Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-46-2016.pdf
PDF · 91.22 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/46/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloleté deti Z.: K., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov: matky K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, A. nad C., zastúpenej K.. X. Q., Q., advokátkou, so sídlom S. F. 9, T. a otca K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, A. nad C., zastúpeného JUDr. U. T., advokátkou, so sídlom N. D., U. XX/XX, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19.mája 2016, č. k. 31P/188/2015-61 takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať za obdobie od 01.06.2015 naďalej na výživné pre maloletého K. sumou 120 eur mesačne a na výživné pre maloletého K. sumou 80 eur mesačne. Dlh na výživnom za obdobie od 01.06.2015 do 31.05.2016 pre maloletého K. vo výške 1440 eur a pre maloletého K. vo výške 960 eur povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom, k rukám matky v mesačných splátkach po 20 eur na každé dieťa až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že matka žila a stále žije spolu s maloletými deťmi a ich otcom v spoločnej domácnosti, a to 3-izbovom byte v ich podielom vlastníctve. Otec prestal prispievať na výživu maloletých detí od 01.06.2015. Otec platil náklady na bývanie vo výške cca 260 - 270 eur, pričom za obdobie 8-9/2015 matka prispela na bývanie v jednej polovici. Matka bola na predĺženej rodičovskej dovolenka s maloletým K.. Je poberateľkou prídavkov na deti. Pracuje brigádne ako krajčírka s priemerným príjmom za r. 2015 vo výške cca 41,79 eur za r. 2016 vo výške cca 36,29 eur. Má zdravotné problémy, trpí reumatickým ochorením a mesačne dopláca za lieky 30 eur. Otec bol jediným spoločníkom a konateľom firmy GM - I., s.r.o., v ktorej svoj obchodný podiel predal dňa 09.12.2015 za sumu 6.640 eur, ktorá predstavuje základné imanie spoločnosti. Naďalej je jediným konateľom tejto spoločnosti, z ktorej činnosti má príjem v priemere cca 289 eur netto. V období od 13.04.2015 do 25.03.2016 bol práceneschopný a poberal nemocenské dávky vo výške 197 eur mesačne. Požiadal si o invalidný dôchodok. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby GM - I., s.r.o., A. nad C., ktorej bol odporca jediným spoločníkom až do 22.12.2015, vyplýva, že v roku 2014 mala táto spoločnosť základ dane vo výške 35.276,54 eur a v roku 2015 mala táto spoločnosť základ dane vo výške 15.848,49 eur. Maloletý K. mal 9 rokov a bol žiakom 3. ročníka základnej školy, v súčasnosti má 10 rokov a je žiakom 4. ročníka. Je alergik, nosí okuliare a ortopedické vložky, s čím sú zvýšené výdavky. Ostatné výdavky mal a má bežné, primerané jeho veku a
potrebám. Maloletý K. mal 4 roky a v súčasnosti má 5 rokov a navštevuje materskú školu. Má oslabenú imunitu, z ktorého dôvodu bola matka na predĺženej rodičovskej dovolenke. Počas letných prázdnin navštevoval súkromnú materskú školu, kde bol poplatok 150 eur mesačne. Navštevuje kardiologickú, nefrologickú, alergologickú ambulaciu, psychológa a logopéda, s čím sú taktiež zvýšené výdavky. V konaní mal súd za preukázané, že rodičia maloltých detí v rozhodnom období od 01.06.2015 a až do súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti, no napriek tomu spolu nehospodária, otec hradil všetky náklady na bývanie okrem mesiacov 8-9/2015, kedy polovicu nákladov uhradila matka, sporadicky nakupoval potraviny pre seba a mal. deti, v 9/2015 uhradil stravné škole, v škôlke a poplatok za škôlku, pričom na výživu mal. detí okrem uvedených výdavkov žiadnym spôsobom neprispieval a neprispieva. Vzhľadom na uvedené súd návrh matky na určenie výživného na maloleté deti považoval za dôvodný, avšak požadované výživné na mal. K. vo výške 150 eur mesačne a na mal. K. vo výške 120 eur mesačne v rozhodnom období považoval za neprimerane vysoké. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd za to, že je potrebné určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom s účinnosťou od 01.06.2015, a to na maloletého K. vo výške 120 eur mesačne a na maloletého K. vo výške 80 eur mesačne, ktorá výška zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí a súčasne za zodpovedajúcu schopnostiam a možnostiam rodičov detí v rozhodnom období kedy v prevažnej miere výživu mal. detí a starostlivosť o ne zabezpečovala a naďalej zabezpečuje ich matka s prihliadnutím na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom majú obaja rodičia. Sporadické nákupy potravín a úhradu nákladov na bývanie v spoločnej domácnosti zo strany otca, v čase keď žili spolu s matkou a mal. deťmi spolu, nemožno považovať za riadne plnenie si svojej vyživovacej povinnosti voči mal. deťom. Navyše súd poukazuje na skutočnosť, že matka bola na predĺženej rodičovskej dovolenke s mal. dieťaťom, z ktorej skutočnosti vyplýva, že nemala finančné prostriedky na úhradu týchto nákladov keď zabezpečovala prevažne sama výživu maloletých detí. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z majetkových a zárobkových pomerov rodičov mal. detí. Otec mal. detí bol síce v rozhodnom období práceneschopný, ale zároveň bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti GM - I., s.r.o., ktorá v roku 2015 vykázala zisk. V 12/2015 predal v tejto spoločnosti svoj obchodný podiel za 6.640 eur, ktorá suma predstavuje základné imanie spoločnosti. Naďalej je jej jediným konateľom s priemerným príjmom vo výške minimálnej mzdy. Napriek uvedenej skutočnosti má súd za to, že otec maloletých detí mohol mať dostatočný príjem nakoľko sa práve v tomto období vzdal majetkového prospechu, a to predajom obchodného podielu v spoločnosti, ktorá bola v predchádzajúcom roku zisková a otec tak mohol mať v súčasnosti vyšší príjem, pričom súd v tomto konaní otca nevzhliadol žiadny ospravedlňujúci dôvod. Súd zohľadnil taktiež skutočnosť, že predajom obchodného podielu otec získal sumu 6.640 eur, z ktorej mohol zabezpečovať výživu maloletých detí na dostatočnej úrovni. Otec má už dlhodobo nízky príjem a súd má za to, že je v jeho schopnostiach a možnostiach zvýšiť svoje príjmy, keď ako konateľ dosahuje mesačný príjem len 289 eur netto. Aj napriek zdravotným problémom otca, ktorý už nie je práceneschopný, je súd toho názoru, že je v možnostiach a schopnostiach otca, s poukazom aj na jeho skúsenosti ako jediného spoločníka a konateľa spoločnosti nájsť si vhodnú prácu, i keď len na skrátený pracovný úväzok, keďže rodič by mal zamerať všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti. Vec posúdil podľa § 62 ods. 1 - 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Z dôvodu určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, vznikol otcovi dlh na výživnom za obdobie od 01.06.2015 do 31.05.2016 na maloletého K. vo výške 1.400 eur (12 mesiacov x 120 eur) a na maloletého K. vo výške 960 eur ( 12 mesiacov x 80 eur), ktorý súd povolil za použitia § 160 ods. 1 O.s.p. otcovi splácať v splátkach po 20 eur na každé dieťa, popri bežnom výživnom, pod následkom straty výhody splátok.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec detí. Dôvodil tým, že rozsudok je nedostatočne odôvodnený, dôkazy v ňom vyhodnotené nie sú v súlade s dôkazmi, ktoré matka predložila k podanému návrhu. Mal za to, že o výživnom súd rozhodoval v čase, keď rodičia ešte tvorili spoločnú domácnosť, neboli rozvedení, a preto považoval určené výživné za neprimerané a nedostatočne odôvodnené potrebám detí. Matka nepreukázala, na aké náklady predmetné výživné by použila a mal obavu, že uvedené výživné zvýši životnú úroveň matky a nie maloletých detí. Namietal, že súd v podstatnej časti prevzal dôkazy a tvrdenia z konania 30P/157/2015, pričom ide o rozdielne konania s rozdielnym základom, pretože konanie 30P/157/2015 rozhoduje o čase po rozvode manželstva. V súčasnosti si plní vyživovaciu povinnosť v zmysle rozsudku vydaného v tomto konaní, a to na maloletého K. po 130 eur mesačne a na maloletého K. po 150 eur mesačne, i keď proti tomuto rozsudku podal odvolanie. Zásadne nesúhlasil s tvrdením matky, že od 01.06.2015 prestal prispievať na výživu detí, nakoľko jeho príjmom boli dávky zo sociálne poisťovne a logicky sa znížený príjem dotkol aj životnej úrovne rodiny. Nie je pravdou, že by kupoval potraviny pre seba, tento spôsob vedenia potravín a rozdelenia chladničky vymyslela matka, ktorá ho trestala za to, že neprináša do rodiny viac peňazí.
