Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/262/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní spoločnosťou Advokátska kancelária ERAMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava proti žalovanému: P. A., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXX, o zaplatenie 617,56 eur s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 549,42 eur s úrokom z omeškania do zosplatnenia vyčísleným vo výške 0,16 eur, s úrokom z omeškania od zosplatnenia vyčísleným vo výške 105,50 eur a s 0,025 % úrokom z omeškania denne zo sumy 549,42 eur od 17.7.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 549,42 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 78,48 % náhrady trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.7.2013 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie sumy 617,56 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,16 eur, s úrokom z omeškania od zosplatnenia vyčísleným vo výške 116,32 eur a s 0,025 % úrokom z omeškania denne zo sumy 601,56 eur od 17.7.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 9.11.2010 uzavrel so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu č. 4011037325, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 469,- eur, ktorý mal žalovaný splatiť 12 pravidelnými mesačnými splátkami po 51,86 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých podmienok žalobca vyzval žalovaného listom z 26.5.2011 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 617,72 eur. Žalovaná suma vo výške 617,56 eur pozostáva z dlžnej a zosplatnenej istiny vo výške 469, eur, úroku do zosplatnenia vo výške 80,42 eur, ušlého úroku vo výške 31,38 eur, dlžného poistného vo výške 20,76 eur, poplatku za upomienky vo výške 16,- eur. Žalobca ďalej špecifikoval vyčíslený úrok z omeškania uplatnený sumou vo výške 0,16 eur ako úrok z omeškania do zosplatnenia úveru a vyčíslený úrok z omeškania uplatnený sumou vo výške 116,32 eur ako úrok z omeškania od zosplatnenia úveru do podania žaloby. Žalobca za dôkaz označil úverovú zmluvu, úverové podmienky, výzvu k splateniu celého úveru s podacím hárkom a splátkový kalendár.

2. Podaním z 6.10.2014 žalobca doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol, že žalovaný neuhradil žiadnu splátku. Uplatnenú sumu vo výške 617,56 eur špecifikoval tak, že táto pozostáva z dlžnej istiny vo výške 209,98, eur, zosplatnenej istiny vo výške 259,02 eur, úroku do zosplatnenia vo výške 80,42 eur, ušlého úroku vo výške 31,38 eur, dlžného poistného vo výške 20,76 eur, poplatku za upomienky vo výške 16,-

eur, zmluvnej pokuty vo výške 11,42 eur a v ďalšom špecifikoval spôsob výpočtu vyčísleného úroku z omeškania.

3. V podaní z 13.1.2015 žalobca uviedol, že si neuplatňuje nárok na zmluvnú pokutu.

4. Súd otvoril pojednávanie o spore dňa 22.9.2016 s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu ako aj v neprítomnosti žalovaného a v spore vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise.

5. V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Na danú právnu vec súd aplikoval ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 ods. 1, 2 OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

6. Súd mal z úverovej zmluvy č. 4011037325 za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 9.11.2010 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 469,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 12 splátkami po 51,86 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe 39,92%, RPMN (ročnej priemernej miere nákladov) vo výške 49% a priemernej hodnote RPMN vo výške 47,39% s tým, že spotrebiteľ mal celkom uhradiť sumu 580,80 eur, dátum prvej splátky bol dohodnutý na 9.12.2010 a lehota splatnosti úveru bola dohodnutá na 14.11.2011, pričom 14. deň v mesiaci bol dohodnutou lehotou splatnosti dohodnutých mesačných splátok.

Žalobca v súlade s § 3 písm. a/ Hlava 7. Úverových zmluvných podmienok adresoval žalovanému prípis z 26.5.2011, v ktorom žalovaného vyzval na splatenie celého čerpaného úveru v lehote 15 dní odo dňa spísania výzvy s tým, že žalobca dlh žalovaného vyčíslil sumou vo výšku 617,72 eur.

Podľa splátkového kalendára predloženého žalobcom, ktorý je prehľadom pohybu na úverovom účte žalovaného, žalovaný nerealizoval žiadnu úhradu. Dlh žalovaného titulom dlžnej istiny vo výške 209,98 eur, úroku vo výške 80,42 eur, zosplatnenej istiny vo výške 259,02 eur, pokuty (ušlého úroku) vo výške 31,38 eur, upomienky II vo výške 12,- eur, poistenia Bill protection vo výške 20,76 eur, upomienky I vo výške 4,- eur, úroku sankčního z omeškania vo výške 115,57 eur, úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,16 eur a dopočtu k žalobe vo výške 0,75 eur podľa uvedeného prehľadu pohybov predstavuje úhrnom sumu 734,04 eur.

