Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-351-2015.pdf
PDF · 86.84 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/351/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: K. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, S., o zaplatenie 801,02 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 580,63 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 82,95 eur od 8.8.2012 do zaplatenia, zo sumy 82,95 eur od 8.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 82,95 eur od 8.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 331,78 eur od 1.11.2012 do zaplatenia, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Súd návrh vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 64,60 eur a náhradu iných trov konania v sume 21,59 eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.7.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 801,02 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj nahradiť mu trovy konania.
Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.5.2014 postúpil postupca ZSE Energia, a.s., Bratislava pohľadávku voči žalovanému na žalobcu ako postupníka. Žalobca zároveň uviedol, že žalovaný odoberal od právného predchodcu žalobcu elektrickú energiu, odber ktorej mu bol riadne fakturovaný, žalovaný však faktúry neuhradil.
Žalovanému bola žaloba s prílohami riadne doručená dňa 3.12.2015, k tejto sa však nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o postúpení pohľadávok, so Zmluvou o dodávke elektriny, s faktúrami, ako aj ostatným obsahom spisu, a zistil skutkový stav veci, na základe ktorého rozhodol v zmysle § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania, keď na verejné vyhlásenie rozsudku boli splnené zákonné podmienky.
Právny predchodca žalobcu a žalovaný mali medzi sebou uzavretý zmluvný vzťah na odber elektrickej energie na odbernom mieste K. XXX, I. nad J. (číslo miesta spotreby - XXXXXXXXXX), na základe ktorého predchodca žalobcu dodával žalovanému elektrickú energiu, spotreba ktorej mu bola riadne fakturovaná vystavenými faktúrami. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému zálohové faktúry
na sumu 82,95 eur splatné dňa 7.6.2012, dňa 7.7.2012, dňa 7.8.2012, dňa 7.9.2012, dňa 7.10.2012, faktúru za znovupripojenie na sumu 54,49 eur splatnú dňa 11.6.2012 a vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 331,78 eur s dňom splatnosti 31.10.2012, keď z uvedených faktúr žalovaný nezaplatil žiadnu sumu; spolu je teda dlh žalovaného voči žalobcovi vo výške 801,02 eur. Žalobca žiadal okrem istiny priznať aj úrok z omeškania v zákonnej výške z dlžnej sumy.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 24 ods. 2 písm. i) a písm. o) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný i) uzatvoriť zmluvu o distribúcii elektriny s každým, kto o to požiada, ak sú splnené technické a obchodné podmienky prístupu a pripojenia k sústave a technické podmienky distribúcie elektriny, o) pripojiť odberné zariadenie k distribučnej sústave, ak sú splnené technické a obchodné podmienky pripojenia k sústave.
Podľa § 27 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. f) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike, dodávateľ elektriny má právo dodávať elektrinu odberateľovi elektriny vrátane odberateľa elektriny v domácnosti. Dodávateľ elektriny je povinný uzatvoriť zmluvu o dodávke elektriny na vymedzenom území s každým, kto o to požiada, ak splní obchodné podmienky dodávky podľa osobitného zákona.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Spodná časť formulára
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie spotreby elektrickej energie je dôvodný, nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol uzavretý zmluvný vzťah na odber elektrickej energie na odbernom mieste K. XXX, I. nad J., na základe ktorého predchodca žalobcu dodával žalovanému elektrickú energiu. Dodávateľ vystavil žalovanému zálohové faktúry na sumu 82,95 eur splatné v dňoch 7.6.2012, 7.7.2012, 7.8.2012, 7.9.2012, 7.10.2012, faktúru za znovupripojenie na sumu 54,49 eur splatnú dňa 11.6.2012 a vyúčtovaciu faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 331,78 eur s dňom splatnosti 31.10.2012, pričom v konaní nebolo sporné, že z uvedených faktúr
žalovaný nezaplatil žiadnu sumu. S poukazom na to súd rozhodol o povinnosti žalovaného svoj dlh voči žalobcovi, na ktorého bola predmetná pohľadávka postúpená, zaplatiť. Súd však v priebehu konania zistil, že dôvodný je nárok žalobcu len v časti o zaplatenie sumy vo výške 580,63 eur, a v tejto časti žalobe aj vyhovel.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 121 ods. 2 a ods. 3 Civilného sporového poriadku, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.
Podľa § 156 Civilného sporového poriadku, konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca si uplatnil aj pohľadávku na základe zálohových faktúr znejúce na sumu 82,95 eur splatné dňa 7.6.2012 a 7.7.2012, ako aj pohľadávku na základe faktúry za znovupripojenie znejúcu na sumu 54,49 eur, ktorá bola splatná dňa 11.6.2012, keď tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Žalobca podal žalobu na súde dňa 30.7.2015, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby na uplatnenie si nároku na zaplatenie dlžných súm z titulu vyššie citovaných faktúr. Pohľadávka, ktorú si žalobca v tomto konaní takto uplatnil, vznikla na základe spotrebiteľského vzťahu.
Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a jemu zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala a išlo o spotrebiteľský vzťah, oprávnená osoba sa nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Na základe vyššie uvedeného súd o žalobe žalobcu rozhodol tak, že ex offo prihliadol na premlčanie uplatnenej pohľadávky vo výške 220,39 eur na základe faktúr splatných dňa 7.6.2012, 11.6.2012 a 7.7.2012, a žalobu v tejto časti zamietol, keď táto povinnosť prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti bola súdu uložená vyššie citovaným ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. Súd pohľadávku v časti 220,39 eur považuje za premlčanú, a preto bola žaloba v tejto časti zamietnutá.
Nakoľko žalovaný tým, že neuhradil zálohové faktúry a vyúčtovaciu faktúru najneskôr v lehote ich splatnosti, sa dostal s peňažným plnením do omeškania, je povinný žalobcovi okrem istiny zaplatiť aj úrok z omeškania. Keďže záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úroku z omeškania podľa citovaného ustanovenia nariadenia vlády SR je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako je základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr.
Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa Čl.17 Civilného sporového poriadku, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
S poukazom na tento citovaný základný princíp, súd z dôvodu hospodárnosti a v záujme rýchleho prejednania veci, rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 580,63 eur, čo predstavuje hrubý úspech žalobcu 72,49 % a žalovaný bol v konaní úspešný v časti v ktorej bola žaloba zamietnutá, t.j. v sume 220,39 eur, čo predstavuje hrubý úspech žalovaného 27,51 %, takže čistý úspech žalobcu predstavoval 44,98 % (72,49 % - 27,51 %). Žalobca si náhradu trov konania uplatnil vo výške 143,62 eur z titulu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci á 51,45 eur a 2 x režijný paušál á 8,39 eur vrátane DPH a z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 48 eur. Vzhľadom na vyššie konštatovaný čiastočný úspech žalobcu, súd mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 64,60 eur a iné trovy konania v sume 21,59 eur, čo predstavuje práve 44,98 % z uplatnenej náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).