Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/665/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, v právnej veci žalobcu Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Košice, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, proti žalovaným 1) D. O., A.. XX.X.XXXX, O., W. X, X) Q. O., A.. X.XX.XXXX, O., W. X, X) F. O., A.. XX.X.XXXX, O., W.Š. X Y. X) N. O., A.. X.XX.XXXX, O., W. X, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej v 2. rade proti rozsudku 41C/30/2014-79 z 4.2.2015 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s uznesením zo 6.3.2014. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva a žalovaní nemajú právo na ich náhradu.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaní v prvom až štvrtom rade sú povinní vypratať byt č. 46 nachádzajúci sa v O., A. J.. W. Č.. X, pozostávajúci z kuchyne, troch izieb a príslušenstva, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, že žalovaní v prvom až štvrtom rade sú povinní spoločne a nerozdielne žalobcovi nahradiť trovy konania vo výške 99,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2.Súd v odôvodnení rozhodnutia o. i. uviedol, čoho sa žalobca návrhom podaným uňho 24.3.2014 domáhal voči žalovaným v prvom až štvrtom rade a ako ho odôvodnil. Konštatoval, že v predmetnej veci vytýčil pojednávanie na 27.6.2014, na ktorom sa okrem žalobcu zúčastnili žalovaní v l. a v 2. rade, že toto bolo odročené na 24.9.2014 z dôvodu mimosúdneho dojednania účastníkov, doriešenia nájomného vzťahu a úhrady dlhov, nakoľko žalovaní uviedli, že sú schopní uhradiť istinu 2 500 eur, že 24.9.2014 sa žalovaní v l. a v 2. rade zúčastnili pojednávania, avšak opätovne žiadali o poskytnutie 30 dňovej lehoty za účelom doriešenia nájomnej zmluvy na magistráte, že pojednávanie odročil na 21.11.2014, ktoré sa však nekonalo z dôvodu práceneschopnosti sudkyne a opätovne bolo konanie odročené na 4.2.2014, na ktorom sa žalovaní v prvom až štvrtom rade nezúčastnili, napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie bolo riadne doručené žalovaným v druhom až štvrtom rade a podľa § 101 ods.2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovaných v prvom až štvrtom rade, za účasti žalobcu. Ďalej súd uviedol aké dokazovanie vykonal, čo vyplynulo z listinných dôkazov. Citoval znenie § 126 ods.1,2 O. z., a mal za to, že súdnu ochranu vlastníckeho práva poskytuje zákon v citovanom ustanovení vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva, najmä umožňuje domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávnom zadržuje. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, tvrdiac, že za jednoznačne preukázané považoval, že žalovaní od 9.7.2008 užívajú byt bez právneho dôvodu, bez platnej nájomnej zmluvy, nakoľko Zmluva o nájme bytu č. NZ/548/2007/P z 18.7.2007 bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanými v l. a 2. rade na dobu určitú od 9.7.2007 do 8.7.2008 a ďalšia nájomná zmluva už so žalovanými uzavretá nebola z dôvodu, že žalovaní neplatili riadne nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po prvom pojednávaní v tomto konaní žalovaní síce uhradili v júni 2014 časť istiny 2 500 eur, ktorá suma, ako uviedol žalobca,

bola zúčtovaná na istinu, odvtedy však žalovaní platili len sporadicky a k 4.2.2015 dlh na istine stále činil ešte 2 000,26 eur + penále z iných súdnych konaní, v ktorých žalovaní uhradili len istiny, poukázal na to, že dvakrát vyhovel žiadosti žalovaných a odročil pojednávanie za účelom doriešenia nájomného vzťahu a zaplatenia dlhov, žalovaní však novú nájomnú zmluvu s Mestom Košice nepredložili, dlh nesplatili, ani sa bez ospravedlnenia, napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie im bolo riadne doručené, nedostavili. Keďže žalobca trval na podanom návrhu v celom rozsahu a žalovaní užívajú predmetný byt od 9.7.2008 bez právneho dôvodu - platnej nájomnej