Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/18/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobkyne X.. I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. D., ul. I. XX, XXX XX I. D., právne zastúpenej JUDr. Borisom Bednárom, advokátom so sídlom v Poprade, Štefánikova 873/9, 058 01 Poprad, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, Odbor opravných prostriedkov so sídlom v Prešove, Námestie mieru č. 3, 081 92 Prešov, za účasti S. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. C. XX, XXX XX I. D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 12. júna 2014 č. OU-PO-OOP1-2014/019656/DIM na základe žaloby takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Včas podanou žalobou pôvodne podanou na Okresný súd Prešov sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku, ktoré žiadala zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania. 2. Žalobkyňa v žalobe argumentovala tým, že potom ako rozhodli správne orgány vo veci priestupku nevykonali dokazovanie v takej miere, aby bolo spáchanie priestupku z jej strany jednoznačne preukázané, alebo popreté a nadväzne na to nevyhodnotili dostatočne dôkaznú situáciu a neodstránili evidentné rozpory vo výpovediach svedkov a obvinených. Zároveň uviedla, že v konaní sa nepodarilo riadne a v dostatočnej miere preukázať, že ku skutku uvedenom v rozhodnutí o priestupku vôbec došlo. 3. Žalobkyňa namietala aj právne posúdenie konania spôsobené jej osobou. Podľa žalobkyne samotné údajné konanie obvineného nestačí na naplnenie znakov priestupku, pričom nikto sa nemôže dopustiť priestupku urážky, ak sám nevie, že uráža. Dôvodila ďalej tým, že páchateľ musí vedieť o urážlivosti svojho výroku, skutku a jeho zavinenie sa musí vzťahovať na tento výrok alebo skutok. 4. Poukázala ďalej na pojem „iné hrubé správanie“, pričom občianske spolunažívanie je pritom právne neurčitý pojem a zároveň zdôraznila, že pri danom priestupku sa vyžaduje úmyselná forma zavinenia a jej správanie sa nedá posúdiť ako úmyselná forma zavinenia vzhľadom na okolnosti skutku a vzhľadom na osoby.

5. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 22.06.2015 vyjadril žalovaný, pričom v tomto stanovisku zotrval na dôvodoch uvedených v rozhodnutí tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutí druhostupňového správneho orgánu a navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

6. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným mal súd v konaní preukázané, že Okresný úrad Kežmarok, Odbor všeobecnej vnútornej správy Kežmarok dňa 24.02.2014 pod č.: PR-74/2014/ BJ 14/2014/001843, ktorým ako príslušný prvostupňový správny orgán podľa § 3 ods. 2 zákona č.

180/2013 Z.z. a podľa § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. prejednal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a vo veci obvinených rozhodol tak, že uznal obvineného S. Z. a obvinenú X.. I. I. vinnými zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov úmyselným narušením občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním, ktorého sa dopustili takým spôsobom, že obvinený S. Z. dňa 21.11.2013 okolo 16.35 hod. na ulici SNP v Spišskej Belej vulgárne do píč vynadal obvinenej X.. I. I. a obvinená X.. I. I. dňa 21.11.2013 okolo 16.35 hod. napľula do tváre obvinenému S.i Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. XX. Za to im uložil podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov každému z nich sankciu pokutu vo výške 20 Eur, ... 7. Výrok rozhodnutia odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že popísal celý postup, ktorý predchádzal samotnému vydaniu rozhodnutia. Ako vyplýva z uvedeného odôvodnenia na základe postúpeného spisového materiálu a Správy o výsledku objasňovania priestupku z Obvodného oddelenia PZ Spišská Bela zo dňa 27.01.2014 prvostupňový správny orgán predvolal účastníkov konania obvineného S. Z., obvinenú X.. I. I. a svedkyne Z. D. a Q. K. na ústne pojednávanie. Správny orgán popísal jednotlivé výpovede obvineného S. Z. a obvinenej X.. I. I., ako aj svedkýň D. Z. a K. Q., na základe ktorých získal dôkazy, ktoré zhodnotil podľa svojej úvahy a to jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že obvinený S. Z. a obvinená X.. I. I. si musia uvedomiť, že občianske spolunažívanie je súhrn pravidiel správania sa, ktorých dodržiavanie je nevyhnutnou podmienok pokojného, usporiadaného a riadneho spolunažívania osôb v danom mieste, čase a situácii a kontrolovať svoje správanie sa ovplyvnené emóciami. 8. Prvostupňový správny orgán pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadal na záväzné pravidlá vymedzené v ustanovení § 12 Zákona o priestupkoch a vzhľadom na pohnútky, teda že obvinení konali neuvážene v situácii, aj na následky ktoré vyvolalo ich konanie, teda že obvinený S.. Z. použil vulgarizmus „piča“ a obvinená X.. I. I. napľula do tváre obvinenému S. Z.. Vzhľadom na obvinených S. Z. a obvinenú X.. I. I., ktorí sa protiprávneho konania od roku 2010 nedopustili, uložil im sankciu a to vo výške 20 Eur, pričom podľa § 49 ods. 2 Zákona o priestupkoch je možné za priestupok podľa ods. 1 písm. d) uložiť pokutu do výšky 99 Eur, pretože mal za to, že uložená sankcia vystihuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti a je možné predpokladať, že jej uloženie bude mať aj preventívny charakter a v budúcnosti sa obvinení nedopustia protiprávneho konania.

9. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktoré bolo predmetom preskúmania v súdnom konaní a to dňa 12.09.2014 pod č. OU-PO-OOP1-2014/019656/DIM podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku tak, že rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok, Odbor všeobecnej vnútornej správy č. Pr.-74/2014/Bj, 14/2014/001843 potvrdil a odvolanie X.. I. I. ako bezdôvodné zamietol. 10. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu boli obvinení S. Z. a X.. I. I. uznaní vinnými zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Za spáchaný priestupok bola každému z obvinených podľa ustanovenia § 11 písm. b) Zákona o priestupkoch uložená sankcia - pokuta vo výške 20 Eur. 11. Proti tomuto rozhodnutiu podala obvinená X.. I. I. odvolanie, v ktorom poukázala na to, že výpovede S. Z. a svedkyne D. Z. nie sú pravdivé, že skutok nespáchala a poukázala na sklon obvineného S. Z. k fabuláciam, klamstvu a k pozmeňovaniu skutočnosti, čo sa prejavilo aj na samotnom ústnom pojednávaní. Poukázala ďalej aj na nepravdivú výpoveď D. Z. a v závere odvolania navrhla, aby druhostupňový správny orgán rozhodnutie o priestupku zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu konaniu na opätovné prejednanie a doplnenie dokazovania. K predmetnému odvolaniu sa vyjadril ako účastník konania obvinený S. Z., navrhol rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. 12. Zo spisového materiálu bolo preukázané, že prvostupňový správny orgán začal vo veci konať na základe predloženej Správy o výsledku objasňovania priestupku OO PZ Spišská Belá, podľa ktorej sa mal S. Z. a X.. I. I. dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) tým spôsobom, že S. Z. v čase asi okolo XX.XX hod. na ulici I. XXX/XX v I. D. po predchádzajúcej hádke povedal X.. I. I., že je „piča“ a X.. I. I. zase tým spôsobom, že S. Z. napľula do tváre, čím obaja úmyselne porušili zásady občianskeho spolunažívania iným hrubým správaním. 13. V rámci ústneho prejednania priestupku prvostupňový správny orgán vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania a svedkov D. Z. a K. Q.. Ako vyplýva z obsahu priestupkového spisu obvinený S. Z. vo svojej výpovdi priznal, že X.. I. I. povedal slovo „piča“, ale bolo to v tom zmysle, že sa tak chová, keď mu napľula do tváre. K výpovedi svedkyne D. Z. nemal čo dodať. Čo sa týka výpovede svedkyni K. Q. uviedol, že nemohla počuť, lebo bola od nich veľmi ďaleko.

