Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/41/2016

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v právnej veci navrhovateľky : K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. XXXX/X, XXX XX I. nad I., občianka S. republiky a J. republiky, zast. Mgr. W. W., advokátkou so sídlom v I. nad I., G. XXXX/X a manžela: C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. A. Z., P., K. K. XXX XX, J., občan J. republiky, zast. Advokátskou kanceláriou M. S., K. K. C. XXX, XXX XX X. O., (RC), J., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: B. X., nar. XX.XX.XXXX a B. X., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva, zastúpených kolíznym opatrovníkom V., na odvolanie manžela - otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 13. januára 2016, č. k. 19CoP/41/2016-458, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol. Maloleté deti B. a B. zveril na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky s tým, že ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej B. sumou 200 eur mesačne a maloletej B. sumou 200 eur mesačne, vždy do 15 dňa každého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. Zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi na každý február, máj, september a november v roku so začiatkom stretnutia od 05. dňa mesiaca do 10. dňa toho, ktorého mesiaca v čase od 14.00 hod do 16.00 hod za prítomnosti matky na území SR. Rozhodol, že otec je oprávnený sa s maloletými deťmi telefonicky kontaktovať každý pondelok, stredu a piatok kalendárneho týždňa v čase od 19.00 hod do 20.00 hod. Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. O trovách konania rozhodol tak, že účastníci právo na náhradu trov konania nemajú. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 22 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, § 23 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, § 144 O.s.p., čl. 8 ods. 1 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003, čl. 3 písm. b) Nariadenia rady (ES) o výživnom č. 4/2009, § 24 ods. 1, 3, § 24a zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, § 24 ods. 1, 2, 3, 4, § 25 ods. 1, 2, § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine. Rozhodol na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Rozvrat manželstva súd prvej inštancie považoval za hlboký a trvalý, bez možnosti obnovenia spolužitia medzi manželmi. Ustálil, že rozvod manželstva nebude v rozpore ani so záujmami maloletých detí, nakoľko je aj v záujme maloletých detí, aby ďalej vyrastali v pokojnom a harmonickom prostredí, v ktorom nebudú svedkami vzájomných konfliktov svojich rodičov. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie konštatoval, že sú splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva. Maloleté deti pochádzajúce z manželstva na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá riadne zabezpečuje starostlivosť maloletých detí, pričom prihliadal aj na názor oboch detí, ktoré sa vyjadrili, že so starostlivosťou matky sú spokojné, na S. sa im páči, majú tu veľa kamarátok a považujú ho za svoj domov. Uviedli, že by boli rady, keby otec prišiel za nimi, ale vycestovať do J. k otcovi odmietajú. Súd prvej inštancie v starostlivosti matky o maloleté deti nezistil žiadne nedostatky. Pri určení výživného vychádzal pri skúmaní zárobkových pomerov otca z jeho výpovede, v ktorej uviedol, že je nezamestnaný, finančne mu vypomáha rodina, pričom prejavil záujem platiť výživné na každé dieťa po 200 eur. Ku svojim výdavkom uviedol, že má náklady na stravu a na lieky. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že otec je schopný plniť súdom určenú vyživovaciu povinnosť na svoje maloleté dcéry, ktorá výška zohľadňuje ich odôvodnené potreby zodpovedajúce predovšetkým ich veku (nástupom do školy), ale aj voľnočasovým aktivitám (návšteva umeleckej školy, tanečného odboru). Prihliadal na skutočnosť, že matka je bez príjmu, nie je poberateľkou žiadnej štátnej dávky a všetky náklady maloletých detí v celom rozsahu hradí jej matka, stará matka maloletých detí. Vzhľadom k tomu, že o úprave styku rodičov s maloletými deťmi nedošlo k dohode, súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletými deťmi. Pri určení rozsahu a podmienok styku prihliadol na vyjadrenie matky, okolnosti, ktoré ju viedli opustiť územie J., správanie a konanie otca počas jeho pobytu na území SR, skutočnosť, že otec sa naposledy s maloletými deťmi stretol dňa 30.09.2014 a odvtedy maloleté deti nenavštívil, ale aj na názor maloletých detí, ktoré uviedli, že by boli rady, keby otec chodieval za nimi na S.. Vzhľadom na vyjadrenie matky o úrovni znalosti jazyka otca maloletých detí, ktorá je deťom pri telefonickom kontakte nápomocná a ochotu a žiadosť matky byť pri styku prítomná, súd prvej inštancie upravil stretávanie za jej prítomnosti. Zastával názor, že toho času je v záujme maloletých detí, aby sa styk realizoval za prítomnosti matky, a to i pre uľahčenie obnovy osobného kontaktu otca s deťmi. Upraveným rozsahom stretávania, vzhľadom na okolnosti a pomery oboch rodičov a vôľu maloletých detí bude zachované ich právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako aj ich právo na udržiavanie pravidelného osobného styku so svojim otcom. Bude zachované právo spoluúčasti rodiča - otca, ktorému neboli deti zverené do osobnej starostlivosti, podieľať sa na výchove detí, na udržiavaní rodičovského vzťahu a upevňovaní citových vzťahov. Z okolností danej veci a z pomerov účastníkov súd prvej inštancie nezistil okolnosti, ktoré by boli dôvodom na priznanie náhrady trov účastníkom konania.

