Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_12C-207-2012.pdf
PDF · 104.9 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/207/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beatou Bizoňovou, v právnej veci žalobcov: 1. L. X., B. I. XXXX/X, D. X. L., X. F. X., B. O. - O. XXX, obaja zastúpení advokátom Mgr. Martinom Čabákom, advokátska kancelária Jesenského 2, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, o zaplatenie 9.898,38 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne 9.989,38 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.731,03 EUR od 9.11.2012 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 2.724,39 EUR od 5.11.2014 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 2.384,24 EUR od 11.6.2015 do zaplatenia.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade trovy konania v plnej výške.
Žalovaný je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I trovy štátu v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 9.11.2012 domáhali od žalovaného zaplatenia 18.761,20 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 9.11.2012 do zaplatenia, spoločne a nerozdielne.
2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v meste Bratislava, okres Bratislava III, H. Bratislava - F.. Č. V., A. Ú. V., X. J. ". Č.. XXXX V. V. X.XXX F.? - orná pôda, zapísanej na E. Č.. XXXX, každý v podiele 1/2. Na predmetnej nehnuteľnosti je postavená miestna komunikácia III. triedy vo vlastníctve žalovaného, ktorý ju užíva bez právneho titulu a bezdôvodne sa tým na úkor žalobcov obohacuje. Domáhali sa preto zaplatenia trhového nájomného za obdobie za 2 roky predchádzajúce podanej žalobe vo výške 9,20 EUR za m?/ rok, čo za obdobie od 9.11.2010 do 9.11.2012 činí 18.761,20 EUR. Žalobcovia ako dôkazy k svojej žalobe označili výpis z katastra nehnuteľnosti E. Č.. XXXX a kópiu pozemkovej mapy.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 5.12.2012 potvrdil, že na pozemku vo vlastníctve žalobcov sa nachádza miestna komunikácia III. triedy- O. ulica, ktorá je na základe § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, v jeho vlastníctve. Vlastnícke právo na neho prešlo účinnosťou zákona č. 160/1996 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal cestný zákon, dňom 1.7.1996. Žalovaný pri prechode vlastníctva miestnych komunikácií nedostal zo štátneho rozpočtu finančné prostriedky na výkup majetkoprávne neusporiadaných pozemkov pod komunikáciami. Miestnu komunikáciu využíva široká verejnosť a žalovaný z nej nemá žiadne výnosy, naopak má náklady spojené s jej údržbou a prevádzkou, to znamená, že mu nevzniká žiaden majetkový prospech. Namietal výšku uplatneného
nároku, ktorú považoval za neprimerane vysokú, keďže sa jedná o nájom pozemku na nepodnikateľský účel. Uviedol, že v porovnateľných prípadoch platí za nájom pozemkov nachádzajúcich sa pod komunikáciami dohodnuté nájomné v sume 0,33 EUR/m?/rok. Poukázal na to, že dňa 1.7.2009 nadobudol účinnosť zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, na základe ktorého mu ex lege vzniklo k pozemku zastavenému stavbou v jeho vlastníctve, právo zodpovedajúce vecnému bremenu. To znamená, že pozemok vo vlastníctve žalobcov neužíva bez právneho dôvodu. Žiadal preto žalobu zamietnuť. Ako dôkaz a prostriedok svojej procesnej obrany súdu predložil kópie zmlúv o nájme pozemkov s inými vlastníkmi pozemkov v katastrálnom území V., Č.. XXXXXXXXXXXX I. L. XX.XX.XXXXX T. Č.. XXXXXXXXXXXX zo dňa 11.1.2010. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 4.3.2015 namietal, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti titulom dedenia dňa 15.11.2011, ale žiadať náhradu za vecné bremeno mal len pôvodný vlastník a mal si uplatniť právo na jednorazovú odmenu v 3 ročnej premlčacej lehote, plynúcej odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., t.j. od 1.7.2009. Z dôvodu, že tak pôvodný vlastník neurobil, došlo podľa jeho názoru dňa 1.7.2012 k premlčaniu tohto práva.
