Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-657-2015.pdf
PDF · 129.55 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/657/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobkyne R. L., V. XX.XX.XXXX, P. X. XXX, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Františkom Hadušovským, advokátom, so sídlom Akademika Hronca 3, 048 01 Rožňava, proti žalovanej R. T.Q., V. XX.XX.XXXX, P. J. XXX, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Korfantom, advokátom so sídlom Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie dodatku kúpnej zmluvy, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalovanej náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala nahradenia vyhlásenia vôle žalovanej, že ako predávajúca uzatvára dodatok ku kúpnej zmluve so žalobkyňou ako kupujúcou, o prevode vlastníckeho práva k bytu Č.. XX, T. číslo XXX, s celkovou podlahovou plochou XX,XX m2, nachádzajúci sa na X poschodí bytového domu na ulici J. L. E., postavený na parcele č. XXX/X, vedený Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, okres Rožňava, obec E., katastrálne územie E. v znení predloženom žalobkyňou, ktorá tvorí súčasť rozsudku.
2. Poukázala na skutočnosť, že kúpnou zmluvou o prevode vlastníckeho práva k bytu, zo dňa 03.08.2015 sa žalovaná zaviazala predať nehnuteľnosť zapísanú na K. Č.. XXXX, a to byt č. XX súpisné číslo XXX, s celkovou podlahovou plochou XX,XX R., nachádzajúci sa na X poschodí bytového domu na ulici J. L. E., postavený na parcele č. XXX/X, vedený Okresným úradom Rožňava, katastrálny odbor, okres Rožňava, obec Dobšiná, katastrálne územie E. do jej výlučného vlastníctva a ona sa zaviazala zaplatiť za prevod tejto nehnuteľnosti kúpnu cenu v stanovenej výške. Keďže predmetná zmluva obsahovala formálne chyby, Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor prerušil konanie o zápise vkladu do katastra na 30 dní, na opravu predmetných chýb. Tieto chyby sa žalobkyňa podujala odstrániť a to dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa 10.09.2015, avšak žalovaná bezdôvodne odmietla podpísať uvedený dodatok k zmluve. V zmysle čl. 9 ods. 5 Kúpnej zmluvy: „ Ak katastrálny odbor Okresného úradu preruší konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy v prospech kupujúceho, zmluvné strany sú povinné poskytnúť súčinnosť druhej zmluvnej strane a odstrániť nedostatky zmluvy a návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, prípadne jeho príloh“. V zmysle uvedeného bola žalovaná povinná poskytnúť vo veci súčinnosť a teda odstrániť nedostatky zmluvy, ktoré sa vyskytli a teda povinnosť podpísať dodatok k zmluve. Pretože žalovaná bezdôvodne odmieta splniť záväzok vyplývajúci jej z Kúpnej zmluvy, domáha sa žalobkyňa ochrany súdnou cestou, aby ten nahradil chýbajúci prejav žalovanej ako povinnej strany v zmysle ustanovenia § 229 C.s.p ( pôvodne § 161 ods. 3 O.s.p.)
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa uviedla, že dňa 01.07.2014 uzavrela nájomnú zmluvu so žalovanou. Pri obhliadke bytu zistila, že je v dezolátnom stave o čom vedela aj sama žalovaná a tak sa dohodli, že na vlastné náklady urobí potrebné úpravy v byte a zároveň sa dohodli, že po čase keď si našetrí finančnú čiastku byt odkúpi a pri odkúpení a určení kúpnej ceny bude žalovaná prihliadať aj na vzniknuté náklady v súvislosti s úpravami bytu. V byte nebol žiadny nábytok, ani kuchynská linka. Dňa 01.07.2014 sa žalobkyňa aj nasťahovala do bytu. Začala uhrádzať platby bytovému družstvu, energie