2. Proti tomuto rozsudku okrem výroku, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené a okrem výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí. Žiadal, aby odvolací súd „zmenil napadnutý rozsudok a zamietol všetky opačné žiadosti“. Dôvodil, že pre rozvoj dieťaťa je najvhodnejšie stabilné rodinné prostredie s otcom a matkou. Uviedol, že maloleté boli matkou vytrhnuté z rodinného prostredia, v ktorom vyrastali a boli presťahované do nového štátu, čo spôsobilo rodičovské odcudzenie a porušenie ich práv. Poukazoval na to, že maloleté B. a B. nevidel už skoro 3 roky. Pri viacerých príležitostiach žiadal o zaslanie fotografií, o to, aby sa s nimi mohol rozprávať cez S., ktorým žiadostiam matka nevyhovela. Vzniknutá situácia bráni deťom v tom, aby si prirodzeným spôsobom vytvárali vzťahy k obidvom rodičom, bráni tomu, čo potrebujú pre svoj zdravý vývoj. Dával do pozornosti, že každé dieťa má právo žiť so svojimi rodičmi, poznať ich, právo udržiavať s nimi kontakt, aj formou výmeny listov alebo telefonicky, alebo ich návštevou. Vyjadril presvedčenie, že keď dôjde k únosu detí a ich odvedeniu do zahraničia, dieťa by sa malo vrátiť späť do svojej krajiny. Uviedol, že v jednom rozhovore s maloletou B., maloletá prejavila vôľu vrátiť sa do J.. S určenou výškou vyživovacej povinnosti nesúhlasil z dôvodu, že je nezamestnaný, sám potrebuje starostlivosť o svoje zdravie, pomáhajú mu jeho rodinní príslušníci, ktorí zabezpečujú jeho výživu a starostlivosť o jeho stav. Považoval za rozporuplné nariaďovať vyživovaciu povinnosť osobe, ktorá je sama v ekonomickej núdzi. Napriek tomu prejavil snahu posielať maloletým deťom to, čo potrebujú pre svoj rast a uspokojovanie svojich potrieb. Zdôraznil, že sa bude snažiť zabezpečiť potreby detí v závislosti od svojej neistej ekonomickej situácie. Proti výrokom o úprave styku podal odvolanie z dôvodu, že má problémy s cestovaním, ako aj z dôvodu, že deti by v určitých obdobiach roka mohli prísť do J., bývať u otca, tráviť čas s pôvodnou rodinou a realizovať tak svoje práva. Dôvodil, že všetky deti majú právo tráviť čas s pôvodnou rodinou, strýkami, bratrancami, starou mamou. Poukazoval na tú skutočnosť, že obidve deti sa narodili v J., poznajú J. reč, majú talianskych kamarátov, dokonale poznajú talianske zvyky a prostredie.

3. Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že odvolanie nie je dôvodné. Navrhla v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uplatnila si trovy odvolacieho konania vo výške 74,58 eur. Vyjadrila presvedčenie, že nie je v schopnostiach otca vykonávať výlučnú osobnú starostlivosť o maloleté dcéry s tým, že otec ani záujem vykonávať výlučnú osobnú starostlivosť nemá. Jeho prioritou je dosiahnuť, aby sa vrátila do J. republiky. Poukazovala na písomné podanie zo dňa 28.04.2015, kde otec žiadal, aby sa deti vrátili aj s matkou do J. republiky, že on bude oprávnený s deťmi sa len stýkať a navštevovať ich v určenom čase. Pred súdom v J. republike dňa 12.05.2015 navrhol, aby súd zveril deti do jeho osobnej starostlivosti. Z jeho písomného návrhu na úpravu styku zo dňa 07.10.2015 vyplýva, že súhlasí so zverením detí do osobnej starostlivosti matky, ak dôjde k dohode ohľadne styku s deťmi. Napokon z jeho vyjadrenia (avšak len ústneho), ku ktorému došlo na prelome mesiacov november a december 2015 vyplynulo, že súhlasí s návrhom matky na zverenie detí do jej výlučnej osobnej starostlivosti, aj s úpravou styku po dobu 5 dní na pár hodín denne v mesiacoch február, máj, september a november, ktorý by sa realizoval na území SR len za jej prítomnosti. Matka dôvodila tým, že výlučná osobná starostlivosť otca nie je v záujem detí z dôvodu, že táto by bola realizovaná na území J. republiky, kam deti vycestovať odmietajú. Od októbra 2013 žijú na S., kde sa v plnej miere začlenili do sociálneho a rodinného prostredia, sú žiačkami prvého stupňa základnej školy, kde dosahujú výborné výsledky. S otcom komunikujú telefonicky, pričom telefónne hovory s otcom prebiehajú veľmi rýchlo, pretože s otcom sa im komunikovať nechce. Niekedy otcovi všetko v J. ani nerozumejú a stáva sa, že im musí poradiť ako sa niektoré slová povedia po taliansky. Komunikáciu cez S. odmietajú z dôvodu, že nemajú záujem, aby ich otec počas rozhovoru videl. Otec sa s maloletými stretol v I. dňa 30.09.2014 za prítomnosti pracovníčok Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže a mal možnosť sa s nimi stretnúť aj v I. nad I. (v mieste pobytu detí bol otec dva krát), avšak o stretnutie s deťmi sa nezaujímal. Zverenie detí do osobnej starostlivosti otca odmieta aj vzhľadom na charakterové črty otca, jeho násilnú, agresívnu povahu, kontakt s návykovými látkami a drogami, psychickú nerovnováhu a v neposlednom rade aj jeho kriminálne pozadie. Poukazovala na to, že v súčasnosti je voči otcovi vedené trestné konanie pre pokračujúci prečin nebezpečného vyhrážania a má vedomosť, že v čase jej odchodu na územie SR boli voči otcovi vedené viaceré trestné konania v J.. Uviedla, že z J. republiky odišla s deťmi z dôvodu neznesiteľného správania otca a z obavy o svoj život a život detí. Dom, v ktorom žili sa nachádza na samote, v centre mafiánskej oblasti. Návrat detí do tohto prostredia by nebol v ich záujme. Svoj návrat a vycestovanie do J. vylučuje z obavy o svoj život. Ak by súd zveril deti do osobnej starostlivosti otca, museli by žiť s otcom bez matky, čo by nebolo pre deti prijateľné. Ďalej uviedla, že deti sa otca boja a po poslednej udalosti v J., kedy otec porozbíjal takmer všetko v dome za ich prítomnosti a vyhrážal sa im, aj matke smrťou, majú veľký strach, že by sa niekedy mohli vrátiť do J.. Aj teraz často spomínajú na tento traumatický zážitok so slzami v očiach. Z uvedených dôvodov odmieta, aby sa styk otca realizoval na území J. republiky, resp. mimo územia SR. Zdôraznila, že otcovi nebráni, aby sa s deťmi stýkal, pretože si uvedomuje, že je ich otec a praje si, aby si medzi sebou vytvorili dobrý vzťah, avšak za daných okolností nie je v záujme maloletých detí, aby styk prebiehal mimo územia SR a bez jej prítomnosti. Aktuálne deti potrebujú určitý čas na preklenutie doterajších negatívnych vzťahov. Rovnako, vzhľadom na plynutie dlhšej doby, odkedy sa deti s otcom stretávali samotné, bez matky, je potrebné, aby tento styk prebiehal v prítomnosti matky. V prípade, že sa jej prítomnosť pri stretnutiach s otcom ukáže ako nepotrebná, nebude brániť zmene úpravy styku otca v tom smere, aby tento prebiehal aj bez jej prítomnosti. Pokiaľ sa týka časového rozsahu úpravy styku tento pokladá za dostatočný z dôvodu, že deti musia negatívny vzťah k otcovi preklenúť postupne. Zlepšenie vzťahu otca s maloletými deťmi nie je možné dosiahnuť nasilu. Dávala do pozornosti, že styk s deťmi v časovom rozsahu každý tretí mesiac na pár hodín denne, navrhol otec sám v písomnom podaní zo dňa 07.10.2015. Pokiaľ sa týka výšky výživného určenej na maloleté deti, nesúhlasila s tým, aby otcovi vyživovacia povinnosť nebola určená, resp. aby mu bola určená v minimálnom rozsahu. Dôvodila, že hoci otec nie je zamestnaný, je schopný prispievať sumou po 200 eur mesačne na každé dieťa, ktorá skutočnosť vyplýva z jeho vyjadrenia, ktoré predniesol na pojednávaní dňa 12.05.2015 na súde v J. republike (finančne otcovi pomáha jeho rodina a domnieva sa, že otec má príjem aj z práce na čierno). Dávala do pozornosti, že od odchodu z J. republiky si otec vyživovaciu povinnosť neplní a na deti jej neprispieva žiadnou sumou.