4. Podaním doručeným súdu dňa 1.7.2014 žalobcovia navrhli na určenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemku za obdobie rokov 2010 až 2014, nariadiť znalecké dokazovanie súdnym znalcom z odvetvia: odhad hodnoty nehnuteľnosti.
5. Na pojednávaní dňa 3.10.2014 žalobcovia predniesli žalobný návrh tak, že zaplatenia žalovanej istiny vo výške 18.761,20 EUR sa domáhajú z titulu odplaty za právo zodpovedajúce vecnému bremenu za obdobie od 9.11.2010 do 9.11.2012, nie jednorázovo.
6. Podaním doručeným súdu dňa 5.11.2014 žalobcovia rozšírili žalobu o nárok za ďalšie obdobie od 10.11.2012 do 31.12.2013 a žiadali aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 29.431,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 18.731,20 EUR od 9.11.2012 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 10.699,80 EUR od 6.11.2014 do zaplatenia.
7. Podaním doručeným súdu dňa 11.6.2015 žalobcovia po vykonanom znaleckom dokazovaní rozšírili žalobu o nárok za ďalšie obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 a zmenili žalobný petit tak, že žiadali aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 9.839,71EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.731,03 EUR od 9.11.2010 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 2.724,39 EUR od 6.11.2012 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 2.384,29 EUR od 12.6.2015 do zaplatenia. Súd uznesením na pojednávaní dňa 25.9.2015 zmenu návrhu v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p., v tom čase platnom, pripustil.
8. Podaním doručeným súdu dňa 3.12.2015 žalobcovia opäť zmenili žalobný petit tak, že žiadali aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 9.898,38 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 4.731,03 EUR od 9.11.2010 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 2.724,39 EUR od 6.11.2012 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 2.384,29 EUR od 12.6.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 58,67 EUR od 4.12.2015 do zaplatenia. Súd uznesením na pojednávaní dňa 10.6.2016 zmenu návrhu v zmysle § 95 ods. 1 O.s.p., v tom čase platnom, pripustil.
9. Podaní doručeným súdu dňa 15.6.2016 žalobcovia doručili súdu dedičské rozhodnutia, na základe ktorých nadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti- rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava - vidiek sp.zn. D 1370/90 zo dňa 2.7.1992 a Osvedčenie o dedičstve sp.zn. 30D 617/2010, Dnot. 89/2010 zo dňa 15.11.2011.
10. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: výpismi z E. Č.. XXXX kat. územie Vajnory, kópiou pozemkovej mapy, zmluvami o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXX zo dňa 22.12.20111 a č. 088811110900 zo dňa 11.1.2010, znaleckým posudkom D.. F. O. Č..X/XXXX zo dňa 19.5.2015 a jeho doplnením č. 1 zo dňa 27.10.2015, písomnými vyjadreniami žalovaného zo dňa 5.12.2012, 2.3.2015, 11.6.2015, 8.12.2015, dedičským rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek sp.zn. D 1370/90 zo dňa 2.7.1991, osvedčením o dedičstve notára P.. D. E. sp.zn. 30D 617/2010, Dnot. 89/2010 zo dňa 15.11.2011 a zistil nasledovný skutkový stav :
11. Z výpisu z E. Č.. XXXX A.. Ú. V., H. B. - F..Č.. V., okres Bratislava III, súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, pozemkov X. Č.. XXXX vo výmere 1018
m?-orná pôda, každý v podiele 1/2, titulom dedenia D 1370/90 PVZ 92/92 a osvedčenia o dedičstve 30D/617/2010, Dnot 89/2010 zo dňa 15.11.2011, Z- 21055/1.
12. Z kópie pozemkovej mapy úradu súd zistil, že na X. Č.. XXXX sa nachádza pozemná komunikácia
- O. R..