Nesúhlasil s príjmom matky asi 80 eur mesačne, keď v rozvodom konaní matka deklarovala príjem nižší, a to v roku 2015 v sume 44,16 eur a v roku 2016 v sume 36,29 eur. Matka tak o svojom príjme klame a nie je možné, aby každý deň pracovala a dosahoval príjem, aký deklarovala. Poukázal na to, že od 13.04.2015 do 25.03.2016 bol PN a nemal možnosť zabezpečiť vyšší príjem, ako z nemocenských dávok a skutočnosť, že súd tieto okolnosti nevyhodnotil správne a naopak ho potrestal za PN, považoval za porušenie práva na zdravotnú starostlivosť a diskrimináciu. Suma 6.640 eur, ktorá mu bola vyplatená za prevod obchodného podielu v spoločnosti v decembri 2015 považoval za príjem patriaci do BSM a v rámci BSM bol aj spotrebovaný. Mal za to, že minimálne mesačne v rozhodnom období kupoval potraviny, platil náklady spojené s bytom, škôlkou, zakupoval deťom hračky, oblečenie a mesačne uhrádzal náklady najmenej 360 eur až 540 eur mesačne. Poukázal ďalej na svoje potreby, ktoré mu vznikali v súvislosti s jeho operáciou a odkázanosťou na tretie osoby, zakupovaním liekov, nákladmi za odvoz na ošetrenie a kontroly do Žiliny. Obdobie, za ktoré určil súd výživné na maloleté deti, deti prežili bez ujmy a matka žiadnym spôsobom nepreukázala, že bola v tiesni a musela si na výživné a potreby detí požičať peniaze od tretích osôb. Zameškané výživné vo výške 2 400 eur vzhľadom na jeho PN, príjem zo sociálnych dávok a skutočnosť, že účastníci žili v jednom spoločnom byte ako rodina, pričom náklady s bytom uhrádzal otec, považoval za nesúlad so zistených objektívnych skutočností so subjektívnym názorom súdu. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, príp. aby vo veci sám vykonal pojednávanie a následne vo veci rozhodol tak, že návrh matky ako nedôvodný zamietne.
3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s odvolaním otca. V rozhodnom období sa starala o domácnosť a popritom sa snažila chodiť na brigády. Návrh na určenie výživného podala preto, lebo jej otec na deti neprispieval od 01.06.2015, pričom otec sám pri výsluchu v konaní priznal, že na deti neplatil. Táto skutočnosť sa dá overiť zo zvukovej nahrávky z pojednávania, ako aj zo zápisnice o pojednávaní. Rovnako túto skutočnosť otec potvrdil a v konaní o rozvod manželstva. Počas PN otec sám znemožnil matke starať sa o neho a poprela, že by sa na adresu otca vulgárne vyjadrovala. Tiež zdôraznila, že otec až do 22.12.2015 bol jediným spoločníkom spoločnosti GM-I., s.r.o. so sídlom A. nad C., N. XXXX/XX a konateľom až do 26.05.2016. Mala dôvodné pochybnosti o celom prevode spoločnosti a považovala za pravdepodobné, že otec má právo disponovať s účtami spoločnosti aj k dnešnému dňu. Pripomenula, že ona je na predĺženej materskej dovolenke z dôvodu zdravotného stavu mladšieho syna, pričom pracuje brigádne za 2,50 eur na hodinu. Do doby, keď otec výživné neplatil, posielali jej peniaze ako pôžičku krstní rodičia detí asi vo výške 200 eur mesačne. Nakupovala všetko jedlo v prevažne v akciách a zľavách. Okrem toho bola prihlásená v programe CPR Trenčín pre rodiny v hmotnej núdzi a boli jej prideľované zemiaky, múka, olej alebo cukor z tohto programu. Otec bol v tej dobe stále jediný spoločníkom a konateľom spoločnosti a odmietol jej poskytnúť akýkoľvek finančný príspevok na výživu detí. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať jej trovy odvolacieho konania vo výške 591,44 eur.
