Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1303-2010.pdf
PDF · 75.62 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/1303/2010
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: S. S., H.. XX.X.XXXX, C. S. XXX/XX, K. C., v konaní o vymoženie 1 354,03 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Michalom Bulkom, so sídlom Exekútorského úradu v Poprade, Nám. sv. Egídia 95, pod č. EX 2429/10 z a s t a v u j e.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Bulkovi trovy exekúcie vo výške 60,83 eur a z a v ä z u j e oprávneného zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.
III. Oprávnený a povinný n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 22.11.2010 na exekútorský úrad vyššie uvedeného súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky v zmysle exekučného titulu - výkaz nedoplatkov č. 1046248813 z 29.9.2010 vydaný oprávneným a pre vymoženie trov exekúcie.
2. Tunajší súd vydal dňa 17.2.2011 vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
3. Dňa 31.7.2015 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. K tomuto podaniu súdny exekútor pripojil aj súhlas oprávneného z 15.7.2015, v ktorom oprávnený uviedol, že súhlasí so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v prípade, ak súdny exekútor dospel k záveru, že v predmetnej veci z titulu nevymožiteľnosti je dôvod na zastavenie exekúcie.
4. Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Nemajetnosť povinného zaraďuje Exekučný poriadok medzi dôvody na zastavenie exekúcie. Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať záujem na pokračovaní exekúcie z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, z ktorého bude možné uspokojiť pohľadávku. Očakávanie musí mať reálny predpoklad, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok.
7. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá.
8. V prejednávanej veci súd taktiež aplikoval právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený uznesením sp. zn.: 1CoE/52/2013 zo 17.5.2013, podľa ktorého pre rozhodovanie o zastavení exekúcie pre nedostatok majetku povinného nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Obdobne vyslovil tento právny názor Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 13CoE/23/2014 zo 14.5.2014.
9. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
11. V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku (účinného od 01.01.2012, a pre neexistenciu prechodných a záverečných ustanovení Exekučného poriadku k novele účinnej od 01.01.2012 vzťahujúceho sa aj na exekučné konania začaté pred 01.01.2012) za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
12. Podľa § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty V období od 1. januára 2011 do posledného dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby 20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
14. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
15. Podľa § 14 ods. 1, ods. 2 a § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. boli súdnym exekútorom vyšpecifikované trovy, a to odmena súdneho exekútora v sume 33,50 eur po zaokrúhlení. Súd však exekútorovi priznal odmenu len vo výške 33,19 eur, keďže zaokrúhľovanie v zmysle § 26 citovanej vyhlášky sa pri minimálnej ako aj pri maximálne stanovenej odmene neuplatňuje, ide o pevne zákonodarcom stanovenú sumu. Ak by sa zaokrúhľovanie malo týkať aj týchto súm, zákonodarca by to explicitne vyjadril v predmetnom ustanovení. V súčasnosti však o zaokrúhľovaní hovorí iba v súvislosti s vypočítanou odmenou, nie minimálne, resp. maximálne stanovenou odmenou.
16. Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä : cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
17. Podľa § 25 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
18. Podľa § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. sú súdnym exekútorom hotové výdavky vyšpecifikované ako suma za poštovné - spolu vo výške 16,10 eur a suma za elektronickú súčinnosť s bankami vo výške 1,40 eur, ktoré súd exekútorovi takto uplatnené v celkovej výške 17,50 eur priznal, keďže ich považoval za účelne vynaložené.
19. Súdny exekútor si uplatnil aj náhradu hotových výdavkov za telekomunikačné v sume 3,32 eur, ktoré však exekučný súd súdnemu exekútorovi nepriznal, a to z dôvodu, že z pripojeného spisu EX 2429/2010 nevyplýva žiaden výdavok v súvislosti s telekomunikačnými výdavkami, súdny exekútor žiadnym spôsobom súdu nezdokladoval vznik takéhoto výdavku, ani nepreukázal súdu jeho konkrétnu výšku.
20. V súlade s § 196 Exekučného poriadku a s § 85j ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny a náhrad nárok na 20 % DPH, t.j. sumu 10,14 eur.
21. Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 60,83 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi tak, ako je to uvedené vo výroku č. II. tohto uznesenia.
22. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
23. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 C.s.p. V tomto konkrétnom prípade však zavinenie na zastavení konania nemožno pričítať ani oprávnenému ani povinnému. Keďže teda žiadna zo strán zastavenie konania nezavinila, súd žiadnej zo strán náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. /§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku/
Proti výroku II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.