14. Obvinená X.. I. I. spáchanie skutku poprela. Uviedla, že 21.11.2013 okolo XX.XX hod. po príchode domov na aute so svojim synom zaparkoval za ňou auto S. Z.. Po výmene názorov s týmto ohľadom starostlivosti o ich syna išla k svojmu autu, pričom rukou sklopila spätné zrkadlo. S. Z. jej cez otvorené okno povedal, že si má ničiť svoje auto, ktoré ani nenadobudla a že je „piča“. To, že by mu napľula do tváre sa nezakladá na pravde. K výpovedi svedkyni K. Q. nemala čo dodať. K výpovedi svedkyne D. Z. uviedla, že z jej výpovede nie je zrejmé, čo jej vlastne povedal S. Z. či je „piča“, alebo sa správa ako „piča“. Návrhy na dokazovanie nemal ani jeden, ani druhý obvinený. 15. Svedkyňa D. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že keď prichádzala na aute so synom S. Z. k domu X.. I., tak práve autom k domu prišla aj menovaná. Syn zastavil auto za X.. I., vystúpil z auta a o niečom sa spolu rozprávali. O čom sa rozprávali nepočula, lebo bol hluk áut. Keď si syn sadol do auta tak Ing. I. prechádzala okolo jeho auta a buchla do spätného zrkadla. Na to syn otvoril okno a povedal jej, že nech neničí jeho auto, nech si ničí svoje, že sa chová ako „piča“. N. X.. I. ho v tom opľula do tváre. 16. Svedkyňa K. Q. vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 21.11.2013 okolo XX.XX hod. po príchode domov s dcérou X.. I. zastavilo za nimi auto S. Z., pričom z neho vystúpil menovaný a začal sa s dcérou rozprávať. Ona odišla k bránke, pri ktorej ju čakal rodič a tam sa rozprávali o pracovných veciach. Na to počula, ako S. Z. povedal dcére, že je „piča“. Na záver povedala, že ona nevidela, že by jej dcéra napľula do tváre S. Z.. 17. Odvolací orgán zistil, že sú splnené podmienky riadneho podania odvolania a rozhodnutie o priestupku bolo doručené všetkým účastníkom konania, pritom ako druhostupňový správny orgán v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj spisový materiál a dospel k záveru, že rozhodnutie je vecne správne. Vyhodnotením celého spisového materiálu odvolací orgán zistil, že postupom prvostupňového správneho orgánu bol náležite zistený skutkový stav a obvineným sa podarilo spoľahlivo preukázať spáchanie priestupku, ktorý sa im kladie za vinu. Stotožnil sa s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a uviedol, že spáchanie skutku bolo obvineným preukázané na základe ich vlastných výpovedi, ako aj výpovedí svedkov. Z týchto podkladov je nepochybné, že skutok tak, ako je popísaný v prvostupňovom rozhodnutí sa stal a že sa ho dopustili obidvaja obvinení tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. 18. Skutočnosti tvrdené X.. I. I. v odvolaní nie sú dôvodom na zmenu, alebo zrušenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. 19. Nepravdivosť tvrdení zo strany obvineného S. Z. neboli preukázané a v súvislosti so spochybnením svedeckej výpovede D. Z. odvolací orgán poukázal na ustanovenie § 35 Správneho poriadku, podľa ktorého je každý občan povinný vypovedať ako svedok. Čo sa týka námietky, že svedkyňa D. Z. nebola na mieste incidentu tak odvolací orgán s ohľadom na výpoveď obvineného S. Z., ako aj na otázku obvinenej X.. I. I., ktorú položila svedkyni D. Z. a to „čo jej mal povedať S. Z.“ túto námietku nepovažuje tiež za dôvodnú. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že svedkyňa D. Z. sa nachádzala v aute svojho syna a bola svedkom uvedeného incidentu. Odvolací orgán takisto poukázal na skutočnosť, že obvinená X.. I. podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku bola poučená o tom, že pred vydaním rozhodnutia sa môže vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, pričom toto svoje právo nevyužila a nepodala žiadny návrh na doplnenie dokazovania. 20. S poukazom na ustanovenie § 32 ods. 2 Správneho poriadku a § 34 ods. 5 Správneho poriadku a na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že v priestupkovom konaní boli vykonané všetky relevantné dôkazy, ktoré preukazujú protiprávne konanie obidvoch obvinených. Odvolací orgán sa stotožnil aj s postupom prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu a výmery sankcie obvineným za spáchanie uvedeného priestupku. 21. Nakoľko odvolací orgán nezistil žiadne také pochybenie prvostupňového správneho orgánu, ktoré by bolo dôvodom na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia odvolanie obvinenej X. I. ako neopodstatnené zamietol.