13. Z rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - vidiek sp.zn. D 1370/90 zo dňa 2.7.1991, právoplatného dňa 2.7.20191, súd zistil, žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli rovnakým dielom vlastnícke právo k ?-ci pôdy v kat. území V., X. Č.. XXXX.
14. Z osvedčenia o dedičstve notára P.. D. E. sp.zn. 30D 617/2010, Dnot. 89/2010 zo dňa 15.11.2011, súd zistil, že žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli rovnakým dielom vlastnícke právo k ?-ci ornej pôdy, zapísanej na E. Č.. XXXX A.. Ú.I. V., X. J. ". Č.. XXXX, V. V. XXXX F.? .
15.Zo znaleckého posudku D.. F. O. Č..X/XXXX zo dňa 19.5.2015 a jeho doplnenia č. 1 zo dňa 27.10.2015, súd zistil všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena počas obdobia od 9.11.2010 do 9.11.2012 na miestnej komunikácii III. triedy na pozemku parcela Č.. XXXX, J. ".", kat. územie Vajnory vo výške 4.731,03 EUR ročne, všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena na tej istej nehnuteľnosti za obdobie od 9.11.2010 do 9.11.2012 vo výške 2.384,29 EUR ročne a za obdobie od 10.11.2012 do 31.12.2014 vo výške 5.167,35 EUR .
16. Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").
Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami, ktoré slúžia na podnikateľské účely.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.
Podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.
Podľa § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.
Podľa § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
17. Žalobcovia sa v predmetnom konaní po opakovaných zmenách žaloby domáhali od žalovaného zaplatenia 9.898,38 EUR s príslušenstvom, z titulu odplaty za právo zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z.z., za užívanie ich spoluvlastníckych podielov na pozemku, parcela registra "M., Č.. XXXX V. V. X.XXX F.? -H. X., I. na E. Č.. XXXX, katastrálne územie V., každý v podiele 1/2, za obdobie od 9.11.2010 do 31.12.2014. Tvrdili, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva ich pozemok ako miestnu komunikáciu III. triedy. Na preukázanie svojich tvrdení súdu predložili výpis z katastra nehnuteľnosti E. Č.. XXXX kat. územie Vajnory, kópiu pozemkovej mapy, rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava - vidiek sp.zn. D 1370/90 zo dňa 2.7.1991, osvedčenie o dedičstve notára P.. D. E. sp.zn. 30D 617/2010, Dnot. 89/2010 zo dňa 15.11.2011 a na zistenie výšky odplaty za právo zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z.z. navrhli znalecké dokazovanie.
18. Žalovaný v konaní nenamietal vlastnícke právo žalobcov k pozemku, parcela registra "., Č.. XXXX V. V. X.XXX F.? -orná pôda, zapísanej na E. Č.. XXXX, katastrálne územie V., L., každého v podiele 1/2, titulom dedenia, ani to, že na predmetnom pozemku sa nachádza miestna komunikácia III. triedy, Hospodárska ulica, ktorá patrí do jeho vlastníctva na základe § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, od 1.7.1996, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 160/1996 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal cestný zákon. Namietal ale aktívnu legitimáciu žalobcov na úhradu odplaty za právo zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z.z. za obdobie keď neboli zapísaný na LV ako vlastníci pozemku, verejný záujem, premlčanie uplatneného nároku, výšku uplatneného nároku a spôsob výpočtu odplaty za právo zodpovedajúceho vecnému bremenu.
