Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-1Cbi-30-2022.pdf
PDF · 127.07 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-1Cbi/30/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore žalobcu: JUDr. Marek Glemba, so sídlom kancelárie Mýtna 50, 811 07 Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu: C. W., narodený XX. XX. XXXX, trvale pobytom M. XX, W., proti žalovanému: G. P., narodená XX. XX. XXXX, trvale pobytom X. XXX/X, W., Č. H., zastúpená advokátom JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, so sídlom Šafárikovo nám. 2, Bratislava o zaplatenie 1 340 661 EUR, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému 100 % trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 9Cbi/7/2016 - 133 zo dňa 04. apríla 2022 vylúčil vzájomnú žalobu založenú do konania vedeného pod sp. zn. 1Cbi/7/2016 zo dňa 07. 09. 2018, doručenú súdu dňa 07. 09. 2018, na samostatné konanie (následne zaevidované pod sp. zn. B1-1Cbi/30/2022). Žalobca (v prejednávanom konaní) sa proti žalovanému predmetnou vzájomnou žalobou domáhal zaplatenia 1 340 661 EUR a to z nasledovných dôvod. Súd pre upresnenie podotýka, že pri zhrnutí podstatných častí doručených podaní (ktoré boli z časti realizované pred vylúčením veci na samostatné konanie), bude procesne strany označovať tým procesným postavením, ktoré im prináleží v prejednávanom konaní (po vylúčení veci). Žalobca uviedol, že dňa 07.12.2015 vyšiel v Obchodnom vestníku čiastka 234/2015 pod č.k. K026455 súpis všeobecnej podstaty úpadcu, kde pod súpisovou zložkou majetku č. 1 je zapísaný obchodný podiel úpadcu v spoločnosti B-FELL, s.r.o. Ďalej poukázal na to, že dňa 31.03.2016 sa konalo v priestoroch Okresného úradu Bratislava mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti B-FELL, s.r.o., kde bola predvolaná konateľka spoločnosti - žalovaná, nakoľko druhý konateľ, úpadca bol vo výkone trestu odňatia slobody. Na uvedenom MVZ mala byť žalovaná zaviazaná, doručiť na stretnutí prítomným znalcom účtovnú dokumentáciu tak, aby bolo možné ohodnotiť obchodný podiel spoločnosti. Žalovaná mala okrem iného vyhlásiť, že od 25.08.2015 nevedie účtovníctvo spoločnosti a tiež mala uviesť, že nevedela o zostatku v pokladni vo výške 1 458 599,07 EUR ako vyplýva z výpisu z účtovného systému spoločnosti Omega účet 211. Zápisnicu z MVZ žalovaná prevzala. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 02.05.2015 sa konalo opäť v priestoroch Okresného úradu Bratislava MVZ spoločnosti, pričom žalovaná bola zaviazaná do 30 dní od konania MVZ zostaviť mimoriadnu účtovnú závierku spoločnosti, nakoľko na základe predložených dokladov nebolo možné oceniť obchodný podiel spoločnosti. Zápisnicu z MVZ žalovaná prevzala. Následne, dňa 30.06.2016 bola v registri účtovných závierok žalovanou zverejnená účtovná závierka spoločnosti kde opäť figuruje suma pokladne vo výške 1 340 661 EUR. Podľa názoru žalobcu, nakoľko k zverejneniu účtovnej závierky spoločnosti došlo chronologicky po konaní vyššie uvedených dvoch MVZ spoločnosti a po vyhlásení žalovaného, že nevedie účtovníctvo spoločnosti od
25.08.2015 a nevie o zostatku v pokladni, mal za to, že pred zverejnením účtovnej závierky spoločnosti prebehla inventarizácia v spoločnosti a účtovná závierka bola vyhotovená kvalifikovanou osobou a došlo k zisteniu zostatku pokladne, teraz už v nižšej sume. Dňa 23.02.2018 zanikla žalovanej funkcia konateľky v spoločnosti, pričom nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu majetku spoločnosti a agendy konateľky zo strany žalovanej. Žalobca následne, v rámci právneho posúdenia veci, poukázal na relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne zákonné ustanovenia. Po predmetnom právnom posúdenie veci, žalobca dospel k záveru, že ako správca úpadcu - jediného spoločníka je oprávnený uplatniť v mene spoločnosti právo na náhradu škody voči konateľovi - žalovanému z dôvodu neodovzdania pokladne v sume ako uviedol v ÚZ zverejnenej v RÚZ dňa 30.06.2018 t. j. v sume 1 340 661 EUR pri jeho zániku funkcie konateľa. Mal za to, že neodovzdaním uvedenej sumy pri zániku funkcie konateľa, žalovaný zároveň o túto sumu znehodnotil obchodný podiel spoločnosti zapísaný ako súpisová zložka majetku č. 1 v súpise majetku všeobecnej podstaty úpadcu v konkurze.