22. Z obsahu podanej žaloby zo dňa 11.08.2014 vyplýva, že žalobkyňa sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu rozhodnutia žalovaného podľa príslušných ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

23. Z ustanovenia § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku vyplýva, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Podľa § 491 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (S.s.p.) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije

na konania začaté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická alebo právnická osoba.

25. Podľa § 491 ods. 3 S.s.p., na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

26. S poukazom na vyššie citované ustanovenia preto súd v predmetnom konaní pod sp. zn. 2S/18/2015 vedenom na Krajskom súde v Prešove postupoval v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. účinného od 01.07.2016.

27. Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté s konečnou platnosťou o uznaní viny a uložení sankcie u obidvoch obvinených a teda aj žalobkyne podľa § 49 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

28. V zmysle § 23 ods. 2 písm. a) S.s.p. sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku. Preto správny súd konal ďalej v predmetnom konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2S/18/2015 nie ako predseda senátu, ale ako sudca.

29. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“ alebo „zákon o priestupkoch“) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

30. Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

31. Podľa § 49 ods. 1, písm. d) zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmov na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvineným z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

32. Podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 Eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. f) pokutu do 99 Eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 331 Eur.

33. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - ďalej len „“).

34. Podľa § 58 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

35. Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný orgán (§ 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona. Správne orgány sú oprávnené požiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené objasňovať priestupky podľa odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti.

36. Podľa § 59 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

37. Správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú povinné v rozsahu svojej pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr ich vybavovať.

38. Podľa § 60 ods. 1, písm. a/ veta prvá, ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb.

39. úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku.

40. Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1).

41. Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

42. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. 43. Subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť), 44. Subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel, 45. Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje, 46. Objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym) , následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus) ; fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania.

47. Sankciou, t.j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§ 11 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.) . Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

48. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne) . V prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného) . V predmetnej právnej veci bol podľa názoru odvolacieho súdu presne a nado všetku pochybnosť zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty:

- priestupku sa dopustili žalobkyňa (subjekt),

- žalobkyňa dňa 21.11.2013 v čase okolo 16.35 hod. napľula do tváre obv. S. Z., nar. XX.XX.XXXX, ublížila mu na cti tým, že ho urazila (subjektívna stránka),

- predmetom ochrany bolo občianske spolunažívanie (objekt) ,

- konaním žalobkyne bolo narušené občianske spolunažívanie (objektívna stránka) .

49. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 správneho poriadku).

50. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia,

ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).

51. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

52. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať prepísané náležitosti.

53. Krajský súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, pričom dospel k záveru, že žalovaný ako odvolací orgán sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne pokiaľ ide o úplné zistenie skutkového stavu veci a zistenia protiprávneho konania zo strany obidvoch obvinených. Pritom protiprávne konanie tak S. Z., ako aj žalobkyne, ktorým došlo k spáchaniu priestupku ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia a v rozhodnutí o odvolaní bolo vymedzené úplne a určite, skutok bol popísaný tak, ako sa v skutočnosti stal. 54. Zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav bol zistený dostatočne, pričom vyplýval z obsahu administratívneho spisu.

55. Čo sa týka námietok žalobkyne ohľadom nepravdivosti výpovede D. Z. ako matky obvineného S. Z. v priestupkovom konaní v tejto časti dôvodov žaloby musí krajský súd zdôrazniť, že tak ako bola svedkyňou matka žalobkyne pani K. Q., takisto bola svedkom priestupkového konania aj matka ďalšieho účastníka konania, tzn. obvineného S. Z. D. Z..