19. Výpisom z E. Č.. XXXX A.. Ú. V., H. B. - F..Č.. V., okres Bratislava III, rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek sp.zn. D 1370/90 zo dňa 2.7.1991, právoplatného dňa 2.7.1991, osvedčením o dedičstve notára P.. D. E.T. sp.zn. 30D 617/2010, Dnot. 89/2010 zo dňa 15.11.2011, mal súd za preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, pozemkov X. Č.. XXXX vo výmere 1.018 m?-orná pôda, každý v podiele ?, titulom dedenia po ich otcovi B.- Š. X. I. XX.X.XXXX. Rozhodnutím štátneho notárstva Bratislava - vidiek sp.zn. D 1370/90 zo dňa 2.7.1991 každý z nich nadobudol spoluvlastnícky podiel na predmetnej nehnuteľnosti v podiele ? a osvedčením o dedičstve notára P.. D. E.T. sp.zn. 30D 617/2010, Dnot. 89/2010 zo dňa 15.11.2011, každý z nich nadobudol spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti v ďalšom podiele ?. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou, to znamená, že žalobcovia vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, pozemku parcela Č.. XXXX I. na E. Č.. XXXX kat. územie V. nadobudli dňa 17.7.1990 a v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z., dňa 1.7.2009, na základe ktorého sa v konaní domáhali odplaty za právo zodpovedajúceho vecnému bremenu, boli jej vlastníkmi a sú preto v konaní o zaplatenie tejto odplaty za obdobie od 9.11.2010 aktívne legitimovaní.
20. Kópiou pozemkovej mapy a vyjadrením žalovaného mal súd za preukázané, že na pozemku X. Č.. XXXX I. na E. Č.. XXXX, katastrálne územie V., sa nachádza pozemná komunikácia III. triedy- O. R., ktorá je vo vlastníctve žalovaného a na jej užívanie žalovaný neuzavrel s vlastníkmi pozemku žiadnu zmluvu, ktorá by ho k jeho užívaniu oprávňovala. Žalovaný pozemok vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade užíva bezplatne. Dňa 1.7.2009 nadobudol účinnosť zákon č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadavaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, na základe ktorého vzniklo na pozemku, parcela Č.. XXXX zapísanej na E. Č.. XXXX, katastrálne územie V., v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, na ktorom je postavená pozemná komunikácia III. triedy- O. R., právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalovaného, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Spornou otázkou v predmetom konaní tak zostala otázka či za toto právo patrí žalobcom odplata a v akej výške.
21. Pri posudzovaní otázky či za právo z titulu odplaty za právo zodpovedajúceho vecnému bremenu podľa zákona č. 66/2009 Z.z. patrí žalobcom odmena súd vychádzal zo zákona č. 66/2009 Z.z. a z Ústavy SR. Podľa zákon č. 66/2009 Z.z. sú žalobcovia ako spoluvlastníci pozemku síce povinní strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, umiestenie stavieb, do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území, nie však bezodplatne, pretože podľa Ústavy SR je obmedzenie vlastníckeho práva možné vyžadovať len za primeranú náhradu. Súd preto nesúhlasil s obranou
žalovaného že žalobcom odmena nepatrí, pretože ide o verejný záujem. Súd túto obranu vyhodnotil ako účelovú, pretože vlastnícke právo garantované žalobcom Ústavou SR, nemôže byť obmedzované verejným záujmom.
