Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/347/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: František Eliáš, nar. 23. 2. 1957, trvale bytom 927 01 Šaľa, Markovičova 9, zast.: Nagy & Partners, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 924 01 Galanta, Športová 4700/11, proti žalovanému: FLOW PUMPS TRADE s.r.o., so sídlom 917 01 Trnava, Pekárska 14, IČO: 36 853 011, o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy, takto

rozhodol:

Súd určuje, že odstúpenie žalovaného od Zmluvy o tichom spoločenstve, zo dňa 13. 5. 2011, adresované žalobcovi, je neplatné.

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %; o výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 26. 9. 2014 domáhal, aby súd zaviazal určil, že odstúpenie žalovaného od Zmluvy o tichom spoločenstve, zo dňa 13. 5. 2011, adresované žalobcovi, je neplatné.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 15. 2. 2010 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o tichom spoločenstve, na základe ktorej sa žalobca ako tichý spoločník zaviazal poskytnúť žalovanému ako podnikateľovi vklad vo výške 2190,87 eura, čo predstavovalo sumu vo výške 30 % základného imania žalovaného. Žalovaný sa touto zmluvou zaviazal žalobcovi vyplácať podiel zo zisku vo výške 30 % vykázaného v ročnej účtovnej závierke podnikateľa. Predmetná zmluva bola zmenená dodatkom číslo 1 zo dňa 6. 8. 2010, ktorým sa zmenil žalobcovi vyplácaný podiel zo zisku žalovaného z výšky 33 % na 29,7 %. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil a preto ho žalobca vyzval na vyplatenie časti zisku z podnikania za roky 2010 až 2013. V reakcii na túto výzvu žalovaný uviedol, že zmluva o tichom spoločenstve bola údajne ukončená odstúpením zo strany žalovaného. Nakoľko žalobca nemal vedomosť o ukončení platnosti zmluvy o tichom spoločenstve, opätovne vyzval žalovaného na splnenie si svojej zmluvnej povinnosti a to na výplatu príslušnej časti zo zisku žalovaného. V reakcii na to žalovaný zaslal žalobcovi fotokópiu ním uskutočneného odstúpenia od vyššie uvedenej zmluvy. Z tohto právneho úkonu malo vyplynúť, že žalobca údajne podstatným spôsobom porušil svoje povinnosti uvedené v zmluve o tichom spoločenstve a to spôsobom, uvedeným v predmetnom odstúpení od zmluvy, a z tohto dôvodu žalovaný od zmluvy odstúpil. Žalovaný za dôvod tohto odstúpenia uvádza údajnú skutočnosť, že žalobca mal priniesť údajné zákazky žalovaného na tretie subjekty. Žalobca sa vyššie uvedeného konania tvrdeného žalovaným nedopustil, a teda nedal dôvod žalovanému od zmluvy odstúpiť, čím je žalovaným uskutočnené odstúpenie od zmluvy o tichom spoločenstve neplatné a neúčinné, a teda do dnešného dňa stále zaväzujúce ako žalobcu, tak aj žalovaného.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 21. 11. 2014. Uviedol, že zodpovedá pravde, že strany konania uzatvorili zmluvu o tichom spoločenstve v znení dodatku číslo 1 tak, ako to uviedol žalobca v žalobe. Žalovaný dňa 13. 5. 2011 odstúpil od zmluvy z dôvodov porušenia povinnosti v zmysle článku VII ods. 1 a článku VIII ods. 1 zmluvy a to podstatným spôsobom, ktoré odstúpenie žalobcovi zaslal poštovou prepravou dňa 19. 5. 2011. Nie je pravdou, že by žalobca o odstúpení nemal vedomosť, práve naopak, vyjednával o svojich nárokoch a povinnostiach vyplývajúcich z odstúpenia, ktoré skutočnosti žalovaný v priebehu súdneho konania preukáže. Navyše žalobca napáda platnosť odstúpenia takmer po 3 a pol roku, počas ktorých nevyvíjal činnosť ako tichý spoločník pre žalovaného a odstúpenie nijako nenapádal. Žalovaný v roku 2010 nadviazal obchodnú spoluprácu so spoločnosťou KRÁLOVOPOLSKÁ RIA, a.s. na projekte dodávania čerpadie,l vrátane dokumentácie pre konečného objednávateľa Slovenské elektrárne, a.s. - atómové elektrárne Mochovce - výstavba 3. a 4. bloku, pričom uvedená spolupráca smerovala k uzatvoreniu zmluvy o dodávke čerpadiel, vrátane vypracovania dokumentácie, a to medzi žalovaným a spoločnosťou KRÁLOVOPOLSKÁ RIA, a.s. Na strane žalovaného vystupoval Ing. Juraj Maľa a žalobca ako tichý spoločník. Žalobca teda vystupoval v mene spoločnosti žalovaného, komunikoval s konateľom žalovaného o postupe pri jednaní a zo spoločnosťou KRÁLOVOPOLSKÁ RIA, a.s. Konkrétne porušenie povinnosti žalobcu spočívalo vo využití informácií o zákazkách vyššie uvedených, ktoré kontrakty nakoniec preniesol na svoju spoločnosť POLY LIGHTIQ FIM, a.s. so sídlom v Šali, a o ktorých sa žalobca dozvedel z postavenia tichého spoločníka pri obchodných záležitostiach medzi žalovaným a spoločnosťou KRÁLOVOPOLSKÁ RIA, a.s. Žalobca tak porušil povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v dôsledku vzťahu so žalovaným a nezdržal sa aktivít, ktoré poškodili záujmy žalovaného.

4. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o tichom spoločenstve a dodatok č. 1, odstúpenie od zmluvy, podací lístok a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

6. Nová právna úprava v ustanovení § 150 zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 . Strany konania musia predložiť k svojim vyjadreniam všetky listinné dôkazy, na ktoré sa odvolávajú a ktoré majú preukázať tvrdenia uvedené v žalobe a vo vyjadreniach k nej. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

7. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

8. Súd vo veci konal a rozhodol bez prítomnosti žalovaného, nakoľko tento sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, súdu nepredložil vyžiadané listinné dôkazy.

9. Strany konania uzatvorili zmluvu o tichom spoločenstve v znení dodatku číslo 1 tak, ako to žalobca popísal vo svojej žalobe.

10. Dňa 13. 5. 2011 žalovaný písomne odstúpil (dôkaz založený na č. l. 18 spisu) od zmluvy o tichom spoločenstve uzatvorenej dňa 6. 8. 2010, nakoľko podľa jeho názoru žalobca podstatným spôsobom porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že:

- po zistení o účasti spoločnosti FLOW PUMPS, s.r.o. na zákazke čerpacej techniky vykonal žalobca úkony, ktorými predmetnú zákazku preniesol na POLY AKT, a.s. Šaľa;

- po zistení o účasti spoločnosti FLOW PUMPS, s.r.o. na zákazke hermetických čerpadiel žalobca vykonal úkony, ktorými predmetnú zákazku preniesol na Renetra, s.r.o.

11. Podľa podacieho lístka zo dňa 19. 5. 2011 (dôkaz založený na č. l. 32 spisu) vyplýva, že žalovaný zaslal žalobcovi zásielku pod podacím číslom XXXXXXXXX R.. Z tohto listinného dôkazu však nevyplýva, že sa jedná o zaslanie zásielky - odstúpenie od zmluvy zo dňa 13. 5. 2011, z tohto listinného dôkazu nevyplýva ani kedy zásielka bola doručená, či si ju žalobca prevzal, či ju odmietol prevziať a pod.

12. Podľa § 150 ods. 1 CSP, Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len , Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 344 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len , účinný k 13. 5. 2011, Od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 349 ods. 1 ObZ, Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa § 272 ods. 1 a 2 ObZ, (1) Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. (2) Ak písomne uzavretá zmluva obsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo zrušiť iba dohodou strán v písomnej forme, môže sa zmluva meniť alebo zrušiť iba písomne.

13. Podľa čl. VII bod 3 zmluvy o tichom spoločenstve, účinky odstúpenia od tejto zmluvy nastanú dňom, kedy bude písomné odstúpenie strany odstupujúcej druhej strane doručené.

14. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Preto neurčitým prejavom vôle je, ak sa v právnom úkone (rozumej v odstúpení od zmluvy) uvádzajú napr. aj neúplné informácie o tom, čo a kedy mal žalobca porušiť. Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia. Inak je právny úkon neplatný. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má na tom právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej ochrany, prihliada sa na ňu aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo), nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia), čo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť, nie je časovo obmedzená.

15. Po vykonanom dokazovaní teda súd dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy nebolo žalobcovi nikdy doručené, teda nemohlo ani nadobudnúť účinky a navyše, skutočnosti uvádzané v odstúpení od zmluvy súd nemal za preukázané, čoho dôkazom je aj to, že žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení ani neprodukoval žiadne dôkazy. Sporným v konaní bolo doručenie odstúpenia od zmluvy žalobcovi, ako aj preukázanie skutočností uvádzaných v odstúpení od zmluvy, pričom napriek výzve súdu, žalovaný sa k tomuto nijako nevyjadril, ani súdu nepredložil požadované listinné dôkazy, nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov a v konaní zostal pasívny, čím neuniesol dôkazné bremeno.

16. Po posúdení odstúpenia od zmluvy súd dospel aj k záveru, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 13. 5. 2011 je absolútne neplatné z dôvodu jeho neurčitosti, pretože z neho nevyplýva, aké úkony mal žalobca vykonať, k čomu jeho úkony viedli a kedy sa tak malo stať. Túto neurčitosť nemožno nijako odstrániť, ani vzájomnou písomnou či ústnou komunikáciou medzi stranami, ani žiadnym výkladom.

17. Súd svoje rozhodnutie opiera aj o právny názor vyjadrený v uznesení NS SR sp. zn. 4 Cdo 119/2011: V citovanom ustanovení § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú stanovené niektoré základné náležitosti, ktoré musí vykazovať vôľa a jej prejav, aby išlo o platný právny úkon. Podľa tohto ustanovenia musí byť právny úkon urobený: a) slobodne, b) vážne, c) určite, d) zrozumiteľne. Pokiaľ to tak nie je a právny úkon niektoré z týchto zákonných náležitostí nespĺňa [nie je rozhodujúce, či ide o vadu vôle sub a), b) alebo o vadu prejavu sub c), d)], právny úkon síce vznikol a existuje, avšak je neplatný. Vo všetkých týchto prípadoch ide o absolútnu neplatnosť. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom na to, že je zároveň stanovená vo verejnom (všeobecnom) záujme priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), ako aj bez ohľadu na to, či sa niekto tejto neplatnosti dovolal. Preto právne účinky z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú (súdny výrok určujúci neplatnosť právneho úkonu nie preto potrebný). Právny úkon je neurčitý, a teda neplatný vtedy, ak je vyjadrený prejav vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľný, avšak nejednoznačný a tým neurčitý - zostáva jeho vecný obsah (vrátane predmetu dohody), pričom neurčitosť tohto obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani s použitím výkladových pravidiel (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak ide o právny úkon, pre ktorý je stanovená pod sankciou neplatnosti písomná forma, musí táto určitosť obsahu prejavu vôle vyplývať zo samotného textu listiny, na ktorom je prejav vôle vyplývať zo samotného textu listiny, na ktorom je prejav vôle zaznamenaný.

18. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

19. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 .

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.