a dohodnuté nájomné žalovanej. Už v decembri žalovaná prišla s tým, že by chcela zvýšiť nájomné ako dôvod uviedla, že v bytovom družstve jej oznámili, že sú zvýšené náklady na vodu, čo žalobkyňa popierala nakoľko nemyslela, že by nadmerne užívala vodu. Na to jej žalovaná oznámila, že má na byte exekúciu o čom pred tým nevedela. V januári jej oznámila, že na obhliadku bytu príde exekútor. Dňa 05.02.2015 skutočne JUDr. Hodermarský prišiel aj s odhadcom a hneď aj fotili byt. Žalobkyňa si myslela, že žalovaná spláca exekúciu, avšak exekútor jej oznámil, že byt pôjde do dražby alebo sa má žalovaná dohodnúť so žalobkyňou, že jej byt predá. Po pár dňoch ju žalovaná navštívila s ponukou, že jej byt predá za 3000,- Eur, pričom už sama tvrdila, že za vyššiu sumu by ho nikto kúpiť nechcel. Pri všetkých rozhovoroch aj pri spisovaní jednotlivých zmlúv bol prítomný Y. K., ako svedok. Žalobkyňa súhlasila a dňa 20.02.2015 si začala vybavovať pôžičku na sumu 3000,- Eur, ktorá jej bola vyplatená dňa 23.02 a následne túto sumu pri návšteve exekútora odovzdala žalovanej, ktorá túto sumu vyplatila exekútorovi. Krátkou cestou súdu predložila výdavkový pokladničný doklad zo dňa 24.02.2015 o vyplatení 3000,- Eur žalovanej, potvrdenie poštovej banky o vyplatení hotovosti z účtu sumy 3000,- Eur o poskytnutí pôžičky a príjmové pokladničné doklady o vyplatení sumy 575,58 Eur, 1250,56 Eur a 1110,53 Eur žalovanou súdnemu exekútorovi JUDr. X. a tiež sumárnu analýzu platieb bytovému družstvu o platbách na vyrovnanie dlhu exekútorovi žalovanej zo dňa 26.02.2015. Už domov od exekútora sa žalovanej pýtala ako vyriešia skutočnosť, že jej uhradila 3000,- Eur ako kúpnu cenu za byt. Žalovaná odpovedala, že sa to bude riešiť, keď už byt bude odblokovaný a že si veria. Zároveň sa jej pýtala, či môže byt upravovať. Na čo odpovedala áno, je to už jej byt. Žalobkyňa však trvala na tom aby vypísali výdavkový pokladničný doklad, aby mala doklad o zaplatení tejto sumy. Následne žalovanú niekoľkokrát nabádala k podpisu kúpno-predajnej zmluvy. Žalovaná naťahovala čas a vždy si našla nejaké dôvody prečo ešte nie. Aj pán K. T.a jej pýtal kedy bude kúpno-predajná zmluva podpísaná. Žalobkyňa chcela zmluvu podpísať u notára, avšak žalovaná tvrdila, že takúto zmluvu môžu spísať aj sami podľa internetu. Následne na internete našla vzor zmluvy a 03.08.2015 ju podpísali na matrike. Túto zmluvu mala žalovaná doma a študovala ju, súhlasila s jej obsahom. Dňa 05.08.2015 boli na bytovom družstve aby zmenili pre nájomné meno vlastníka a aby tam od 01.09.2015 figurovala len žalobkyňa, kde im pani K.Q. oznámila, že na byte je dlh ešte 332,- Eur, ako trovy konania pričom pre vkladové konanie je potrebné potvrdenie, že byt je bez dlžníctva a pokiaľ tento dlh uhradený nebude takéto potvrdenie Bytové družstvo nevystaví. Krátkou cestou súdu predložila vyhlásenie správcu T. I. zo dňa 05.08.2015. Žalovaná peniaze nemala, a preto si požičala sumu od pána K., ktorú mu dodnes nevrátila. Následne navštívili elektrárne za účelom podpísania zmluvy, kde však bolo potrebné povolenie od katastra. Dňa 07.08.2015 podali návrh na povolenie vkladu na správe katastra. Správa katastra dňa 24.08.2015 zamietla povolenie vkladu, nakoľko zmluva bola vadná. Žalovaná tvrdila, že zmluvu opravia avšak žalobkyňa to chcela dať niekomu skontrolovať, aby sa vyhli opätovnému zamietnutiu. Na internete našla pána X., ktorého navštívila a ktorý jej dodatok zmluvy skontroloval. Obsahoval nedostatky a tak ho poprosila aby zmluvu