Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-86-2022.pdf
PDF · 89.87 KB
Case nature
Area
Subarea
2Tos/86/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Lucie Horvátovej a JUDr. Michala Eliaša v trestnej veci odsúdeného K. F., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom L. J. XXX/XX, t. č. v ÚVTOS Dubnica nad Váhom, na neverejnom zasadnutí dňa 02.08.2022 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín (ďalej len prokurátor) proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 37Pp/35/2022 zo dňa 14. marca 2022 a takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku napadnuté uznesenie s a z r u š u j e.
Podľa § 66 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2, ods. 3 Trestného zákona sa návrh odsúdeného K. F., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom L. J. XXX/XX, t. č. v ÚVTOS Dubnica nad Váhom na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 1T/78/2015 zo dňa 13. júla 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/91/2016 zo dňa 12. januára 2017, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/82/2017 zo dňa 09. novembra 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/18/2018 zo dňa 25. septembra 2018 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T/23/2019 zo dňa 03. júna 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Odsúdený K. F. vykonáva tresty odňatia slobody postupne mu uložené a nariadené rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 1T/78/2015 zo dňa 13. júla 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/91/2016 zo dňa 12. januára 2017, vo výmere 2 (dva) roky v bode 1/ až 9/ pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona spáchaný sčasti v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona spáchaný sčasti v spolupáchateľstve, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/82/2017 zo dňa 09. novembra 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/18/2018 zo dňa 25. septembra 2018, vo výmere 3 (tri) roky v bode 1/ pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, v bode 2 pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T/23/2019 zo dňa 03. júna 2021, vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov v bode 1/ pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona, v bode 2/ pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona, na výkon ktorých bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Na výkon týchto postupne uložených trestov nastúpil odsúdený dňa 30. septembra 2017 a predpokladane ich má po započítaní doby väzby (od 05. júna 2015 do 05. júna 2016 vo veci vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 1T/78/2015), ako aj doby výkonu trestu odňatia slobody
(od 30. septembra 2018 do 04. júna 2021 vykonanému vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 2T/126/2017 vo vzťahu k súhrnnému trestu uloženému vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 2T/23/2019) vykonať dňa 30. marca 2025. Lehota k tomu, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu predmetných (vyššie uvedených) trestov odňatia slobody mu plynie odo dňa 30. januára 2022.
Dňa 04. februára 2022 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného K. F. na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Okresný súd Trenčín na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. marca 2022 po vypočutí odsúdeného rozhodol uznesením, sp. zn. 37Pp/35/2022 tak, že výrokom I. podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 415 ods. 1 Trestného poriadku odsúdeného K. podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 1T/78/2015 zo dňa 13. júla 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave (správne má byť Krajského súdu v Trnave), sp. zn. 5To/91/2016 zo dňa 12. januára 2017, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/82/2017 zo dňa 09. novembra 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/18/2018 zo dňa 25. septembra 2018 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T/23/2019 zo dňa 03. júna 2021. Výrokom II. podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona určil odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky za súčasného nariadenia probačného dohľadu nad odsúdeným vo výmere 2 (dva) roky, pričom odsúdenému tiež v čase probačného dohľadu uložil podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona povinnosť týkajúcu sa príkazu zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote prokurátor v neprospech odsúdeného sťažnosť z dôvodu, že u odsúdeného nie je splnená tretia zákonná (materiálna) podmienka, a to preukázanie polepšenia svojim správaním vo výkone trestu odňatia slobody do tej miery, že v kontexte celkového hodnotenia jeho osoby sa od neho môže očakávať, že by po podmienečnom prepustení viedol riadny život. Odsúdený bol doposiaľ desaťkrát súdne trestaný, najmä za krádeže, aktuálne vykonáva trest odňatia slobody po druhýkrát (prvýkrát sa trestu odňatia slobody podroboval v cudzine). Predchádzajúce odsúdenia, dokonca ani priamy výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody na jeho správaní nezaznamenali žiaduci vplyv, keď u neho neviedli k