zmluvy, teda neoprávnene, na základe toho rozhodol tak, že žalovaní v l. až 4. rade sú povinní byt vypratať v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. (jeho znenie citoval) a žalobcovi, ktorý bol úspešný v celom rozsahu, priznal plnú náhradu trov konania v sume 99,50 eur, spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku. 3.Rozsudok napadla v celosti včas podaným odvolaním žalovaná v 2. rade, ktorá uviedla, že byt na W. X chceli odkúpiť ešte v roku 2008 nakoľko im zmluva bola predĺžená na rok 2007/2008, ale manžel prišiel o prácu tak nemohli hneď konať. Nemohli dostať pôžičku, aby vyplatili dlh. Hneď keď sa zamestnal tak začali s vybavovaním pôžičky. Dlh vyrovnali. Na bytovom podniku sa pýtali, že keď podajú do konca termínu vyprchania zmluvy či môžu byt odkúpiť. Bolo im povedané, že záleží na pečiatke kedy si podajú žiadosť o odkúpenie bytu na Magistráte. Zmluva im končila 8.7.2008, žiadosť odniesli 4.7.2008 takže žiadosť podali ešte v termíne. Odpoveď, že si môžu byt odkúpiť do osobného vlastníctva prišla 9.7.2008. Začali vybavovať papiere na odkúpenie bytu. Keď mali všetky papiere vybavené tak na bytovom podniku nám povedali, že nemajú platnú nájomnú zmluvu. Za byt riadne platia. Majú síce dlh voči bytovému podniku ale snažia sa ho vyrovnať. Bolo by dobré ak by im poslali splátkový kalendár na koľko celú sumu naraz nedokáže vyplatiť. Majú záujem o vyrovnanie dlhu ale finančne podmienky v ich rodine nie sú úplne na dobrej úrovni. Ak budú musieť vypratať byt, nemajú kam ísť. Sú platiči tak ako aj ostatní, len situácia ktorá nastala v minulosti ich dostala do takejto situácii. Boli nezamestnaní, deti chodili do školy a nedokázali im pomôcť. Dúfa, že dokáže sa im pomôcť. 4.K odvolaniu žalovanej v 2.rade žalobca uviedol nasledovné: rozsudok považuje za vecne správny, preto žiada odvolací súd, aby tento rozsudok potvrdil. Skutočnosti uvádzané žalovanou v 2.rade sú v predmetnom konaní irelevantné, vlastník bytu Mesto Košice nemá podľa súčasných pravidiel prenajímania titul k uzavretiu novej nájomnej zmluvy a v danom prípade ide o užívanie bytu bez platnej nájomnej zmluvy (po uplynutí doby platnosti). V minulosti po uplynutí doby nájmu Mesto Košice po úhrade dlhu na istine obnovilo s užívateľmi nájomný vzťah na dobu 1 roka, počas ktorej doby mali celý dlh spojený s užívaním bytu užívatelia vyrovnať a požiadať vlastníka Mesto Košice o odkúpenie bytu. Mesto Košice so žalovanými v 1. a v 2.rade uzavrelo nájomnú zmluvu na dobu od 9.7.2007 do 8.7.2008. „ Žalovaný“ dlh uhradili 4.7.2008 (vo výške 4 204,47 € - dlh na príslušenstve), teda 3 dni pred uplynutím doby nájmu a odkúpiť byt počas platnosti nájomnej zmluvy z časových dôvodov nestihli. Podľa súčasných pravidiel Mesta Košice nájomný vzťah možno obnoviť iba za predpokladu ukončenia nájmu výpoveďou, nie uplynutím doby nájmu podľa nájomnej zmluvy uzavretej na dobu určitú (vychádza sa z toho, že „užívateľ je porušovať“, už jednu šancu v podobe nájomnej zmluvy na dobu 1 roka dostal). Žalobca záverom k tvrdeniu žalovanej v 2.rade, že obdržali odpoveď, že si byt môžu odkúpiť do vlastníctva, ktorá im bola doručená 9.7.2008 - uvádza, že sa jedná o odpoveď písanú v čase platnosti zmluvy, doručenej po uplynutí doby nájmu, v samotnom liste sa konštatuje, že sa majú dostaviť do sídla spoločnosti Stavoprojekting, a.s. za účelom vyplnenia dotazníka, pri ktorom je potrebné predložiť platnú nájomnú zmluvu. Bolo vecou žiadateľov dosledovať proces tak, aby všetky náležitosti potrebné k prevodu bytu do vlastníctva časovo stihli. 5.Podľa § 470 ods.1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6.Podľa § 470 ods.2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie. 8.Aj keď žalovaná v 2. rade v odvolaní výslovne neoznačila odvolacie dôvody, skutočnosti v odvolaní uvedené sa dajú podradiť pod odvolací dôvod upravený v § 365 ods.1 písm. f) a h) CSP.