22. Pri posudzovaní otázky výšky odplaty za právo zodpovedajúce vecnému bremenu súd vychádzal zo znaleckého dokazovania vykonaného súdom, znaleckého posudku D.. F. O. č.3/2015 zo dňa 19.5.2015 a jeho doplnenia č. 1 zo dňa 27.10.2015, ktorým znalec určil všeobecnú hodnotu ročnej odplaty za zriadenie vecného bremena na pozemku parcela č. XXXX, J. ".", kat. územie V. za obdobie od 9.11.2010 do 9.11.2012 vo výške 2.384,29 EUR ročne a za obdobie od 10.11.2012 do 31.12.2014 vo výške 5.167,35 EUR. To znamená, že výška odplaty za právo zodpovedajúce vecnému bremenu za obdobie od 9.11.2010 do 9.11.2012 predstavuje 4.768,58 EUR (2.384,29 EUR x 2 roky = 4.768,58 EUR), ale keďže žalobcovia žiadali za toto obdobie 4.731,03 EUR a súd je v zmysle § 216 ods. 1 CSP viazaný žalobou, priznal ju súd tak ako bola uplatnená. Výška odplaty za právo zodpovedajúce vecnému bremenu za obdobie od 10.11.2012 do 31.12.2013 predstavuje 2.747,30 EUR (5.167,35 EUR za 2 roky a 50 dní predstavuje 6,62 EUR denne, t.j. od 10.11.2012 do 31.12.2013 za 415 dní =2.747,30 EUR), ale keďže žalobcovia žiadali za toto obdobie 2.724,39 EUR a súd je v zmysle § 216 ods. 1 CSP viazaný žalobou, priznal ju súd tak ako bola uplatnená. Výška odplaty za právo zodpovedajúce vecnému bremenu za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 predstavuje 2.416,30 EUR (6,62 EUR denne x 365 dní = 2.416,30 EUR), ale keďže žalobcovia žiadali za toto obdobie 2.384,29 EUR a súd je v zmysle § 216 ods. 1 CSP viazaný žalobou, priznal ju súd tak ako bola uplatnená. Spolu tak súd priznal žalobcom spoločne a nerozdielne odplatu za právo zodpovedajúce vecnému bremenu za obdobie od 10.11.2012 do 31.12.2014 vo výške 9.898,38 EUR.
23. Na znalcom určenú všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena súd neprihliadol, pretože takúto úlohu mu súd neuložil a podľa ustálenej súdnej praxe odplata za právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa poskytuje na základe reálnej doby užívania pozemkov žalovaným, nie jednorázovo. Pri posudzovaní otázky či odplata za právo zodpovedajúce vecnému bremenu má byť poskytovaná jednorázovo alebo na základe reálnej doby užívania pozemku žalovaným, je potrebné vychádzať z Ústavy SR, z Občianskeho zákonníka a zo zákona č. 66/2009 Z.z. Žiaden z týchto právnych predpisov expressis verbis neurčuje, či má ísť o jednorazovú alebo opakovanú odplatu za vecné bremeno. Účelom zákona č. 66/2009 Z.z. je usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou. Usporiadanie vlastníckych vzťahov sa má realizovať v nasledovných krokoch s tým, že ak nie je splnený prvý krok, možno pristúpiť k ďalšiemu kroku: -obec poskytne vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok vo vlastníctve obce, ktorý bude na vlastníka prevedený zámennou zmluvou. Náhradný pozemok musí spĺňať podmienky primeranej bonity, výmery, rovnakého druhu a rovnakého katastrálneho územia, -obec požiada o pozemkové úpravy podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 330/1991 Zb.). Počas pozemkových úprav sa prihliada na potreby vlastníka stavby, teda obce. V rámci pozemkových úprav bude vlastníkovi pozemku poskytnutý náhradný pozemok v primeranej bonite, výmere, rovnakého druhu a v rovnakého katastrálnom území, alebo formou finančnej náhrady, -vyriešenie vzťahu medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby na základe zmluvy, v ktorej mal vlastník stavby ku dňu účinnosti zákona č. 66/2009 Z.z. (1.7.2009) dohodnuté iné právo (právo nájmu, právo kúpy a podobne), -zriadenie práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu k pozemku zo zákona v prospech vlastníka stavby, t.j. obce. Obsahom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby. Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Zákon tak preferuje poskytnutie náhradného pozemku, pozemkové úpravy alebo iné zmluvne dohodnuté právo k pozemku pred zriadením práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu k pozemku v prospech vlastníka stavby. Zákonodarca špecifikoval trvanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu len všeobecne - do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Ide o presne neohraničenú dobu - napríklad jeden rok, desať rokov, 25 rokov a podobne - preto vlastníci pozemkov