polepšeniu a náprave v smere vedenia života riadneho občana. Výchovný účinok uložených trestov sa na jeho správaní neodrazil, keď sa znovu dopustil ďalšej úmyselnej trestnej činnosti, dokonca v priebehu skúšobnej doby. Nebol preto zjavne naplnený jeden zo základných cieľov trestu, ktorým je individuálne prevenčné pôsobenie. Na základe odsúdenia súdom Rakúskej republiky právoplatným dňa 29. júna 2013 (Landsgericht Eisenstadt, sp. zn. 008 HV 68/2013v zo dňa 25. júna 2013) sa už podroboval priamemu výkonu trestu odňatia slobody za trestný čin krádeže s priťažujúcimi okolnosťami, výkon ktorého ukončil dňa 07. decembra 2014, pričom bolo rozhodnuté o jeho podmienečnom prepustení. Zo skutkovej vety výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 1T/78/2015 zo dňa 13. júla 2016 pritom vyplýva, že k nasledujúcej úmyselnej trestnej činnosti z jeho strany došlo minimálne deviatimi čiastkovými útokmi posúdenými ako tri samostatné úmyselné trestné činy, spomedzi nich išlo znovu o krádež a že k ich spáchaniu došlo v prvej polovici roka 2015 v priebehu niekoľkých dní vo veľmi krátkej dobe po jeho prepustení na slobodu, naviac v priebehu skúšobnej doby určenej rakúskym súdom. Predmetné zistenie jednoznačne dokumentuje, že v páchaní ďalšej úmyselnej majetkovej trestnej činnosti ho neodradila nielen vlastná osobná skúsenosť s uväznením, ale ani existencia skúšobnej doby počas ktorej mal preukázať polepšenie a schopnosť resocializácie a zaradenia sa do spoločnosti. Odsúdený bol mnohokrát a opakovane súdne trestaný pre úmyselnú majetkovú trestnú činnosť spočívajúcu predovšetkým v páchaní trestných činov krádeže, vo vzťahu ku ktorým je tzv. špeciálnym recidivistom, čo len akcentuje neschopnosť odsúdeného rešpektovať zákony a jeho snahu živiť sa nepoctivo. Prokurátor konštatoval, že doposiaľ vykonaná doba uloženého trestu odňatia slobody nie je adekvátna vo vzťahu k spáchanej trestnej činnosti. Povaha spáchanej trestnej činnosti a jej početnosť nenasvedčujú tomu, že by bol odsúdený v prípade svojho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody dostatočne v danom momente pripravený viesť riadny život a nedopúšťať sa ďalšej trestnej činnosti. Záver hodnotenia odsúdeného z ústavu pre výkon trestu odňatia slobody, v ktorom ho aktuálne vykonáva nevyznieva v jeho prospech, keď je riziko sociálneho zlyhania hodnotené ako stredné a jeho resocializačná prognóza ako menej priaznivá. Odsúdený len čiastočne preukazuje splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie a ani samotný výkon trestu odsúdeným nebol bez závad, keď sa
opakovane u neho vyskytli aj porušenia interných predpisov, a to keď bol neustrojený, stratil preukaz odsúdeného, či keď spal v nepovolenom čase. Dopustil sa aj ďalších dvoch menej závažných porušení interných predpisov spočívajúcich v nenastúpení na odber stravy a vo vynesení stravy z jedálne odsúdených. Program penitenciárneho zaobchádzania plní len čiastočne v bode edukácia z dôvodu opakovaných porušení interných predpisov. Rozhodnutie okresného súdu o jeho podmienečnom prepustení z výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody na slobodu za súčasného uloženia skúšobnej doby a probačného dohľadu preto nemožno vyhodnotiť ako vecne správne. Navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a súčasne podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný zamietol.
Odsúdený vo vyjadrení k sťažnosti prokurátora uviedol, že na začiatku jeho výkonu trestu (jeho doposiaľ prvý výkon trestu) sa dopustil drobných prehreškov, avšak charakter previnení nebol tak závažný, aby bol vyhodnotený prísnejšie, teda iba negatívnym zápisom, ale nie kázenským potrestaním. Spomenuté pochybenia mu boli dostatočným ponaučením do budúcnosti, aby sa takých a im podobných konaní vyvaroval (a to nielen vo výkone trestu) a svoj osobnostný rast smeroval k progresu a pozitívnym výsledkom, čo sa mu aj darí, preto ústav odporúča jeho podmienečné prepustenie s dohľadom. Za jeho trestnú činnosť a páchanie (9 prípadov krádeže a i.) bol zákonne a právoplatne odsúdený, no vo výkone trestu je po prvýkrát. Výkon trestu ho do ďalšieho najmä civilného života nastavil a nasmeroval správnym a pozitívnym smerom a taktiež mu dal istú formu sebareflexie a veľké ponaučenie. Vo výkone trestu si dokončil úplné stredoškolské vzdelanie, úspešne zavŕšené maturitným vysvedčením, čo mu po prepustení z výkonu trestu dáva lepšiu a väčšiu možnosť uplatnenia sa na trhu práce. Napriek jeho kriminálnej minulosti (ktorá bola jeho veľkým pochybením za ktoré sa hanbí a za ktoré si aj nesie následky) žiada súd, aby zvážil a umožnil mu dokázať, že dôveru nesklame. Žiada o šancu a možnosť preukázať, že doposiaľ vykonaný trest odňatia slobody splnil svoj účel a vykonanie jeho zvyšku už nie je opatrením nevyhnutným na dosiahnutie sledovaného cieľa.
Krajský súd v Trenčíne ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192 ods. 1 písm. a) a b) Trestného poriadku preskúmal správnost' výrokovej časti napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť prokurátora je dôvodná.
Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z VTOS dňa 30. januára 2022.