upravil tak ako má byť. Vedela, že žalovaná nemá peniaze celé to hradila sama. Žalovaná chcela dodatok podpísať ale vysvetlila jej, že až po telefonáte od pána X. ho budú podpisovať. Dňa 15.09.2015 jej žalovaná poslala sms, kde uvádzala, že nedostala pôžičku a má jej pomôcť a že je rad na žalobkyni, lebo jej sa už zadok zachraňoval. Takejto správe nerozumela a bola prekvapená, keďže skutočnosti boli iné. Na to jej odpísala. Žalovaná reagovala späť smskou, kde jej oznámila, že jej už nič nepodpíše a nemá s ňou ďalej rátať z toho dôvodu navštívila pána X. aby jej pomohol. On jej následne zaslal výzvu na podpis dodatku kúpnej zmluvy. Následne na to ju žalovaná navštívila v práci, kde jej ostro vyčítala, že ju dala na súd a vyhrážala sa jej že každému povie čo je zač. Následne sa 5 mesiacov neozvala a nechcela ani žiadne peniaze. Byt užíva žalobkyňa naďalej a hradí všetky náklady s ním súvisiace, avšak od návštevy exekútora už neuhrádza žalovanej nájomné, keďže jej už zaplatila 3000,- Eur a žalovaná na nájomnom netrvala. Po výzve ktorú právny zástupca žalobkyne zaslal žalovanej, žalovaná zaslala námietku vo veci nesúčinnosti s katastrálnym konaním zo dňa 28.09.2015, kde uvádza, že bola podvedená a oklamaná. Uvádza, že všetky zmluvy písala žalobkyňa. Namieta, že exekútor nebol vyplatený celou sumou, že žalobkyňa povedala, že nemá peniaze a žiadala aby došlo k tomu, čo bolo predmetom ústnej dohody v najhoršom prípade, že odstúpi od zmluvy. Zároveň predložila dokument nazvaný Budúca kúpna zmluva zo dňa 05.02.2015 kde predmetom je zmluva medzi zmluvnými stranami o uzavretí budúcej zmluvy, kde cena bytu je stanovená na 6000,- Eur, zároveň v čl. 3 je uvedená záloha kúpnej ceny vo výške 3000,- Eur splatná v deň uzavretia tejto zmluvy. Zmluvné strany sa zaviazali, že do 01.09.2015 medzi sebou uzatvoria kúpnu zmluvu k bytu, ktorý je v čl. 2 bližšie špecifikovaný. Zmluva mala byť podpísaná 05.09.2015 pričom žalobkyňa namieta, že zmluvu nepodpisovala ona a ani ju nikdy predtým nevidela. Je tu uvedený aj svedok pani Q.. Dňa 24.08.2015 správa katastra zamietla návrh na povolenie vkladu a v období od 03.082015 do 24.08.2015 žalovaná nevyzývala žalobkyňu k úhrade sumy 3000,- Eur. 4. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že navrhuje žalobu zamietnuť v celom rozsahu a zaviazať žalobkyňu na náhradu všetkých trov konania. Z dôvodov, že kúpnou cenou, ktorá bola dohodnutá na byt bola uzavretá písomne a predstavovala 6000,- Eur a listina ktorú žalobkyňa predložila správe katastra nie je kúpnou zmluvou, ale listinou, je preto neplatná. Poukázala na rozhodnutie okresného úradu a neplatnosť tejto listiny vyvodzuje, už v samotnom rozhodnutí úradu. Uviedla, že žalobkyňa sa sama podujala na vypracovaní všetkých zmlúv. Ona tieto zmluvy doma nemala a neštudovala ich. Vždy mala za to, že sa jedná o kúpnu cenu 6000,- Eur. Ceny bytov na internete sa pohybujú za jednoizbový byt vo výške 7-8000,- Eur. Dokonca našla, že 3 izbové byty sa predávajú aj za 20000,- Eur. Dňa 01.07.2014 so žalobkyňou podpísala nájomnú zmluvu, ktorú pripravovala tiež ona. Byt bol v zachovalom stave a v tom čase bola stanovená cena 6000,- Eur. Kuchynská linka ani sporák tam neboli, tie zobrala jej dcéra. Okná boli v byte pôvodné. Elektrina, WC a kúpeľňa boli v dobrom stave. V decembri sa dozvedela, že jej dcéra neuhrádzala nájomné Stavebnému bytovému družstvu, a preto bola vedená voči nej exekúcia. Vo februári navštívil žalobkyňu exekútor JUDr. P. Hodermarský. Zistila že na byte je