2. Žalovaný sa podaním doručeným súdu dňa 02. 01. 2019 vyjadril k (vzájomnej) žalobe. Žalovaný uviedol, že ako konateľ nemal prístup k pokladni spoločnosti, avšak má vedomosť o tom, že financie v pokladni boli kumulované najmä z príjmov z hracích automatov na prevádzke. Z príjmov z hracích automatov boli podľa vedomosti žalovaného vyplácané napr. výhry hráčom. Ďalej podotkol, že sa vyúčtovaní finančných prostriedkov osobne nikdy nezúčastňoval ani nedával pokyny na použitie financií z výherných automatov. Pokladňu a nakladanie s prostriedkami, ktoré sa v nej nachádzali mal na starosti výlučne úpadca C. W., ktorý s hotovostnými financiami nakladal a rozhodoval o ich použití. Žalovaný nemal mať prístup k pokladni ani k účtu, pričom s pokladňou nakladal výlučne úpadca, ktorý nakladaním hotovostnými finančnými prostriedkami poveril prevádzkarov. Podľa vedomosti žalovaného úpadca poveril dispozičným právom k účtu a k výberu financií účtovníčku spoločnosti Y. O. a ďalšie osoby poveril rôznymi úkonmi v mene a na účet spoločnosti (o ktorých obsahu však žalovaný nemá vedomosť). Žalovaný tiež poukázal na to, že od roku 2009 nebola uskutočnená žiadna inventarizácia vo vzťahu k hotovostným finančným prostriedkom a nedisponuje žiadnymi ďalšími účtovnými dokladmi preukazujúcimi pohyb hotovostných finančných prostriedkov. V zmysle účtovných dokumentov mali byť taktiež rôznym súkromným osobám a spoločnostiam poskytnuté pôžičky, ktoré podľa vedomosti žalovaného neboli spoločnosti uhradené. Podľa názoru žalovaného, žalobca skratkovite vytrhol z kontextu jeden riadok z účtovníctva spoločnosti a bez zistenia si akýchkoľvek relevantných skutočností konštatoval zodpovednosť žalovaného za chýbajúcu sumu. Mal za to, že si riadne a včas plnil všetky svoje povinnosti, avšak druhý z konateľov mu mal brániť v riadnom vykonávaní konateľských oprávnení tým, že mu zamedzil prístup k nakladaniu s finančnými prostriedkami, rovnako ako mu zrušil dispozičné právo k účtu spoločnosti. Jediný, kto je prípadne zodpovedný za nezrovnalosti v účtovníctve spoločnosti má byť konateľ C. W.. Záverom uviedol, že riadne odovzdala všetku agendu, ktorú mal k dispozícii a to ešte v roku 2015 orgánom činným v trestnom konaní, pričom následne prevzal agendu žalobca.
3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa 11. 04. 2019. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, pričom uviedol, že agendu spoločnosti B-FELL, s.r.o. ako správca nikdy neprevzal, len bolo v nehnuteľnosti zapísanej v súpise všeobecnej podstaty úpadcu zložené účtovníctvo tejto spoločnosti žalovanou so súhlasom správcu. Ďalej uviedol, že disponuje znaleckým posudkom č. 9/2017 z vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-317/3-VYS-B5- 2016. V predmetnom posudku majú byť zdokumentované hotovostné výbery z účtov B-FELL, s.r.o. zo strany žalovanej, ktoré boli následne zaúčtované ako „dotácia pokladnice“. Uvedené skutočnosti sa udiali z časového hľadiska v rozpätí prvých šiestich mesiacov roku 2015, kde posudok pokrýva obdobie až do konca 09/2015 a jedná sa o značný počet takýchto operácií. Žalobca mal za to, že uvedené má dokumentovať, že žalobkyňa disponovala s účtami spoločnosti B-FELL, s.r.o. aj v čase kedy v zmysle jej vyjadrenia jej už mala byť odvolaná plná moc a vyberala z týchto účtov hotovosť.