56. Námietku podanú právnym zástupcom žalobkyne na pojednávaní, že ide o príbuzenský pomer a že táto svedkyňa D. Z. bola v priestupkovom konaní svedkom, na ktorého výpoveď bral správny orgán ohľad nemohol súd v predmetnom preskúmavacom konaní vziať v úvahu, pretože takisto ako už vyššie uviedol išlo o matky obidvoch obvinených, ktoré v predmetnom priestupkovom konaní vypovedali ako svedkyne a boli v priestupkovom konaní poučené pred výpoveďou. S dôrazom na ustanovenie § 34 ods. 5 Správneho poriadku aj súd je toho názoru, že svedok je povinný vypovedať pravdu, pričom je viazaný uvedeným ustanovením a ako vyplýva z priestupkového spisu obidve svedkyne boli poučené správnym orgánom ohľadom samotnej výpovede a jej následkov.

XX. S poukazom na obsah ustanovenia § 34 Správneho poriadku, podľa ktorého jednoznačne postupovali správne orgány, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Takýmito dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a obhliadka. Správny orgán pritom hodnotí všetky dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

58. Správny súd preto pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia v predmetnej veci sa zaoberal predovšetkým otázkou, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, neboli spochybnené najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzali, alebo pre porušenie niektorej zásady správneho konania a ďalej aj otázkou, či vykonané dôkazy logicky predstavujú možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. V tejto súvislosti sa správny súd riadil rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 20.06.2007 pod sp. zn. 2Sž-o-Ks/92/2006, ako aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR 8Sžo/67/2015 zo dňa 22.10.2015.

59. Podľa názoru správneho súdu žalobkyňa nevyvrátila žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi. Zo skutkových okolností jednoznačne vyplýva, že priestupku proti občianskemu spolunažívaniu sa dopustili obidvaja obvinení a to tak S.f Z., ako aj X. I. I. Už samotná skutočnosť, že S. Z. ako obvinený z priestupku priznal svoju vinu a jednoznačne potvrdil, že účastníčke priestupkového konania X.. I. I. povedal slovo „piča“ potom ako mu na aute porušila spätné zrkadlo a v tejto súvislosti na jej konanie reagoval práve uvedeným hanlivým označením potom, čo ho v jeho aute, keď sedel pred domom žalobkyne táto opľula. Po tomto konaní na adresu X.. I.

reagoval slovami: „že sa správa ako piča“. Túto skutočnosť potvrdila aj matka obvineného S. Z. D. Z., ktorá osobne v aute, v ktorom sa stal incident sedela. Správny súd nemal žiadne pochybnosti o výpovedi tak obvineného S. Z., ako aj o výpovedi svedkyne D. Z., ktorá v tejto súvislosti bola vypočutá.

60. Práve z týchto dôvodov považuje správny súd všetky skutkové okolnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj popis zisteného skutkového stavu za dostatočne a riadne zistený skutkový stav veci a preto predmetnú žalobnú námietku žalobkyne nepovažuje ani v konaní pred súdom za bezpochyby preukázanú.

61. Z obsahu priestupkového spisu, ktorý bol predložený žalovaným mal súd preukázané, že druhostupňový správny orgán sa so všetkými relevantnými námietkami uvádzanými odvolateľkou v priestupkovom konaní vysporiadal v rozhodnutí žalovaného, v ktorom sú uvedené všetky skutočnosti, ktorými sa zaoberal ohľadom jednotlivých námietok a reagoval na všetky námietky v odôvodnení svojho rozhodnutia.

62. Správny súd dospel k právnemu záveru totožnému ako dospeli správne orgány a rozhodol preto, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané správne a v súlade so zákonom, pričom nedošlo k porušeniu zákona, ani chránených záujmov žalobkyne.

63. V konaní správny súd postupoval v zmysle Správneho súdneho poriadku a podľa ustanovenia § 112 ods. 1 S.s.p. - dal možnosť všetkým prítomným účastníkom konania, aby svoje prednesy predniesli a poukázali na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Následne v zmysle ustanovenia § 112 ods. 3 Správneho súdneho poriadku prítomní účastníci predniesli svoje konečné návrhy a vyjadrenie k právnemu posúdeniu veci.