dlh 5500,- Eur a súdny exekútor oslovil žalobkyňu s tým, že byt sa bude predávať a že by ho mohla odkúpiť ona. Žalobkyňa povedala, že má len 3000,- Eur na ktoré si vybrala úver a tak sa dohodli, že spíšu Budúcu kúpnu zmluvu, ktorú opäť pripravovala žalobkyňa. Dňa 05.02.2015 bola medzi žalobkyňou a žalovanou uzavretá tzv. Budúca kúpna zmluva s dohodnutou kúpnou cenou a to v sume 6000,- Eur. S touto zmluvou sa žalovaná oboznámila a podpísala ju. Kúpna cena bytu v nej bola určená na 6000,- Eur. Dohodli sa, že ako zálohu vyplatí u súdneho exekútora žalobkyňa 3000,- Eur a žalovaná zoženie zvyšok. Sumu 2500,- Eur si požičala od druhej dcéry a tiež vie o tom predložiť doklad, že ich vyplatila exekútorovi. Následne v auguste 2015 bola spísaná žalobkyňou Kúpna zmluva, ktorú si žalovaná neštudovala a mala za to, že kúpna cena bytu je 6000,- Eur. Zavolala ju aby ju podpísala na matrike a že ju chce zaniesť na kataster. Podpísali ju a boli spolu aj na Bytovom družstve, kde bola zapísaná ako nájomníčka ona. Následne od nej v auguste bola pýtať ďalšie peniaze, ale na to jej povedala, že jej ďalšie peniaze už nedá. Až keď jej bolo Okresným úradom, odborom Katastrálnym doručené predloženie o vkladovom konaní zistila, že Kúpna zmluva bola podpísaná tak, že kúpna cena predstavovala sumu 3000,- Eur, pričom žalovaná podpísala len poslednú časť zmluvy, pričom posledné strany mohli byť vymenené, nepodpísala by zmluvu, kde by dohodnutá kúpna cena bola nižšia ako 6000,- Eur išlo by o hrubý nepomer toho, čo by žalobkyňa od nej nadobudla v pomere k tomu, čo by plnila ona. Doslovne by išlo o úžeru v hrubom rozpore so Zásadou dobrých mravov. Následne to už viac neriešila a potom jej už prišila žaloba zo súdu. Namietala, že so strany žalobkyne ide o zjavný podvod. Pri uzavretí písomnej Budúcej kúpnej zmluvy boli prítomní aj svedkovia, ktorých navrhla vypočuť, bola tam prítomná p. Q., jej dcéra a vnuk. Pán K. tam prítomný nebol a on je nedôveryhodný človek a tiež v tom byte aj býva. 5. Žalobkyňa, k vyjadreniu žalovanej uviedla, že čo sa týka podpísania poslednej strany Kúpnej zmluvy a to Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 3.8.2015 toto vyjadrenie zo strany žalovanej považuje za špekulatívne. Mala za to, že matrika by neoverila len poslednú stranu predloženej zmluvy. Chcela tiež uviesť, že žalovaná sa nijako nedovolávala zaplatenia ďalšej časti kúpnej ceny a ani od zmluvy neodstúpila. Túto situáciu riešila len tak, že odmietla podpísať Dodatok k zmluve. Naďalej trvala na tom, že jej podpis na Budúcej kúpnej zmluve zo dňa 15.1.2015 nepatrí jej. Krátkou cestou súdu predložila cenu trojizbového bytu v E., ktorá je vo výške 10000,- Eur, kde už je aj započítaná provízia pre realitnú kanceláriu. Túto informáciu zistila na internete, kedy skúmala ceny bytov v E.. Na záver uviedla, že má za to, že kúpna zmluva bola riadne uzavretá na základe slobodnej vôle strán. Kúpna zmluva je finálnym dokumentom a teda, že nahrádza zmluvy, dojednania uzavreté pred ňou, teda dohodnuté skôr. Čo sa týka tvrdenia žalovanej, že kúpna cena je v rozpore s dobrými mravmi má za to, že žiadny právny predpis neupravuje výšku kúpnej ceny a preto táto závisí len od dohody zmluvných strán. Čo sa týka predvolaných svedkov mala za to, že ich výpovede sú v tomto konaní irelevantné a to vzhľadom k spomínanej kúpnej zmluve. Naďalej poprela existenciu budúcej kúpnej zmluvy, ktorá nebola uzavretá. Uviedla, že zotrváva na podanej žalobe a v prípade úspech si uplatňuje aj trovy konania.
