Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-276-2004.pdf
PDF · 73.28 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/276/2004
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Mesto Michalovce, Nám. osloboditeľov 30, Michalovce proti povinnému neb. I. H., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom S. 5, S. o vymoženie 331,94 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi priznáva trovy exekúcie vo výške 66,80 eur na ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky, ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá trestný rozkaz sp.zn. XXT/XXX/XXXX vydaný Okresným súdom Michalovce dňa XX.X.XXXX. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto exekúcie.
Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.3.2016 súdny exekútor požiadal súd o zastavenie exekúcie, nakoľko povinný zomrel a dedičské konanie bolo zastavené lebo poručiteľ nezanechal žiaden majetok.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
V danej veci povinný dňa 22.1.2015 zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na jeho dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo rozhodnutím Okresného súdu Michalovce sp.zn. 12D/60/2015 zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pretože poručiteľka - povinná nezanechala žiaden majetok. Z uvedeného dôvodu na dedičov neprešla žiadna povinnosť z exekučného titulu v zmysle ust. § 470 Občianskeho zákonníka o zodpovednosti dedičov za poručiteľove dlhy, ktorá skutočnosť je v konečnom dôsledku aj dôvodom na zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu, súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu zastavil, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V opačnom prípade by exekúcia
pokračovala v neprospech dedičov povinného. Uvedený záver súdu korešponduje aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.5.2011, sp.zn. 7 M Cdo 5/2011.
Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhlášky“) v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 14 ods. 2, 3 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.
Súdny exekútor súčasne žiadal, aby mu súd v uznesení, ktorým rozhodne o zastavení exekúcie priznal trovy vo výške 82,74 eur pozostávajúce z položiek časovej odmeny podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky, t.j. počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a to vo výške 26,56 eur, paušálnej odmeny za jednotlivé úkony podľa ust. § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3 vyhlášky vo výške 39,84 eur, náhrady hotových výdavkov podľa ust. § 22 vyhlášky vo výške 3,06 eur, zvýšených o 20 % DPH.
Časovú odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a, ods. 2 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil vo výške 26,56 eur za 4 hodiny vynaložené na výkon exekúcie za úkon exekučnej činnosti: vyúčtovanie trov exekúcie - 45 min, výzva povinnému na úhradu pohľadávky - 45 min, štúdium spisu - 30 min a prevzatie spisu 30 min. Súd posudzujúc účelnosť úkonov dospel k záveru, že narozdiel od uplatneného nároku
súdneho exekútora na časovú odmenu za jednotlivé úkony do celkového účelne vynaloženého času nie je možné pripočítať určený čas za úkony: vyúčtovanie trov exekúcie a prevzatie spisu. Súd má totiž zato, že pri uvedených úkonoch sa jedná o výlučne administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou, pričom v zmysle ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Nejedná sa totiž o úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného alebo k jeho zaisteniu, ale len o čisto administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Zohľadňujúc vyššie uvedené súd celkový počet uplatnených začatých hodín exekučnej činnosti znížil a pri výpočte časovej odmeny vychádzal z účelného času exekúcie v trvaní 75 min, teda priznal náhradu za dve hodiny účelne vynaloženú na exekúciu, kde každá aj začatá hodina je odmeňovaná sumou 6,64 eur/hod teda 13,28 eur.
Paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa ust. § 14 ods. 1, 2 a § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 3,32 eur/úkon si uplatňoval súdny exekútor vo výške 39,84 eur za vykonanie 12 úkonov odmeňovaných paušálnou sumou. Z obsahu predloženého spisu ako aj s poukazom na vyššie uvedené je teda zrejmé, že nárok exekútora je dôvodný, súd preto priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 39,84 eur. Z predloženého spisu je zrejmé, že súdny exekútor vrámci výkonu exekúcie vykonal tieto úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie bydliska povinného, 2 úkony zisťovania platiteľa mzdy povinného, 4 úkony zisťovania účtu povinného a 3 úkony zisťovania majetku povinného.
Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 3,06 eur, pozostávajúcu z poštovných výdavkov.
Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 651/2004 Z.z., čo preukázal predloženým Osvedčením o registrácií pre daň z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o 20 % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 10,62 eur.
Zohľadňujúc vyššie uvedené, súd celkovú výšku účelných trov exekúcie súdneho exekútora, na základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi súvisiacimi, vyčíslil súd sumou 66,80 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
1./ Proti výroku, ktorým bola zastavená exekúcia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
2./ Proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.