Avšak sťažnostný súd na rozdiel od okresného súdu dospel k jednoznačnému záveru o nesplnení prvej ani druhej materiálnej podmienky. Súd musí hodnotiť prvú materiálnu podmienku komplexne, tzn. počas celého výkonu trestu. I keď samotné správanie odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody je dôležitým ukazovateľom o prevýchove odsúdeného, na ktorý treba prihliadať pri vyhodnocovaní záveru o splnení prvej materiálnej podmienky, je potrebné dodať, že kritérium „dobrého správania“ nie je jediným a ani najpodstatnejším vo vzťahu k podmienečnému prepusteniu. Krajský súd poukazuje najmä na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ štyrikrát disciplinárne odmenený, pričom vzhľadom na výšku trestu aký mu bol uložený, možno konštatovať, že mal oveľa viac možností preukázať polepšenie, ktoré by bolo deklarované určitým (vyšším) počtom disciplinárnych odmien. Ďalej sťažnostný súd uvádza, že z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS možno zistiť, že správanie odsúdeného nebolo počas celého výkonu trestu vrátane výkonu väzby na požadovanej úrovni, napriek tomu, že nebol disciplinárne potrestaný (porušil interné predpisy, keď stratil preukazu odsúdeného, spal v nepovolenom čase, bol neustrojený, nenastúpil na výdaj stravy a vyniesol stravu z jedálne pre odsúdených). Sťažnostný súd k tejto podmienke záverom konštatuje, že odsúdený sa len formálne prispôsobil podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, avšak jeho správanie nepreukazuje polepšenie (len štyri disciplinárne odmeny), v takej miere, ktorú by bolo možné zohľadniť pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení.
Okresný súd však podľa názoru sťažnostného súdu nesprávne vyhodnotil aj splnenie druhej materiálnej podmienky, pretože trestná minulosť odsúdeného odôvodňuje obavu, že v prípade podmienečného prepustenia nebude viesť riadny život a opätovne sa dopustí trestnej činnosti. Takisto nemožno opomenúť v zmysle 66 ods. 2 Trestného zákona povahu páchanej trestnej činnosti (3 zločiny a 5 prečinov) zo strany odsúdeného. Konkrétne odsúdený K. F. vykonáva tresty odňatia slobody postupne mu uložené a nariadené rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 1T/78/2015 zo dňa 13. júla 2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To/91/2016 zo dňa 12. januára 2017, vo výmere 2 (dva) roky v bode 1/ až 9/ pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona spáchaný sčasti v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona spáchaný sčasti v spolupáchateľstve, rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 1T/82/2017 zo dňa 09. novembra 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To/18/2018 zo dňa 25. septembra 2018, vo výmere 3 (tri) roky v bode 1/ pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 písm. b) Trestného zákona, v bode 2 pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona a rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 2T/23/2019 zo dňa 03. júna 2021, vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov v bode 1/ pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona, v bode 2/ pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona a prečin neposkytnutia pomoci podľa § 178 Trestného zákona. Pre uvedené zločiny a prečiny vykonáva odsúdený momentálne nepodmienečný trest odňatia slobody s tým, že celková dĺžka tohto trestu predstavuje 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov, pričom časť tejto trestnej činnosti je majetkového charakteru (tri zločiny a dva prečiny), ktorá tiež súčasne tvorila opakovane zdroj jeho obživy. Sťažnostný súd je preto toho názoru, že skúsenosť s jeho predchádzajúcim spôsobom života, recidíva spočívajúca v páchaní i druhovo rovnakej trestnej činnosti nesvedčí v prospech možnej prognózy, že by v prípade prepustenia na slobodu viedol riadny život. Pri posudzovaní druhej materiálnej podmienky prihliadol sťažnostný súd v prvom rade na odpis registra trestov odsúdeného a v tomto smere posudzoval osobu odsúdeného, jeho postoj k spoločenským normám a jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti a v neposlednom rade i charakter a závažnosť spáchanej trestnej činnosti.
Krajský súd záverom dodáva, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po splnení formálnej podmienky bez zreteľa na účel samotného trestu, ktorým je v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov spočívajúca v tom, že páchateľovi sa trestom odňatia slobody zabraňuje v páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň sa vytvárajú podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby viedol riadny život za súčasného odradenia iných od páchania trestných činov. Najpodstatnejšia je potom v konečnom dôsledku úvaha súdu o dôvodnosti predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti na slobode riadny život (život v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti) s minimalizáciou rizika recidívy.
Je potrebné zdôrazniť, že právo, aby bolo vyhovené žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie neexistuje, pričom posúdenie splnenia zákonných podmienok podmienečného prepustenia je čisto vecou úvahy súdu. Skutočnosť, či od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, súd skúma a objasňuje oproti prvej materiálnej podmienke komplexnejšie. Pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky posudzuje súd všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenských normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti a taktiež prostredie, v ktorom žil pred spáchaním trestnej činnosti.
Na základe uvedeného sa preto sťažnostný súd nestotožnil s argumentáciou okresného súdu, podľa ktorého odsúdený splnil všetky zákonom stanovené podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. S prihliadnutím na ochranu spoločnosti pred páchateľmi trestnej činnosti, potom sťažnostný súd zamietol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Pretože na základe spisového materiálu krajský súd zistil dôvod na postup podľa § 194 ods. l písm. a) Trestného poriadku, zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.