6. Súd v konaní vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov a zistil nasledovné:
7. Svedok Š. K., priateľ žalobkyne uviedol, že pri podpise nájomnej zmluvy bol prítomný. Byt bol do istej miery nefunkčný a to čo sa týka vody. Menili sa batérie, WC, problém bol aj s elektrinou, neboli v poriadku ani okná. Dá sa povedať, že byt v takomto stave nebol obývateľný. Strany sporu sa pri jej podpise dohodli, že ak si žalobkyňa našetrí peniaze mohla by byt v budúcnosti odkúpiť a mala hradiť nájom pre Bytové družstvo a aj majiteľke, čo uhrádzala pravidelne a že žalovaná určite zohľadní investície žalobkyne vo vzťahu k okamžitému stavu bytu. V decembri 2014 sa žalobkyňa dozvedela o ťarche na byte, kedy žalovaná chcela zvýšiť nájomné z dôvodu, že jej prišlo od súdneho exekútora, že má splácať dlh na byte a vtedy sa aj žalobkyňa prvýkrát dozvedela, že byt je zaťažený exekučne z čoho bola zhrozená. Vo februári mal prísť na obhliadku bytu exekútor a prišiel aj s fotografom dňa 5.2.2015, kedy oznámil žalobkyni, že byt musí dať do dražby, pretože je zaťažený vysokou sumou, o dva týždne na to prišla žalovaná za žalobkyňou s návrhom, že jej byt predá za 3000,- Eur. Prišla za ňou sama a túto sumu sama aj navrhla. Dohoda s exekútorom bola taká, že byt by nešiel do dražby a vyplatí sa mu aj dlžná suma a trovy exekúcie. Žalobkyňa by vyplatila sumu 3000,- Eur a zvyšok by uhradila žalovaná. Výšku celej sumy nevedel uviesť, ale k tomuto vyplateniu aj došlo dňa 24.2.2015. Viezol tam žalovanú a žalobkyňu. Po vyplatení sumy v aute sa žalobkyňa spýtala, či nič nespíšu. Na to žalovaná uviedla, že nie je potrebné nič spisovať a že si veria. Následne sa žalovanej vystavil pokladničný doklad, kde bola uvedené kúpa bytu a suma 3000,- Eur. Uviedol, že pri podpisovaní Kúpnej zmluvy prítomný nebol. Nemal vedomosť ani o Budúcej kúpnej zmluve. Po vyplatení sa to s podpisom zmluvy naťahovalo, lebo nebolo jasné kto zmluvu spíše a pripraví. Žalovaná trvala na tom, že počká kým exekútor odblokuje byt. Pýtala sa prečo sa žalobkyňa tak ponáhľa, či sa bojí. Nakoniec žalobkyňa so súhlasom žalovanej pripravila a spísala kúpnu zmluvu, ktorú žalovanej odovzdala do rúk aby si ju prečítala a prípadné námietky spolu prejdú a zmluvu upravia. Žalovaná uviedla, že so zmluvou súhlasí. Kúpna cena bolo dohodnutá vo výške 3000,- Eur , ktorá bola vyplatená. Dňa 03.08.2015 bola zmluva podpísaná a overená matrikou. Dňa 05.08.2015 boli na Bytovom družstve aj za jeho prítomnosti, kde zistili, že na nájomnom je dlh 320,- Eur, ktoré peniaze požičal žalovanej. Následne pani Liptáková vystavila potvrdenie o bezdĺžnosti a prepísala sa ako nájomníčka žalobkyňa a čakalo sa už len na list vlastníctva od katastra. Žalobkyňa a žalovaná sa dohodli, že týmto pádom už žalobkyňa nemusí platiť nájomné. Išli spoločne aj do elektrárni, kde sa taktiež urobil prepis odberateľa a podal sa návrh na zápis na vklad do katastra. Vkladové konanie bolo prerušené pre nedostatky, ktoré sa žalobkyňa snažila upraviť sama. Neskôr však vyhľadala pomoc právneho zástupcu, ktorý jej zmluvu prepracoval na jej náklady. Dňa 15.09.2015 prišla žalobkyni smska, v ktorej žalovaná žiadala od nej peniaze a doslova vydierala žalobkyňu. Doteraz sa zachraňoval jej zadok a teraz má peniaze dať ona. Žalovaná asi potrebovala peniaze na dlh pre súdneho exekútora. Následne ich žalovaná navštívila ešte v práci kde im vynadala. 8. Svedkyňa R. Q., dcéra žalovanej, uviedla, že Zmluva o budúcej zmluve sa uzatvárala u jej mamy doma vo večerných hodinách, kde bola prítomná žalovaná, žalobkyňa, pani R., jej syn a ona. Predložila ju žalobkyňa, ktorá ju aj podpísala. Svoj podpis ešte raz obtiahla. Potom ju podpísala žalovaná. Potom pani R. a ona. Ústne aj písomne bola dohodnutá kúpna cena bytu v sume 6000,- Eur. Zmluvu pripravila žalobkyňa a rozprávali sa o tom niekoľkokrát ako aj o výške ceny a platbe. Dohodli sa, že žalobkyňa zaplatí zálohu vo výške 3000,- Eur a následne si navýši úver a zaplatí ďalších 3000,- Eur. Keďže bývajú na jednom sídlisku, jednej ulici, častejšie sa stretávajú, a aj v tom čase sa stretli a vždy sa rozprávalo o kúpnej cene vo výške 6000,- Eur. Žalobkyňa