4. Žalovaný sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 09. 08. 2019. Nesúhlasil s tvrdením, že neodovzdala agendu spoločnosti B-FELL, s.r.o. žalobcovi, nakoľko v tejto súvislosti vynaložil všetku potrebnú súčinnosť, ktorú ale žalobca nebral do úvahy. Podľa názoru žalobcu znalecký posudok č. 79/2017 nemá s prejednávanou vecou žiadnu súvislosť a nie je pre posúdenie veci relevantný, nakoľko znalecký posudok bol vypracovaný iba za rok 2015, pričom nezohľadňuje stav pokladne pred rokom 2015. Opätovne poukázal na to, že nemal prístup k pokladni spoločnosti a nedával pokyny na použitie financií, čo prináležalo výlučne úpadcovi. Žalovaný podotkol, že ak aj niekedy vykonával nejaké výbery z účtu spoločnosti, takéto prostriedky si nikdy neponechal pre vlastnú potrebu, ale vložil ich späť do
spoločnosti, odkiaľ boli podľa jeho vedomostí na pokyn iných osôb použité na účely najmä vyplatenia výhier hráčov a úhradu záväzkov spoločnosti.
5. Súd v sporovom konaní vykonal dňa 12. 06. 2023 pojednávanie. Pred otvorením pojednávania sa súd pokúsil o zmierlivé vyriešenie sporu, avšak neúspešne. Po otvorení pojednávania právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, pretože nikdy s pokladňou nenarábal, s tou narábal výlučne úpadca. Rozporoval aj zápis v pokladničnej knihe, pričom podotkol, že takáto vysoká hotovosť sa nikdy v pokladni nenachádzala. Uvedené mala prešetrovať aj polícia a nebolo zistené žiadne protiprávne konanie. Žalobca uviedol k veci nasledovné. Zdôraznil, že úpadca bol už od roku 2014 vo väzbe, a že jediný konateľ bol žalovaný, ktorý bol prizvaný aj na mimoriadne valné zhromaždenie. Žalobca ďalej uviedol, že na základe jeho žiadosti žalovaný vypracoval mimoriadnu účtovnú závierku k 30.06.2016, pričom žalobca si uplatňujeme sumu v zmysle tejto závierky. Podotkol, že samotný žalovaný tvrdí, že od 25.08.2015 nebolo účtovníctvo riadne vedené. Čo sa týka tvrdenia, že je to príliš veľká hotovosť, poukázal na to, že spoločnosť B - fell s.r.o. sa zaoberala hazardom, ktorý na hotovosti funguje. Žalobca uzavrel, že ak bol úpadca vo väzbe, tak kto iný ako žalovaný mohol nakladať s účtom. Žalovaný k veci uviedol, že úpadca bol vo väzbe až od októbra 2014 a následne poveril svoju sestru aby realizovala finančné transakcie. Súd následne odročil pojednávanie na 16. 10. 2023, s tým že žalobca doručí súdu a protistrane znalecký posudok, pričom žalovaný sa k nemu vyjadrí v lehote 10 dní.
