku 2010 a v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletej súd stanovil v minimálnej výške v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine z dôvodu, že príjmové pomery matky nie sú známe a otec dieťaťa sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a nie je pracovne zaradený.
9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak
10.Podľa ustanovenia §-u 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa §-u 3 zákona č. 601/2003 Z. z. spoločne sa považuje suma 69,040€ mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa. V zmysle §-u 5 citovaného zákona sa sumy uvedené v §-e 2 upravia vždy k 1.7. bežného kalendárneho roka. Od 01.07.2013 bola v zmysle uvedeného upravená výška životného minima na sumu 90,42 € mesačne, minimálna vyživovacia povinnosť je teda čiastka 27,13 € mesačne ( 30% zo sumy 90,42 €). Pokiaľ dôjde k zákonnej zmene výšky súm tohto životného minima v nadväznosti na túto zmenu, sa zmení adekvátne aj výška výživného na dieťa a rodičia sú povinní počnúc od účinnosti zmeny platiť výživné v sume vypočítanej ako 30% z aktuálnej sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci., (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. a v § 62 a § 63 Civilného mimosporového poriadku.. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov podľa § 127 Civilného sporového poriadku.
Podľa § 220 Civilného sporového poriadku v prípade, že povinná strana neplní rozsudok je možné voči nemu podať návrh na začatie exekúcie.
Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.