64. Čo sa týka námietok zaujatosti, ktoré podal v súdnom konaní najskôr koncipient právneho zástupcu žalobkyne Mgr. Gabriel Hajči na pojednávaní dňa 29.01.2016, ako aj neskôr písomné podania právneho zástupcu žalobkyne mailovým podaním zo dňa 01.02.2016, ďalej návrhom na opravu a doplnenie zápisnice z pojednávania zo dňa 30.01.2016 podanú právnym zástupcom žalobkyne, ako aj námietkou zaujatosti podanou právnym zástupcom žalobkyne voči predsedníčke senátu Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.01.2016 doručenú krajskému súdu 04.02.2016, ako aj námietkou zaujatosti voči sudcovi Krajského súdu v Prešove podanú Mgr. Gabrielom Hajčim zo dňa 30.01.2016 doručenú krajskému súdu 04.02.2016 k týmto sa vyjadrila predsedníčka senátu JUDr. Katarína Morozová Nemcová v písomnom stanovisku zo dňa 03.02.2016. Predmetná námietka zaujatosti spolu s obsahom súdneho spisu a vyjadrením predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej bola predložená Najvyššiemu súdu SR, ktorý reagoval písomným stanoviskom zo dňa 16.02.2016, z ktorého vyplýva, že pokiaľ podaná námietka zaujatosti bola podpísaná advokátskym koncipientom ide o nedostatok obligatórneho zastupovania žalobcu advokátom pred správnym súdom, t. j. o procesnú vadu zastúpenia, ktorú je potrebné odstrániť (podľa príslušných ustanovení O.s.p. účinných do 30.06.2016). Navyše zdôraznil Najvyšší súd SR, že ide o zastupovanie pred Najvyšším súdom SR a v zmysle uznesenia PSAK č. 14 z 07.11.2006 advokátsky koncipient nesmie advokáta zastupovať v konaní pred Najvyšším súdom SR. 65. Námietka zaujatosti voči predsedníčke senátu JUDr. Kataríne Morozovej Nemcovej, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Prešove dňa 03.03.2016 zo dňa 26.02.2016 podaná právnym zástupcom žalobkyne túto spolu s vyjadrením v predmetnej veci ohľadom námietky zaujatosti JUDr. Borisa Bednára zo dňa 04.03.2016 predsedníčkou senátu predložil Krajský súd Najvyššiemu súdu SR, ktorý písomným oznámením bez rozhodnutia zo dňa 31.03.2016 zdôraznil, že podľa § 15a ods. 3 O.s.p. v námietke zaujatosti musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade vec nadriadenému súdu nepredkladá. 66. Ďalej najvyšší súd konštatoval, že na základe citovaných ustanovení O.s.p. dospel k právnemu záveru, že podanie advokáta žalobkyne označené ako námietka zaujatosti doručené Krajskému súdu v Prešove dňa 03.03.2016 nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, konkrétne je podané po uplynutí zákonnej lehoty na uplatnenie námietky zaujatosti podľa § 15a ods. 2 O.s.p. a týka sa len okolnosti ustanovených v § 14 ods. 3 O.s.p. spočívajúcich v postupe predsedníčky senátu v konaní o prejednávanej veci. Na základe uvedených skutočností v predmetnom oznámení na takúto námietku zaujatosti súd neprihliada a v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá s poukazom na ustanovenie § 15a ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 15a ods. 5 O.s.p.

67. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu opätovne námietkou zaujatosti voči predsedníčke senátu zo dňa 10.06.2016 sa okrem iného domáhal právny zástupca žalobkyne, aby predsedníčka senátu opravila zápisnicu zo dňa 29.01.2016. 68. Predsedníčka senátu JUDr. Katarína Morozová Nemcová po viacerých zmarených vytýčených pojednávaniach zo strany právneho zástupcu žalobkyne z dôvodu podania námietky, resp. žiadosti o odročenie pojednávania, sa k námietke zaujatosti zo dňa 10.06.2016 vyjadrila písomným oznámením, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 11.07.2016. V tomto písomnom vyjadrení poukázala na stanovisko Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.03.2016, ako aj na to, že k podávaným námietkam sa predsedníčka senátu vyjadrila v predmetnej veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2S/18/2015 a preto nebude na tieto námietky zaujatosti v ďalšom konaní prihliadať.