6. Žalovaný sa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 08. 08. 2023. Dal do pozornosti tú skutočnosť, že žalobca ako správca úpadcu - jediného spoločníka si uplatňuje právo na náhradu škody voči žalovanému v mene spoločnosti, pričom je však dôležité uviesť, že spoločnosť B-FELL, s.r.o. zanikla. Ďalej uviedol, že z predloženého znaleckého posudku nie je zrejmé, čo má znalecký posudok preukazovať a čo ním žalobca sleduje. Žalovaný dal do pozornosti, že po vzatí do väzby hlavného konateľa C. W. začala spoločnosť fakticky riadiť jeho sestra, p. E. W., pričom žalovaný v tomto období na činnosť spoločnosti nemal žiaden reálny dosah a vplyv, hoci formálne bol zapísaný v obchodnom registri ako konateľ spoločnosti. Poukázal na uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 23.09.2020, číslo: 3 Pv 335/18/1105-60, o zastavení trestného stíhania obvinenej G. P. v ktorom je uvedené, že svedok C. W. vo výsluchu zo dňa 29.11.2019 vypovedal, že „konateľka robila všetko a nič, bola kompetentná konať po úradoch, vybavovať všetky vyžadované veci, ale financie mal na starosť on“. Podľa názoru žalovaného, skutočnosť uvedená v znaleckom posudku, že spoločnosť B-FELL, s.r.o. podľa účtovnej dokumentácie údajne mala dostatok finančných prostriedkov neznamená, že žalovaný nimi reálne disponoval, prípadne že ich druhý konateľ spoločnosti B-FELL, s.r.o. (C. W.) nepoužil na úhradu záväzkov, ktoré sú v znaleckom posudku konštatované. Považoval za nevyhnutné poukázať na skutočnosť, že účtovný zostatok v pokladni automaticky neznamená nárok spoločníka na náhradu škody. Nemá byť však jasné, aké záväzky spoločnosti existovali a do akej miery bolo možné zostatky v pokladni použiť na záväzky spoločnosti. Z predmetného znaleckého posudku nevyplýva, že by finančné prostriedky použil žalovaný alebo že by žalovaná disponovala s týmito finančnými prostriedkami. Znalecký posudok preto nemá preukazovať skutočnosť, že zostatky v pokladni skutočne a reálne existovali, alebo ako boli zostatky v pokladni použité, najmä ak sú záverom znaleckého posudku konštatované nedoplatky. V znaleckom posudku sú len citované dáta z účtovných závierok, pričom tieto účtovné závierky už predložené boli.
7. Súd v sporovom konaní vykonal dňa 11. 03. 2024 pojednávanie. Úvodom pojednávania súd uviedol, ktoré skutočnosti považuje medzi stranami za nesporné, a ktoré za sporné. Zároveň uviedol predbežné právne posúdenie, pričom považoval vo veci za nutné vypočuť C. W.. Žalovaná uviedla, že navrhuje vypočuť C. W. a netrvá na vypočutí p. O.. Súd následne odročil pojednávanie na neurčito, za účelom zabezpečenia (vrátane zloženia preddavku na trovy dokazovania) prítomnosti svedka W. na ďalšom pojednávaní.
8. Na pojednávaní konanom dňa 17.06.2024 bol vypočutý svedok C. W.. V rámci spontánnej časti výpovede uviedol, že si s odstupom času nespomína, v tom období viedol viaceré spoločnosti a mal 120 zamestnancov. Ďalej uviedol, že je pravdou, že po prevádzkach mali hotovosť, vylúčil však, aby sa na prevádzke nachádzalo 1.340.000 €. V rámci trestného stíhania poukazoval, že boli pravdepodobne nejaké peniaze odcudzené, nikto sa týmto jeho vyjadrením však nezaoberal. Považoval za zarážajúce, že až s odstupom času niekoľkých mesiacov sa začalo riešiť podnikanie spoločností, jemu bolo hneď na začiatku znemožnené akékoľvek zasahovanie do chodu firiem. Nevedel prečo sa žalovanému kladie za vinu spreneverenie finančných prostriedkov v takomto rozsahu, je to absurdné. Svedok na otázky právneho zástupcu žalovaného odpovedal nasledovne: Nespomínal si kto bol konateľom spoločnosti