nemajú a ani nemôžu mať reálnu predstavu o dobe, po ktorú budú nútení strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zo strany obcí. Dôvodom takéhoto všeobecného určenia je rozmanitosť možností a potrieb jednotlivých samospráv, ktoré vzhľadom na rozhodovací proces v ich orgánoch nemožno paušalizovať. Ak by zákonodarca exaktne špecifikoval dobu zriadenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (jeden rok, desať rokov alebo 25 rokov), vlastníci pozemkov by mali konkrétnu predstavu o období, po ktoré by boli povinní strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a bolo by možné odplatu za užívanie pozemkov vlastníkom zaplatiť jednorazovo s tým, že by bola zohľadnená celková doba užívania a držania pozemku obcou. V opačnom prípade, keď zákonodarca podmienil ukončenie výkonu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ukončením pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb., pričom v niektorých obciach pozemkové úpravy neprebehnú, prípadne nevedia, kedy prebehnú, nemožno poskytnúť jednorazovú odplatu za vecné bremeno, pretože by nebolo možné hodnotu odplaty reálne určiť vzhľadom na nevedomosť o konkrétnom období, po ktoré budú vlastníci obmedzení v ich vlastníckom práve k pozemku. V predmetnej právnej veci sám žalovaný na pojednávaní dňa 3.10.2014 uviedol, že obec o pozemkové úpravy podľa zákona nepožiadala. Preto je možné odplatu za vecné bremeno poskytnúť len za konkrétne, reálne vymedzené obdobie, počas ktorého obec skutočne pozemok iného vlastníka užívala. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v predmetnej právnej veci možno poskytnúť žalobcom odplatu za právo zodpovedajúce vecnému bremenu len za skutočnú dobu užívania pozemku odporcom, nie jednorazovo.
24. Námietku premlčania vznesenú žalovaným podaním doručeným súdu dňa 4.3.2015, súd s poukazom na odsek 23 vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd vyhodnotil nárok žalobcov ako nárok na odplatu za právo zodpovedajúce vecnému bremenu za skutočnú dobu užívania pozemku žalovaným, t.j. za obdobie od 9.11.2010 do 31.12.2014. Súd preto nesúhlasil s tým, že začiatok premlčacej lehoty je potrebné počítať od 1.7.2009, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 66/2009 Z.z., ale začiatok premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka je potrebné počítať odo dňa začiatku skutočnej doby užívania pozemku žalovaným, t.j. od 9.11.2010. Preto keď žalobcovia nárok na odplatu za právo zodpovedajúce vecnému bremenu náhradu uplatnili na súde dňa 9.11.2012, urobili tak včas, vo všeobecnej 3- ročnej premlčacej lehote upravenej v § 101 Občianskeho zákonníka .
25. Žalobcovia v konaní nepreukázali, že by pred podaním žaloby žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny vyzvali. Súd za výzvu na zaplatenie odplatu za právo zodpovedajúce vecnému bremenu preto považoval samotnú žalobu, resp. rozšírenia žaloby. Žalovaný tým, že žalobcom odplatu za právo zodpovedajúce vecnému bremenu neposkytol, dostal do omeškania. V zmysle §517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka súd preto zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania, a to od podania žaloby resp. rozšírenia žaloby, t.j. od 9.11.2012 zo sumy zodpovedajúcej odplate za právo zodpovedajúce vecnému bremenu za obdobie od 9.11.2010 do 9.11.2012 vo výške 4.731,03 EUR, od 5.11.2014 zo sumy zodpovedajúcej odplate za právo zodpovedajúce vecnému bremenu za obdobie od 10.11.2012 do 31.12.2013 vo výške 2.724,39 EUR a od 11.6.2015 zo sumy zodpovedajúcej odplate za právo zodpovedajúce vecnému bremenu za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 vo výške 2.384,24 EUR. Vo zvyšku úroku z omeškania súd žalobu zamietol. Výšku úroku z omeškania súd určil v zmysle v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške o 8 resp. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku.
26.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP podľa pomeru úspech vo veci a úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v plnej výške, keď ich neúspech sa týkal len časti príslušenstva.
27. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a na ich úhradu v celom rozsahu podľa pomeru úspechu vo veci, zaviazal neúspešného žalovaného.
28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava I. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods.1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len odvolacími dôvodmi uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.