69. Písomné vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 11.07.2016 označené ako žiadosť o doplnenie oznámenia, považuje správny súd za bezpredmetné, pretože z tohto vyplýva, že právny zástupca žalobkyne šikanózne žiadal o doplnenie dátumu vyhotovenia písomnosti a čísla konania, ku ktorému sa písomnosť vzťahuje aj napriek tej skutočnosti, že v písomnom podaní označenom ako vec: Námietka zaujatosti zo dňa 10.08.2016 - oznámenie je uvedená spisová značka konania vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2S/18/2015, v ktorom sa preskúmava rozhodnutie žalovaného Okresného úradu, Odbor opravných prostriedkov Prešov na základe podanej žaloby žalobkyne. Čo sa týka dátumu vyhotovenia písomnosti nejde ani o rozhodnutie, ani o takú písomnosť, v ktorej by bolo bezpodmienečne nutné uvedenie dátumu vyhotovenia písomnosti. V tomto prípade je podstatná tá skutočnosť, že predmetné písomné oznámenie bolo prevzaté právnym zástupcom žalobkyne 11.07.2016. K uvedenému dátumu vyhotovenia neplynuli ani právnemu zástupcovi žalobkyni, ani samotnej žalobkyni žiadne povinnosti, v zmysle ktorých by bolo povinnosťou súdu žiadaný dátum vyhotovenia písomnosti doplniť.

70. Napriek týmto skutočnostiam právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 22.09.2016 trval aj naďalej na podanej námietke zaujatosti voči sudkyni JUDr. Kataríne Morozovej Nemcovej na základe tých dôvodov, ktoré boli uvedené v námietke zaujatosti zo dňa 20.09.2016, ktorú doručil mailovou poštou pred vykonaním samotného pojednávania vo veci samej vytýčeného na deň 22.09.2016. K doplneniu tohto mailového podania námietky zaujatosti došlo písomným podaním, ktoré predložil právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 22.09.2016. Sudkyňa v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 písm. a) Správneho poriadku v predmetnom konaní podľa zákona účinného od 01.07.2016 vykonávala preskúmanie rozhodnutia vo veci správneho trestania o priestupku nie ako predsedníčka senátu, ale ako osoba samosudcu, pričom v predmetnom konaní s poukazom na príslušné ustanovenia Správneho súdneho poriadku konkrétne § 49 ods. 2 písm. b) nemusí byť žalobca zastúpený advokátom. Správny súd konal aj s osobou advokátskeho koncipienta Mgr. Gabriela Hajčiho s dôrazom na splnenie podmienok uvedených v § 51 ods. 2 S.s.p. a vo veci samej rozhodol.

71. Tak k uvedenej námietke zaujatosti, o ktorej sudkyňa na pojednávaní dňa 22.09.2016 vo veci 2S/18/2015 rozhodla v zmysle § 87 ods. 3 S.s.p. s dôraznom na ustanovenie § 88 ods. 4 a § 91 ods. 3 S.s.p. ako na opakovanú námietku zaujatosti voči osobe sudkyne súd neprihliadal v konaní 2S/18/2015 a vec nepredložil NS SR.

72. S poukazom na ospravedlnenú neprítomnosť žalobkyne na pojednávaní vo veci samej sudkyňa rozhodla s poukazom na vyššie citovaný obsah súdneho spisu, ako aj na obsah priestupkového spisu, v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami S.s.p.

73. Vzhľadom k tomu, že uplatnená námietka zaujatosti pre pomer sudcu k veci musí byť v príčinnej súvislosti s predmetom daného konania dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania nemôže byť samotná okolnosť, že účastník konania namieta výsledky, resp. priebeh doterajšieho súdneho konania s poukazom na procesné riadenie súdneho konania sudkyňou či už v postavení predsedníčky senátu alebo sudkyne s poukazom na vyššie citované ustanovenia Správneho súdneho poriadku.

74. Správny súd preto v súlade s § 190 v spojení s ustanovením § 194 a nasledujúcich ustanovení S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

75. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 175 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a s poukazom na neúspešnosť žalobkyne rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorým je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 244 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 S.s.p.)