B-FELL a ani nevedel povedať čo žalovaná vlastne robila, mal za to, že 4-krát do týždňa prišla do zamestnania na cca 3 hodiny. Ďalej uviedol, že pokiaľ bol on v spoločnosti tak to riadil on, pričom žalovaná s finančnou hotovosťou nenakladala a mal za to, že tomu tak nebolo ani po jeho zadržaní. Tiež uviedol, že nevie kto viedol spoločnosť, keď bol vo väzbe, po nejakom čase mu mala byť adresovaná požiadavka na podpis plnej moci. Uviedol, že to malo byť kvôli poplatkom, pričom plnú moc udelil, ale nespomínal si komu. Tiež si nespomínal, že by svojej sestre udelil plnú moc. Svedok uviedol, že o majetkových pomeroch žalovanej nič nevie. Svedok na otázky žalobcu odpovedal nasledovne: Uviedol, že spoločnosť B-FELL bola významnou v jeho portfóliu, pričom zisk z nej smeroval priamo svedkovi a štátu. Ozrejmil, že spol. sa zaoberala prevádzkovaním hazardných hier, mal za to, že tam bolo viac prevádzok a zároveň boli aj ďalšie priestory kde sa nachádzali automaty, pričom sa malo celkovo jednať o cca 80-100 automatov. Podotkol, že na jeden automat bolo treba mesačne 460 €. V ďalšej odpovedi vysvetlil ako funguje podnikanie s automatmi: automaty sú napojené na MF SR a každé otvorenie automatu je zaznamenané. Svedok ďalej odpovedal, že vyprázdňovanie automatov vykonávali iné spoločnosti, pričom on fungoval ako sprostredkovateľ. Má byť pravdou, že žalovaná z účtu vyberala peniaze a odovzdávala mu ich. Záverom uviedol, že na prevádzke mohla byť hotovosť 200.000-250.000 € a priznal, že účtovníctvo nezodpovedalo realite.
9. Súd vykonal dokazovanie v súlade s § 204 CSP oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, podaniami sporových strán ako aj vyjadreniami na pojednávaniach.
10. Podľa § 44 ods. 1 ZKR zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom v rozhodnom čase (ďalej len „ZKR“) oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
11. Podľa § 67 ods. 1 písm. a) ZKR konkurzu podlieha majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,
12. Podľa § 261 ods. 6 písm. a) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,OBZ“) touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
13. Podľa § 135a ods. 1, 2, 3 OBZ konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20240601>. Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.
14. Podľa § 373 OBZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
15. Podľa § 122 ods. 3 OBZ každý spoločník je oprávnený v mene spoločnosti uplatniť nároky na náhradu škody alebo iné nároky, ktoré má spoločnosť voči konateľovi, alebo uplatniť nároky na splatenie vkladu proti spoločníkovi, ktorý je v omeškaní so splatením vkladu, prípadne nároky na vrátenie plnenia vyplateného spoločníkovi v rozpore so zákonom. To neplatí, ak spoločnosť už tieto nároky uplatňuje. Iná osoba ako spoločník, ktorý žalobu podal, alebo ním splnomocnená osoba nemôže v súdnom konaní robiť úkony v mene spoločnosti.
16. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
17. Podľa článku 15 odsek 1 CSP dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
18. Podľa článku 15 odsek 2 CSP žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
19. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
20. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
21. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
22. Podľa § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 216 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
24. Súd na základe obsahu súdneho spisu a vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom. Nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4K/37/2015 zo dňa 25.09.2015 bol na majetok C. W., narodeného XX. XX. XXXX, trvale pobytom M. XX, W. vyhlásený konkurz. Predmetným uznesením bol zároveň za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený žalobca. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 189/2015 dňa 02.10.2015. Medzi stranami nebola sporná ani skutočnosť, že dňa 07.12.2015 vyšiel v Obchodnom vestníku č. 234/2015 súpis všeobecnej podstaty úpadcu, kde pod súpisovou zložkou majetku č. 1 je zapísaný obchodný podiel úpadcu v spoločnosti B-FELL, s.r.o., Údernícka 14/A, 851 01 Bratislava, IČO: 35 823 992. Z obchodného registra tiež nesporne vyplýva, že žalovaný bol do 23.02.2017 konateľom spoločnosti B-FELL, s.r.o. Žalovaný nesporoval ani skutočnosť, že z predložených účtovných dokladov vyplýva, že spoločnosť B-FELL s.r.o. mala v pokladni sumu 1.340.661 €.