9.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP. 10.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP. 11.Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods.1 písm. h)] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 12.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach stranách sporu. 13.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť, že úspešnosť žaloby o vypratanie bytu ako reivindikačnej žaloby závisí na preukázaní dvoch predpokladov - vlastníctva žalobcu k vypratávanej nehnuteľnosti a skutočnosti, že žalovaný subjekt ju užíva neoprávnene. Splnenie prvého predpokladu vyplynulo z listu vlastníctva Mesta Košice č. 1381, ktorý žalovaní ani nespochybnili a zmluvy o výkone správny majetku mesta Košice (č.l. 5 - 14) a druhý predpoklad v tomto konkrétnom prípade vyplýva zo zmluvy o nájme bytu NZ/348/2007/P - 122 čl. 3 bodu 1, podľa ktorého nájomný vzťah uplynul 9.7.2008, teda zanikol uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý a žiadna ďalšia nájomná zmluva uzatvorená nebola. Na základe uvedeného je jednoznačné, že žalovaní užívajú predmetný byt bez akéhokoľvek právneho titulu. 14.K námietkam žalovanej v 2. rade ohľadne odkúpenia bytu do vlastníctva súd správne vyhodnotil, že tieto sú v prejednávanom spore irelevantné a odvolací súd dopĺňa, že žalovaná nepreukázala (ani netvrdila), že má platnú nájomnú zmluvu, ktorá je základným predpokladom nadobudnutia bytu do vlastníctva. Podľa § 5 ods.2 zák. č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení platnom k 8.7.2008 prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru ak ide o prvý prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, je aj vyhlásenie prenajímateľa o tom, že nájomca bytu alebo nebytového priestoru nemá žiadne nedoplatky na nájomnom a na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru. V prípade, ak žalovaná

sa domnievala, že splnila všetky náležitosti potrebné k prevodu bytu mala sa svojho práva domáhať voči žalobcovi prípadne vlastníkovi a žiadať uzatvorenie zmluvy o prevode bytu do vlastníctva. Keďže tak nekonala k predmetnému bytu žalovaným neprislúcha žiaden právny titul, na základe ktorého by tento mohli užívať. V tejto súvislosti je osobitne potrebné poukázať na § 16 ods.1 zák. č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestoroch podľa ktorého byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods.5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. 15.Napadnuté rozhodnutie je aj v úplnom súlade s právnym názorom, na ktorý poukázal žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu 5Cdo 266/2007, s ktorým sa - mutatis mutandis - odvolací súd stotožňuje a si ho osvojuje. 16.Podľa § 396 ods.1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 17.Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 18.Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19.Žalobca mal aj v odvolacom konaní plný úspech, preto by mal právo na náhradu jeho trov a to za vyjadrenie k odvolaniu, avšak odmena ani náhrada hotových výdavkov mu nebola priznaná, lebo žiadne trovy nežiadal a z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplynuli. Žalovaná v 2.rade nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na ich náhradu. 20.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.