vo februári zaplatila žalovanej zálohu v sume 3000,- Eur s tým, že po navýšení úveru v Poštovej banke zaplatí aj zvyšok. Čo sa týka podpisovania Kúpnej zmluvy, uviedla, že začiatkom augusta 2015 večer, čo bolo asi deň pred podpisom zmluvy sa prechádzali na sídlisku. Žalobkyňa ich asi videla z balkóna, pribehla k nim s touto zmluvou. So žalovanou si ju rýchlo prešli, nie celú ale len časť o cene ktorá bola uvedená vo výške 6000,- Eur. Zmluvu zobrala žalobkyňa. Druhý deň ju išli podpísať so žalovanou na Mestský úrad. Žalovanú odprevadila k Mestskému úradu a išla do obchodu. Následne žalovaná prišla za ňou a povedala, že zmluvu podpísala. Viac si ju už nečítala, nakoľko žalobkyni dôveruje. Žalobkyňa žalovanej sľubovala, že si úver navýši a koncom augusta prišla za ňou žalovaná po tom, čo jej prišiel dopis z katastra nehnuteľností, že bol vykonaný podvod a v zmluve bola uvedená kúpna cena na 3000,- Eur. Byty za takú cenu v E.S. však nekúpite, ani garáž. Jednoizbové byty sa pohybujú v cenách 7-8000,- Eur. Byt ktorý mala kúpiť žalobkyňa mal dva balkóny, čo navyšuje jeho hodnotu. Žalovaná súhlasila s jeho predajom za cenu 6000,- Eur ale so sumou 3000,- Eur by vôbec nesúhlasila, nikdy. Žalovaná aj po týchto udalostiach navštívila žalobkyňu, a pýtala od nej zvyšnú časť kúpnej ceny. Teda 3000,- Eur. 9. Žalovaná na záver uviedla, že zmluva ktorá bola katastrom označená len ako listina nemá podstatné náležitosti a to nie len tie ktoré uvádza sám kataster v 3 bodoch, ale chýba tu aj podpis žalobkyne. Zmluva by mala mať pevný zväzok, každá strana by mala byť podpísaná a nie vydaná v šalátovom vydaní. Jedná sa o neplatný právny úkon z ktorého neplynú žiadne povinnosti jednotlivým stranám. Žiadala aby bol do spisu poňatý predložený výdavkový pokladničný z ktorého jednoznačne vyplýva, že kúpna cena bola dohodnutá v sume 6000,- Eur a zálohovo bola zaplatená len v sume 3000,- Eur. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať žalovanej trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia. 10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav. 11. Z nájomnej zmluvy uzavretej dňa 01.07.2014 žalovanou ako prenajímateľkou a žalobkyňou ako nájomkyňou vyplýva, že predmetom nájmu je družstevný byt č. 38, súpisné číslo 348, s celkovou podlahovou plochou 49,09 m2, nachádzajúci sa na 8 poschodí bytového domu na ulici J. L. E.. Nájomná zmluva bola uzatvorená s účinnosťou od 01.07.2014 na dobu neurčitú. Žalobkyňa sa ňou zaviazala hradiť nájomné a úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu vo výške určenej predstavenstvom družstva, t.č. v celkovej výške 74,- Eur ( 60,- Eur nájomné, 14 Eur elektrina) a to k 20. dňu v mesiaci. Zmluvné strany sa dohodli na nájme vo výške 26 Eur k 20. dňu v mesiaci. Súčasťou zmluvy je aj opis technického stavu bytu, práv a povinností zmluvných strán a záverečné ustanovenia. Nájomná zmluva je podpísaná žalobkyňou a žalovanou a je tu aj podpis svedka Š. K..
12. Z Budúcej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 05.02.2015 medzi žalovanou ako budúcou kupujúcou a žalobkyňou ako budúcou predávajúcou vyplýva, že bola uzavretá na základe vzájomnej dohody a jej predmetom je zmluva medzi zmluvnými stranami o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. V čl. 2 je uvedené, že zmluvné strany sa zaväzujú najneskôr do 01.09.2015 medzi sebou uzavrieť kúpnu zmluvu k predmetu kúpy, ktorým má byť družstevný byt č. 38, súpisné číslo 348, s celkovou podlahovou plochou 49,09 m2, nachádzajúci sa na 8 poschodí bytového domu na ulici J. L. E. , pozostávajúci z 1 izby o podlahovej ploche 20,70 m2, kuchyne o podlahovej ploche 10,14 m2, predsiene, WC, kúpeľne o podlahovej ploche 18,25 m2. K bytu patrí pivnica 2,47 m2. Kúpna cena za predmet kúpy bola stanovená vo výške 6.000,- Eur. V čl. 3 označenom ako záloha kúpnej ceny je uvedené, že kupujúci zaplatí predávajúcemu zálohu kúpnej ceny vo výške 3.000,- Eur a to v deň uzatvorenia tejto zmluvy. Čl. 4 pojednáva o Náležitostiach budúcej kúpnej zmluvy a v čl. 5 sú uvedené záverečné ustanovenia. Budúca kúpna zmluva je podpísaná žalobkyňou a žalovanou a obsahuje aj podpis svedkov.