25. Sporným medzi stranami bolo porušenie povinnosti žalovaného ako konateľa spoločnosti B- FELL, s.r.o. a následne jeho povinnosť nahradiť škodu, keďže sa evidované finančné prostriedky v pokladni spoločnosti nenachádzajú. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom sa riadi § 261 ods. 3 písm. a) OBZ, je to absolútny obchodný vzťah, ktorý sa v plnom rozsahu riadi ustanoveniami OBZ. Zodpovednosť konateľa za škodu spôsobenú pri výkone funkcie konateľa sa teda v rozsahu dopĺňajúcom ustanovenia odsekov 2 až 5 § 135a OBZ spravuje aj režimom podľa § 373 a nasl. OBZ (objektívna zodpovednosť). Zodpovednosť konateľov je síce objektívna (nevyžaduje sa zavinenie), ale je možné uplatniť liberačné dôvody podľa odseku 3 § 135a OBZ. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. apríla 2013, sp. zn. 4Obdo/4/2013, podľa ktorého: ,,Vzhľadom na charakter vzťahu konateľa a spoločnosti ako absolútneho obchodno- záväzkového vzťahu, sa zodpovednosť konateľa za škodu riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z aplikácie Obchodného zákonníka na zodpovednostný režim konateľov za vzniknutú škodu potom vyplýva objektívna zodpovednosť konateľa za spôsobenú škodu spoločnosti, pričom zodpovednosť za
škodu konateľa sa posudzuje bez ohľadu na jeho zavinenie. Na vznik zodpovednosti konateľa za škodu sa v zmysle § 373 a nasl. ObchZ vyžaduje splnenie troch základných predpokladov, ktorými sú: 1. vznik škody, 2. porušenie povinnosti a 3. príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Musí preto preukázať, že postupoval s takou odbornou starostlivosťou, ktorú je možné všeobecne požadovať pri konkrétnom konaní konateľa na daný druh konania alebo rozhodnutia. Zároveň musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to postup konateľa v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.“
26. Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že aj pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej konateľom spoločnosti, ktorý je upravený špeciálnym ustanovením (§ 135a ods. 2 OBZ), je nevyhnutné ustáliť, či sú dané tri základne predpoklady na vznik nároku na náhradu škody (1. vznik škody, 2. porušenie povinnosti a 3. príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody). Dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu existencie týchto predpokladov zaťažuje žalobcu, v prejednávanom konaní správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorý bol spoločníkom spoločnosti, ktorej mala byť škoda spôsobená. Súd dáva do pozornosti sporovým stranám, že až po preukázaní základných predpokladov na vznik škody, sa dôkazné bremeno presúva na žalovaného (konateľa spoločnosti), ktorý môže (pri relevantnej procesnej obrane) preukázať, že sú dané tzv. liberačné dôvody (§ 135a ods. 3 OBZ), ktoré ho zbavujú zodpovednosti za vzniknutú škodu. Podľa názoru súdu, neboli v prejednávanom konaní zo strany žalobcu preukázané ani základné predpoklady na vznik nároku na náhradu škody, konkrétne vznik samotnej škody spoločnosti B-FELL, s.r.o. a nebolo preukázané ani porušenie právnej povinnosti žalovaného. Pri absencii prvých dvoch predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, zároveň logicky odpadá povinnosť zaoberať sa príčinnou súvislosťou. Súd preto dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo zákonite vedie k zamietnutiu žaloby.