4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len C.m.p/, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku /ďalej len C.s.p./ dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že sporadické nákupy potravín a úhrada nákladov na bývanie v spoločnej domácnosti zo strany otca, v čase keď žil spolu s matkou a maloletými deťmi, nemožno považovať za riadne plnenie si svojej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Otec maloletých detí bol síce v rozhodnom období práceneschopný, ale zároveň bol jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti GM - I., s.r.o., ktorá v roku 2015 vykázala zisk. V mesiaci 12/2015 predal v tejto spoločnosti svoj obchodný podiel za 6 640 eur, ktorá suma predstavuje základné imanie spoločnosti. Naďalej bol jej jediným konateľom s priemerným príjmom vo výške minimálnej mzdy. Napriek uvedenej skutočnosti mal súd za to, že otec maloletých detí mohol mať dostatočný príjem, nakoľko sa práve v tomto období vzdal majetkového prospechu, a to predajom obchodného podielu v spoločnosti, ktorá bola v predchádzajúcom roku zisková a otec tak mohol mať v súčasnosti vyšší príjem, pričom súd v tomto konaní otca nevzhliadol žiadny ospravedlňujúci dôvod. Súd zohľadnil taktiež skutočnosť, že predajom obchodného podielu otec získal sumu 6.640 eur, z ktorej mohol zabezpečovať výživu maloletých detí na dostatočnej úrovni.
7. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.
8. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo určené výživné zo strany otca na maloleté deti K. a K. Z.. V. súd po preskúmaní danej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym zisteniam, vec správne právne posúdil a stotožňuje sa aj o odôvodnením napadnutého rozsudku v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p.. 9. Odvolací súd posúdil pomery účastníkov a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že výživné určené vo výške 120 eur mesačne na maloletého K. a XX eur mesačne na maloletého K. vzhľadom na hore citované zákonné ustanovenia U. o rodine zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí a schopnosti a možnosti otca platiť takto určenú výšku výživného na maloleté deti. Odvolacie námietky otca preto považoval za nedôvodné. Určené výživné súdom prvej inštancie takto zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca. Aj odvolací súd zastáva názor, že sporadické nákupy potravín a úhrada nákladov na bývanie v spoločnej domácnosti zo strany otca, nemožno považovať za riadne plnenie si svojej vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom. Za rozhodujúce považuje preukázanie skutočnosti, že otec v mesiaci december 2015 predal svoj obchodný podiel v spoločnosti GM-I., s.r.o. so sídlom A. nad C., N. XXXX/XX, v ktorej bol jediným spoločníkom a konateľom, pričom otec neuviedol relevantný dôvod jeho predaja. V spoločnosti aj po predaji obchodného podielu zostal pracovať ako konateľ. Preto aj odvolací súd takéto konanie otca považuje za vzdanie sa majetkového prospechu, keď predal obchodný podiel v spoločnosti, ktorá bola zisková a otec mohol dosahovať väčší príjem a prispievať na výživu maloletých detí sumou akou určil súd prvej inštancie. Rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa aj základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania.
10. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p.. Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. Odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by v danom prípade odôvodňovali priznanie trov konania podľa § 55 C.m.p., ktoré ustanovenie predstavuje výnimku.
12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).