13. Z Kúpnej zmluvy, Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, uzatvorenej podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, uzavretej dňa 03.08.2015 medzi žalovanou ako predávajúcou a žalobkyňou ako kupujúcou vyplýva, že predmetom zmluvy sú vlastnícke práva k bytu č. 38., s celkovou podlahovou plochou XX,XX R. a terasami, pozostávajúceho z obývacej izby, kuchyne, WC a predsiene, nachádzajúceho sa na 8 poschodí bytového domu na Jarkovej ulici v E., súpisné Č. XXX, postaveného pozemku parcelné číslo 708/8 ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu I. na liste vlastníctva Č. XXXX, N. I., obec Dobšiná, katastrálne územie Dobšiná a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach Bytového domu. V článku 2. Je vymedzený Popis a rozloha bytu. V článku 3. Určenie a popis spoločných častí a spoločných zariadení Bytového domu, v článku 4. je uvedený Technický stav bytu. Článok 5. pojednáva o Úprave práv k pozemku, článok 6. o Kúpnej cene, článok 7. o Správe Domu. Článok 8. obsahuje Osobitné ustanovenia, článok 9. Nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a článok 10. Záverečné ustanovenia.
14. Z Dodatku ku Kúpnej zmluve, zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 03.08.2015 vedenej Y. N.-I.-Q. XXXX -N. zo dňa 10.09.2015 vyplýva že bol doplnený článok 1 Predmet zmluvy a to tak, že bol označený vchod 0, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach Bytového domu bol určený vo veľkosti XXX/XXXXX a rovnako aj spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele XXX/XXXXX. V článku 7 Správa domu sa za bod 2 doplnilo vyhlásenie nadobúdateľa, že bez výhrad pristupuje k zmluve o výkone správy so Stavebným bytovým družstvom Rožňava. Tento Dodatok zmluvnými stranami nebol podpísaný.
15. Na základe návrhu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zo dňa 07.08.2015, vydal Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor rozhodnutie dňa 24.8.2015 Č.. N.-I.-Q.-XXXX/V XXXX-N. ktorým prerušil konanie na dobu 30 dní a vyzval účastníkov na odstránenie nedostatkov, a to doloženia uzatvoreného právneho úkonu Kúpnej zmluvy, Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu, nakoľko bola doložená len listina s názvom Kúpna zmluva, Zmluva o prevode vlastníckeho práva k bytu, bez podpisov kupujúcej osoby a preto sa listina nepokladá za zmluvu. Okrem uvedeného má predložená listina aj iné podstatné vady a to chýba označenie vchodu, vyjadrenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na pozemku zlomkom a vyhlásenie nadobúdateľa bytu o pristúpení k zmluve o o výkone správy so Stavebným bytovým družstvom I.D.. V návrhu je označenie predmetu prevodu v rozpore s predmetom prevodu označeným v predloženej „listine“. Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 16.10.2015 č. N.-I.-Q.-XXXX/ V XXXX-N. prerušil konanie do doby právoplatného ukončenia konania vedeného na Okresnom súde Rožňava vo veci žaloby o nahradenie vyhlásenia vôle žalovaného na uzavretie dodatku ku kúpnej zmluve na základe žaloby žalobkyne R. L. voči žalovanej R. T..
16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol.
17. Podľa § 588 ods. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
18. Podľa § 589 ods. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a..
19. Keďže vo veci sa jedná o prevod vlastníckeho práva k bytu, súčasti bytového domu, na konanie sa zároveň vzťahujú príslušné ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení.
20. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení:
(1) Zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) popis bytu alebo nebytového priestoru v dome a príslušenstva bytu, vymedzenie polohy bytu alebo nebytového priestoru v dome označením čísla bytu, čísla vchodu a opisom nebytového priestoru, určenie rozsahu podlahovej plochy a vybavenia bytu a nebytového priestoru v dome,
b) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve, na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je určená podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome, ak sa pri priľahlom pozemku nepostupuje podľa písmena e),
c) určenie a popis spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadné určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov,
d) úpravu práv k pozemku zastavanému domom a k priľahlému pozemku,
e) vymedzenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na priľahlom pozemku dohodou nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru s vlastníkom domu,
f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada,
g) vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy,
h) úpravu práv k zariadeniam civilnej ochrany, ak sú také objekty v dome, po predchádzajúcom súhlase príslušných orgánov
21. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda
na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru.
22. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v platnom znení, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka")..
24. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.
25. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu..
26. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.
27. Podľa § 31a zákona č. 162/1995 Z.z., katastrálneho zákona, konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak
a) sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) nebol zaplatený správny poplatok,
c) bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh,
d) to zhodne navrhli všetci účastníci konania, a to najdlhšie na 60 dní,
e) bolo účastníkovi neodkladným opatrením alebo predbežným opatrením nariadené, aby nenakladal s určitou nehnuteľnosťou,
f) právo nakladať s nehnuteľnosťou je obmedzené podľa osobitného predpisu.
28. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala nahradenia vyhlásenia vôle žalovanej, že ako predávajúca uzatvára dodatok ku kúpnej zmluve so žalobkyňou ako kupujúcou, o prevode vlastníckeho práva k bytu, z tohto dôvodu sa súd apriori zaoberal Kúpnou zmluvou, Zmluvou o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 03.08.2015 a bližšie neskúmal prípadné uzavretie Budúcej kúpnej zmluvy a ďalšie námietky strán sporu, nakoľko mal za to, že pri prevode vlastníctva bytov a nebytových priestorov musí byť takáto zmluva v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o vlastníctve bytov) a teda okrem všeobecných náležitostí podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka musí obsahovať kogentné stanovené obligatórne náležitosti zmluvy taxatívne vymedzené v § 5 ods. 1 písm. a/ až h/ zákona o vlastníctve bytov. Citované ustanovenia sú kogentnej povahy, účastníci zmluvného vzťahu sa od nich nemôžu svojvoľne odchýliť a tieto náležitosti v zmluve vynechať, a to ani s odkazom na skutočnosť, že subjekt, na ktorého sa nehnuteľnosť prevádza, je so stavom nehnuteľnosti, výmerou, či špecifikáciou spoločných častí a zariadení, a pod. dobre oboznámený, nehnuteľnosť pozná a nie je pre neho podstatné mať tieto údaje uvedené priamo v zmluve. Vlastníctvo bytu nemožno nadobudnúť na základe právneho úkonu, ktorý nemá náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu podľa § 5 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov, ktorým ustanovením je táto zmluva pojmovo vymedzená. Z tohto dôvodu nie je možné nadobudnúť vlastníctvo k bytu ani na základe právneho úkonu, ktorý síce obsahuje podstatné náležitosti niektorej zo zmlúv o prevodoch nehnuteľností (napr. kúpnej zmluvy § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka) ale neobsahuje osobitné náležitosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu v dome.
29. Absencia týchto osobitných náležitostí zmluvy je nedostatkom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ide o absolútnu neplatnosť, ktorá pôsobí ex tunc, právny úkon je teda neplatný od počiatku a jeho nedostatky nie je možné prípadnými dodatkami odstrániť. V tejto súvislosti súd odkazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžo/109/2010, obdobne tiež rozhodnutia sp. zn. 1Sžr/63/2012, 10Sžr/4/2012. Predmetná zmluva neobsahovala označenie vchodu pri popise bytu, vyjadrenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a na pozemku zlomkom, vyhlásenie o pristúpení k zmluve o výkone správy, resp. pristúpenie k zmluve o spoločenstve vlastníkov. Nešlo o odstrániteľné vady zmluvy. Uvádzané nedostatky v obsahu zmluvy tak majú za následok nedostatočné vymedzenie predmetu prevodu, čo nie je možné napraviť ich opravou či doplnením. To isté platí aj čo do vyhlásenia o pristúpení k výkonu správy, ktoré rovnako nebolo súčasťou zmluvy.
30. Súd dospel k takému právnemu záveru, že v prípade predloženej kúpnej zmluvy ide o absolútne neplatný právny úkon, ktorému chýbajú podstatné náležitosti vyžadované zákonom pod sankciou neplatnosti. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a súd na ňu prihliada aj bez návrhu. Nie je možné ju napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Nie je ju preto možné uzavretím žiadneho ďalšieho dodatku napraviť. Vzhľadom na uvedené bolo preto nevyhnutné žalobu o nahradenie vyhlásenia vôle žalovanej na uzavretia dodatku Kúpnej zmluvy v celom rozsahu zamietnuť.
31. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník 32. Náhrada trov konania bola žalovanej priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).