27. Žalobca v (vzájomnej) žalobe uviedol, že spol. B-FELL s.r.o. vznikla škoda vo výške 1 340 661 EUR. Predmetné finančné prostriedky, ktoré mali predstavovať vzniknutú škodu, boli evidované v účtovnej závierke spoločnosti (zverejnenej dňa 30.06.2016 v registri účtovných závierok) ako stav (suma) pokladne, pričom žalobca odkázal na riadok 72 - záložka strana aktív. Žalobca žiadnym iným spôsobom (okrem predloženia účtovnej závierky), v rámci dokazovania nepreukázal, že predmetné finančné prostriedky (hotovosť) reálne existovali a boli umiestnené v pokladni spoločnosti a ich nevydaním (stratou) došlo k vzniku škody. Žalovaný v konaní sporoval žalobcom tvrdenú skutočnosť, že sa v pokladni spoločnosti nachádzala hotovosť v uplatnenej výške. Súd, na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil, že v konaní nebol preukázaný vznik samotnej škody a to ani čiastočne. V tejto súvislosti súd poukazuje, na ako ťažiskový dôkaz, na výpoveď svedka C. W. - úpadcu a zároveň druhého konateľa spol. B-FELL, s.r.o. Ako vyplynulo z dokazovania, svedok W. riadil finančné záležitosti v spol. B-FELL, s.r.o. (vrátene nakladania s hotovostnými peniazmi), pričom bol riadiacim článkom portfólia viacerých obchodných spoločností, medzi ktoré spadala aj spol. B-FELL s.r.o. Svedok W. vypovedal na pojednávaní konanom dňa 17. 06. 2024, pričom je nutné bližšie poukázať na nasledovný obsah jeho výpovede. V rámci spontánnej časti uviedol, že je pravdou, že po prevádzkach mali hotovosť, vylúčil však, aby sa na prevádzke nachádzalo 1.340.000 €. Čo sa týka hotovostných peňazí tak svedok uviedol, že na prevádzke mohla byť hotovosť 200.000-250.000 €. Ako najdôležitejšiu časť výpovede, však súd vyhodnotil konštatovanie svedka, podľa ktorého účtovníctvo nezodpovedalo realite. Pri takto zistenom skutkovom stave nemožno ustáliť, že by v konaní bol preukázaný vznik uplatnenej škody. Jediným podkladom pre žalobcom uplatnenú škodu bol obsah účtovníctva spol. B-FELL, s.r.o. (premietnutý do účtovnej závierky), ktorý však bol preukázane skreslený a nezodpovedal realite. Súd vyhodnotil výpoveď svedka W. ako vierohodnú, keďže tento sa priamo podieľal na podnikateľskej činnosti spoločnosti (najmä čo sa financií týka) a musel mať najlepší prehľad o stave pokladne. Jednalo sa preto a priameho svedka, ktorý nereprodukoval len informácie z počutia. Svedok zároveň nemal žiaden ekonomický záujem na výsledku sporu, keďže prípadný judikovaný nárok by bol príjmom konkurznej podstaty, čo ešte viac zvýrazňuje jeho vierohodnosť. Tvrdenie svedka o nesúlade účtovníctva s reálnym stavom financií spol. B-FELL s.r.o., naviac zodpovedá jeho spôsobu výkonu podnikateľskej činnosti, ktorá viedla k jeho trestnému stíhaniu a právoplatnému odsúdeniu - vrátane trestu prepadnutia majetku. Súd na základe uvedených skutočností konštatuje, že žalobca nepreukázal vznik škody, ktorej náhrady sa v petite žaloby domáhal.
28. Druhým základným predpokladom na priznanie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti žalovaného, v prejednávanom prípade najmä povinnosti konať s odbornou
starostlivosťou - § 135a ods. 1 OBZ. Žalobca ustálil protiprávne konanie žalovaného v tom, že ako konateľ neodovzdal správcovi pokladňu v sume, ktorú žalovaný uviedol v účtovnej závierke. Súd má z vykonaného dokazovanie za preukázané, že v rámci spol. B-FELL s.r.o. bola prítomná prísna deľba práce (oprávnení) medzi dvoma konateľmi (žalovaným a úpadcom). Je preukázané, že všetky dispozície s finančnými prostriedkami (aj s hotovosťou, ktorá mala byť evidovaná v pokladni) vykonával samotný úpadca. Toto zistenie je podporované aj skutočnosťou, že žalovaný nemal po dlhé časové obdobie výkonu funkcie konateľa zriadené dispozičné právo k bankovým účtom úpadcu. Zároveň je nutné podotknúť, že za samotné vedenie účtovníctva spoločnosti bola zodpovedná externá osoba - účtovníčka p. O., ktorá teda evidovala aj stav pokladne. V tejto súvislosti je na mieste uviesť, že zabezpečenie vedenia účtovníctva treťou odborne spôsobilou osobou (účtovníčkou), predstavuje konanie konateľa s odbornou starostlivosťou. Súd poukazuje aj na odbornú literatúru: ,,... ak vedenie účtovníctva zabezpečujú externe (pozn. - konatelia), tak zodpovedajú za riadny výber externého účtovníka, ak ale konateľ preukáže, že v súlade s odbornou starostlivosťou vybral poskytovateľa služieb, ktorý vedenie účtovníctva vykonáva v rámci predmetu svojho podnikania, a zároveň tomuto poskytol riadnu súčinnosť, tak sa zbaví zodpovednosti za prípadné chyby v účtovníctve. - (komentár k OBZ, O. E. a kol., 2022, str. 1260)“ Za daného skutkového stavu, by tak eventuálne mohla byť zodpovedná za chyby v účtovníctve jedine poverená účtovníčka.