7. Súd žalobu žalobcu považoval za dôvodnú len do výšky 549,42 eur, a to titulom dlžnej istiny vo výške 469,- eur a úroku dlžného do zosplatnenia vo výške 80,42 eur. Za dôvodný súd nepovažuje nárok žalobcu v časti o zaplatenie sumy upomienok I, II. v úhrnnej výške 16,- eur, najmä keď žalobca nielenže nešpecifikoval dátum uvedených upomienok, ale ani ich existenciu nepreukázal. Čo sa týka tej časti žaloby, v ktorej si žalobca uplatňuje nárok aj z titulu poistenia Bill protection vo výške 20,76 eur, súd má za to, že nárok žalobcu je aj v tejto časti nedôvodný, nakoľko poistenie, tak ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané, nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. o poistných zmluvách. V danom prípade žalovaný ako klient mal podpisom úverovej zmluvy súhlasiť, aby bol poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Žalobca nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci nielen vznik, ale ani rozsah a podmienky akéhokoľvek poistenia a vôbec nepreukázal existenciu poistenia Bill protection, keď takéto poistenie sa nespomína ani v zmluve z 9.11.2010, ale ani v Hlave 13. Úverových zmluvných podmienok žalobcu.

Obdobne súd nepovažuje za dôvodný ani nárok žalobcu v časti ušlého úroku vo výške 31,38 eur. Je evidentné, že formulár Úverových zmluvných podmienok (ÚZP) na rube formulára Úverovej zmluvy z 9.11.2010, ktorý v § 6 Hlavy 7 upravuje oprávnenie žalobcu vyúčtovať klientovi v prípade omeškania zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, bol spoločnosťou žalobcu pripravený vopred.

Žalobca individuálnosť dohody o zmluvnej pokute a jej výške vo formulárovom tlačive ÚZP nepreukázal. S poukazom na § 53 ods. 3 je aj v tejto spotrebiteľskej veci daná zákonná domnienka, že zmluvné dojednania dohodnuté medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca v danom prípade opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že žalovaný štandardný formulár úverovej zmluvy žalobcu, ako dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky, v ktorých je upravené oprávnenie žalobcu účtovať v prípade omeškania spotrebiteľa zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku, podpísal dňa 9.11.2010 bez možnosti ovplyvniť vopred pripravený text na predtlači štandardného formulára žalobcu, s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny žalovaným, čo nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z činnosti súdu je známe, že žalobca podmienku, na základe ktorej je spotrebiteľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške ušlého úroku v prípade omeškania používa vo všetkých Úverových zmluvných podmienkach úverových zmlúv uzavretých so spotrebiteľmi.

8. Žalobca si uplatnil aj nárok na vyčíslený úrok z omeškania za omeškanie s úhradou do zosplatnenia (26.5.2011) vo výške 0,16 eur. Súd uplatnený nárok v tejto časti považuje za dôvodný, keď žalobca do zosplatnenia neuhradil žiadnu z dovtedy splatných splátok. Žalobca si uplatnil aj nárok na vyčíslený 0,025% úrok z omeškania denne za omeškanie s úhradou sumy vo výške 601,56 eur od 11.6.2011 do 16.7.2013, a to vo výške 116,32 eur. Ako už súd konštatoval, žalobu žalobcu považoval za dôvodnú len do výšky 549,42 eur. Potom je žalovaný za obdobie od 11.6.2011 do 16.7.2013 v omeškaní s úhradou sumy 549,42 eur a 0,025% úrok z omeškania ročne zo sumy 549,42 eur za uvedené obdobie predstavuje sumu 105,50 eur. Keďže žalovaný ani po 16.7.2013 nerealizoval žiadnu úhradu v prospech žalobcu, naďalej je v omeškaní s úhradou sumy 549,42 eur od 17.7.2013 do jej zaplatenia. Za omeškanie žalovaného vznikol žalobcovi v súlade s § 517 ods. 1, 2 a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 11.6.2011 bola 1,25%, avšak s poukazom na § 216 ods. 2 bol súd viazaný žalobným návrhom. Súd žalobu žalobcu zamietol nielen v časti prevyšujúcej sumu 549,42 eur, ale aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania, vrátane vyčísleného.

9. Žalobca bol v konaní v časti istiny, ale aj vyčísleného úroku z omeškania a ďalšieho úroku z omeškania len čiastočne úspešný (89,24%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny a úroku z omeškania je úspechom žalovaného (10,76%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 podľa § 255 ods. 1, 2 tak, že v konaní procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal podľa pomeru jeho úspechu 78,48% náhrady trov konania.

10. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.