Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/445/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného Tomáš Kušnír, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému T. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. I. XX, v konaní o zaplatenie 144,02 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/183/2014-54 zo dňa 25. marca 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu žalobu, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 144,02 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 % od 9. marca 2012 do zaplatenia len z dôvodu, že z úradnej moci v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) prihliadol na premlčanie práva žalobcu v trojročnej premlčacej dobe plynúcej od 21. 01. 2009 do 21. 01. 2012. Žalobu podal žalobca na súd až 21. 05. 2013, teda rok po uplynutí premlčacej doby. Ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka nedovoľuje premlčané právo priznať. Žalovanému, úspešnému v konaní, právo na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že ich náhrada žiadaná nebola.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca dňa 16. apríla 2015. Názor súdu prvej inštancie, že podľa ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa mohol bez námietky dlžníka prihliadnuť na premlčanie práva, nepovažoval za správny. Aplikácia ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa sa podľa názoru žalobcu prieči Ústave Slovenskej republiky a viacerým rozhodnutiam Ústavného súdu Slovenskej republiky a narušuje princíp právneho štátu (článok 1 ods. 1 Ústavy SR), má za následok porušenie zákazu diskriminácie podľa článku 12 ods. 1, 2 Ústavy SR a článku 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušuje zásadu rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanú článkom 47 ods. 3 Ústavy SR a článkom 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Právna úprava platná v Slovenskej republike do 30. apríla 2014 umožňovala spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré prikazuje orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú prekážku a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do nového

režimu, porušuje princíp právnej istoty ako jeden zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažne zasahuje do majetkových práv veriteľa. Žalobca považuje už možnosť vznesenia námietky premlčania za zásah do majetkových práv a dobrých mravov. Prijatím § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa zákonodarca zašiel ešte ďalej a uložil súdom a iným orgánom povinnosť vyhľadávať dôvody, pre ktoré by mohol nárok veriteľa zamietnuť, či pre ktoré by nemusel priznať veriteľom uplatnený nárok v plnej výške a skúmať dôkazy v tomto svetle, čím zákonodarca de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta - dlžníka. Porušil tým Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a narušil tiež zásadu rovnosti účastníkov konania a nestrannosti súdu. Žalobca si v konaní uplatnil svoj nárok žalobným návrhom zo 6. mája 2013, doručeným súdu 21. 05. 2013. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudlo účinnosť až 1. mája 2014, preto žalobca nesúhlasí s rozhodnutím súdu a jeho právnym posúdením veci. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe vyhovieť. Uplatnil si právo na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Podľa § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený Občiansky súdny poriadok, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom 21. mája 2013 sa žalobca pôvodne od dvoch žalovaných Miroslava Sklenku a Martiny Sklenkovej domáhal zaplatenia sumy 144,02 Eur, ktorá predstavuje neuhradenú istinu pôžičky zo zmluvy o pôžičke č. 8072642771 uzavretej dňa 21. 07. 2008 medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok a žalovaným Miroslavom Sklenkom. Konanie voči žalovanej Martine Sklenkovej súd prvej inštancie z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby zastavil uznesením č. k. 4C/183/2014-58 z 25. marca 2015. Pohľadávku podľa údajov v žalobe nadobudol žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 8. marca 2012 uzavretej medzi postupcom Consumer Finance Holding, a. s. a žalobcom. 5.1 Združenie na ochranu občana a spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov doručilo súdu prvej inštancie dňa 18. 06. 2013 oznámenie, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Súd prvej inštancie dňa 3. marca 2015 oznámil vedľajšiemu účastníkovi, že konať s ním nebude z dôvodu „nesplnenia zákonných podmienok“. V čom spočíva nesplnenie zákonných podmienok pre konanie s vedľajším účastníkom na strane žalovaného, nie je v prípise adresovanom vedľajšiemu účastníkovi vysvetlené. 5.2 Pojednávania nariadeného na deň 25. marca 2015 sa nezúčastnila žiadna zo strán sporu. Súd prvej inštancie prejednal vec bez prítomnosti strán. Dokazovanie vykonal prečítaním listinných dôkazov a vyhlásil napadnutý rozsudok. Za nesporné podľa dôvodov rozhodnutia považoval súd prvej inštancie, že zmluva o pôžičke z 21. 07. 2008 uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej poskytla spoločnosť Consumer Finance Holding žalovanému pôžičku vo výške 526,55 Eur s konečnou splatnosťou 6 mesiacov. Dátum konečnej splatnosti pripadol na 21. 01. 2009. Od tohto dátumu začala plynúť podľa názoru súdu prvej inštancie lehota na uplatnenie práva z porušenia zmluvných povinností. 5.3 Skutkové zistenia súdu prvej inštancie vyplývajú z listín, ktoré tvoria súčasť spisu. Na č. l. 4 je žurnalizovaná kópia zmluvy o pôžičke, z ktorej je zistiteľná výška pôžičky aj konečná splatnosť pôžičky. Žalobca doložil do spisu aj prílohu č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok CFH - 17 zo dňa 08. 03. 2012, v ktorej je identifikovaná pohľadávka postupcu proti žalovanému, kde sám postupca za dátum splatnosti poslednej splátky označuje 20. január 2009.

6. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2016 umožňoval odôvodniť odvolanie aj tým, že súd prvého stupňa (teraz súd prvej inštancie) neúplne zistil skutkový stav veci. Žalobca uplatňujúci tento odvolací dôvod nekonkretizoval, v čom spočíva neúplne zistený skutkový stav veci, ktoré skutkové zistenia súdu prvej inštancie rozporuje. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka o neúplne zistenom skutkovom stave veci nebola uplatnená dôvodne. Súdom prvej inštancie popísaný skutkový stav zodpovedá obsahu spisu.

7. Nesprávne právne posúdenie veci vytýka žalobca súdu prvej inštancie pre aplikáciu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

8. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 01. 05. 2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

9. Žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie nemohol na právny vzťah účastníkov aplikovať ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až 1. mája 2014 a žalobca podal na súd žalobu ešte za právneho stavu, kedy mohol súd na premlčanie práva prihliadnuť iba na námietku dlžníka v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

10. Odvolací súd v súlade s § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť a prejednanie veci nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 C. s. p.) vec preskúmal a dospel k názoru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam žalobcu uvedeným v odvolaní uvádza:

11. Pre právne posúdenie veci boli relevantné skutkové zistenia súdu prvej inštancie, že zmluva o pôžičke medzi dodávateľom a spotrebiteľom bola uzavretá 21. 07. 2008 a pôžička bola splatná 20. januára 2009. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol občianskoprávny vzťah, z ktorého neuhradenú pohľadávku postúpil právny predchodca žalobcu na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok z 8. marca 2012. Žalobca mal snahu dosiahnuť u žalovaného uznanie záväzku a uzavretie dohody o splátkovom kalendári. Táto písomnosť je v kópii založená do súdneho spisu, ale neobsahuje podpis žalovaného. K predĺženiu premlčacej doby ustanovenej v § 101 Občianskeho zákonníka na 10 rokov teda nedošlo. 11.1. Dňa 1. mája 2014 nadobudla účinnosť novela Zákona o ochrane spotrebiteľa uskutočnená zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorá okrem iného včlenila do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ustanovenie § 5b prikazujúce súdu ako orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu (ex offo) prihliadnuť na premlčanie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi.

12. V otázke, či je možné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa aplikovať i na právne vzťahy, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou (pred 1. májom 2014) dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie.

13. Stanovenie rozsahu, v akom sa právna norma použije na konkrétny prípad so zreteľom na daný čas, je časovou pôsobnosťou právnej normy. Časová pôsobnosť právnej normy je jej presné časové určenie, od kedy a dokedy sa ňou regulujú príslušné právne vzťahy. Predpokladom účinnosti právnej normy je jej platnosť. Účinnosť právnej normy znamená, že z nej pre subjekty právnych vzťahov vyplývajú príslušné oprávnenia a právne povinnosti. V oblasti procesného práva platí, že sa aplikuje vždy len norma, ktorá je aktuálne účinná v čase procesného konania. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy. Ide teda o procesno-právnu normu, ktorá vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení v Zákone o ochrane spotrebiteľa sa aplikuje vo všetkých, aj v konaniach začatých pred dátumom 1. mája 2014 (princíp okamžitej aplikability procesno-právnych noriem). Uvedený záver súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (článok 2 ods. 2 C. s. p.) konkrétne rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/9/2014, 3MCdo/12/2014, 3MCdo/14/2014, 8MCdo/3/2015, 8MCdo/13/2014, 4MCdo/17/2014, 2MCdo/2/2015, v ktorých najvyšší súd opakovane vyslovil názor, že súd ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ musí od účinnosti ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa vziať zreteľ na toto zákonné ustanovenie pri posudzovaní všetkých právnych vzťahov, ktorých účastníkom je spotrebiteľ z dôvodu, že právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie. To znamená, že od účinnosti sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy

založené pred 1. májom 2014. Rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3MCdo/9/2014 zo dňa 21. 04. 2015, sp. zn. 3MCdo/12/2014 z 21. 04. 2015 a sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21. 04. 2015 prešli aj testom ústavnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť podanú proti nim uznesením sp. zn. III. ÚS 194/2016 z 12. apríla 2016 odmietol ako zjavne neopodstatnenú a rovnakým spôsobom rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 729/2015 zo dňa 04. 11. 2015 aj o sťažnosti podanej proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8MCdo/13/2014 zo dňa 28.05.2015.

14. K očakávaniam žalobcu z uplatňovaného majetkového práva odvolací súd už len ako poznámku nerozhodnú pre posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že žalobca nadobudol pohľadávku uplatňovanú v konaní zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretej až 8. marca 2012, po uplynutí trojročnej premlčacej doby ustanovenej v § 101 Občianskeho zákonníka (trojročná premlčacia doba začala plynúť 21. 01. 2009 a uplynula 21. 01. 2012), teda vstupoval do právneho vzťahu so žalovaným s rizikom, že svoju pohľadávku v prípade vznesenia námietky premlčania nevymôže.

15. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý neprihliadol na oznámenie vedľajšieho účastníka o jeho vstupe do konania nemal vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

16. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách prvostupňového konania zodpovedá ustanoveniam § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom ku dňu jeho rozhodnutia.

17. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 C. s. p., pretože ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie (§ 396 ods. 1 C. s. p.) rozhodol podľa § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.). 19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).