29. Súd opätovne poukazuje na výpoveď svedka W., ktorý uviedol, že pokiaľ bol v spoločnosti tak to riadil on, žalovaná s finančnou hotovosťou nenakladala a myslí si, že ani po jeho zadržaní. Predmetná časť výpovede taktiež preukazuje, že žalovaný nemal prístup k finančným prostriedkom spoločnosti. Z doložených dôkazov je zjavné, že postavenie a konanie žalovaného v rámci obchodných spoločnosti, ktoré boli pod faktickou kontrolou úpadcu, bolo predmetom aj trestného konania, v ktorom bolo preverované možné trestnoprávne relevantné konanie žalovaného. Súd poukazuje na uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava V o zastavení trestného stíhania zo dňa 23.09.2020 č.: 3 Pv 335/18/1105-60, v ktorom sa konštatuje, že: ,,Z vykonaného dokazovanie jednoznačne vyplývajú zistenie preukazujúce, že za ekonomický chod a nakladanie s finančnými prostriedkami spoločnosti bol výlučne a sám zodpovedný konateľ spoločnosti, a to C. W., ktorý bol aj spoločníkom spoločností. Tieto svoje oprávnenia konateľ spoločnosti C. W.É. aj reálne vykonával až do svojho zadržania a vzatia do väzby, následného výkonu trestu odňatia slobody. Obvinená (pozn. - žalovaná), ako druhá konateľka v spoločnosti vystupovala fakticky ako osoba, vzhľadom na svoje ekonomické vzdelanie, ktorá zabezpečovala a zodpovedala v spoločnosti najmä za administratívny chod spoločnosti a praktické záležitosti týkajúce sa jednotlivých prevádzok... a vo vzťahu k samotnému ekonomickému chodu spoločnosti fakticky a reálne ani nevyvíjala žiadnu činnosť. Z uvedeného bolo preukázané, že vedenie obchodnej spoločnosti mali obaja konatelia, C. W. a obvinená, reálne rozdelené, v dôsledku čoho sa medzi nimi pri rozhodovaní o vedení spoločnosti vyčlenila zodpovednosť za konkrétnu činnosť v jej vnútri. Skutočnú a rozhodujúcu pozíciu vo vedení spoločnosti vykonával iba konateľ C. W..“ Možno teda uzavrieť, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná nezodpovedala (nemala prístup) k finančným prostriedkom spol. B-FELL, s.r.o. Rozdielny záver nemožno vyvodiť ani z predloženého znaleckého posudku č. 9/2017 z vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-317/3-VYS-B5- 2016. Znalkyňa, v rámci vypracovania posudku, vychádzala len z účtovníctva úpadcu, pričom v prejednávanom konaní bolo preukázané, že účtovníctvo nezodpovedalo reálnemu stavu. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané relevantné porušenie povinnosti žalovaného, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani vo vzťahu k tomuto základnému predpokladu nároku na náhradu škody.
30. Vzhľadom k neuneseniu dôkazného bremena vo vzťahu k prvým dvom základným predpokladom vzniku nároku na náhradu škody, sa súd ďalej nezaoberal posudzovaním prítomnosti príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou (existencia ktorých nebola preukázaná). Z rovnakých dôvodov, nebolo na mieste zaoberať sa ani prítomnosťou tzv. liberačných dôvodov na strane žalovaného
- konateľa.
31. Súd sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu nakoľko neboli podstatné pre rozhodnutie súdu vo veci. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
32. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, nakoľko žalobu súd zamietol v celom rozsahu. Súd preto priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.
34. Na základe skutočností popísaných v odôvodnení, dospel súd k rozhodnutiam, tak ako sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Mestskom súde Bratislava III.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.