4. Kolízny opatrovník maloletých detí s k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (zák. č. 161/2015 Z. z.), ďalej len v napadnutej časti a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

6. Odvolaním otca maloletých detí boli napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti, o výživnom a úprave styku. Nebol napadnutý výrok o rozvode manželstva a výrok o trovách konania, preto v týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 367 nadobudol právoplatnosť.

7. Podľa § 100 s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

8. V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (§ 24 ods. 1 Zákona o rodine).

9. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

10. Z ust. § 100 vyplýva, že v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd vždy upraví výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, pričom vychádza najmä z ust. § 24 a § 25 Zákona o rodine.

11. Autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. To je i prípad danej veci. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby (k rodičom, príbuzným, priateľom, prostrediu a podobne) a vývinové potreby (vek, školské, zdravotné, záujmové potreby a podobne), stabilitu budúceho výchovného prostredia (životné, ako aj bytové pomery rodičov, ich hmotné zabezpečenie, povahové vlastnosti a podobne). V praxi súdov sa pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vychádza najmä z návrhov a vyjadrení rodičov, ako aj kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, z ktorého správ o predpokladoch na výchovu dieťaťa o vhodnosti výchovného prostredia čerpajú súdy podklad pre svoje rozhodnutie. So zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa súd môže maloleté dieťa vypočuť, pričom názoru maloletého dieťaťa musí venovať náležitú pozornosť. Na názor maloletého dieťaťa, ktoré je v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností účastníkom konania a ktoré je schopné vyjadriť svoj názor samostatne, je povinnosťou súdu prihliadať. Názor maloletého súdu zisťuje spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti (§ 38 ods. 1, 2 .

12. V danej veci sa obaja rodičia domáhali zverenia maloletej B. a maloletej B. do svojej osobnej starostlivosti.

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že osobnú starostlivosť o maloleté deti vykonáva od októbra 2013 od doby, keď sa spoločne s deťmi z J. presťahovala na územie SR, výlučne matka. Zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti o maloleté deti. O deti sa riadne stará, zabezpečuje im aktivity, pripravuje sa s nimi na vyučovací proces. Deti sú na matku citovo naviazané. Navštevujú základnú školu v I. nad I.. S otcom sa naposledy stretli dňa XX.XX.XXXX v I. za prítomnosti pracovníčok Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Otec na výživu maloletých detí neprispieva.

14. Maloletá B. a B. pri pohovore s kolíznym opatrovníkom uviedli, že spolu s matkou žijú na S. dlhší čas. Maloletá B. je žiačkou 2. ročníka základnej školy, učí sa dobre. Uviedli, že by chceli, aby otec prišiel za nimi na S., pretože ony vycestovať za ním do J. nechcú. Na S. sa im páči, považujú to za svoj domov, majú tu veľa kamarátov. So starostlivosťou matky boli spokojné.

15. V danej veci maloletá B. a maloletá B. sú schopné slobodne a vážne vyjadriť svoj názor. Prejavili vôľu zostať v starostlivosti matky. Vycestovať do J., kde žije ich otec odmietajú, a to aj napriek tomu, že majú záujem sa s otcom stretávať, avšak iba na území SR. O zverenie do starostlivosti otca neprejavili záujem.

16. Súd musí brať ohľad najmä na citové väzby, vývinové potreby detí a tiež na to, aby boli zabezpečené čo najpriaznivejšie podmienky pre ich zdarný a zdravý vývoj. S prihliadnutím k uvedenej skutočnosti, ako aj skutočnosti, že maloletá B. je vo veku 8 rokov a maloletá B. vo veku 7 rokov, citovo sú naviazané na matku, nevyhnutne potrebujú starostlivosť a porozumenie od matky, v starostlivosti ktorej o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky, odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď maloleté zveril do osobnej starostlivosti matky. Správne prihliadal na vôľu maloletých detí, ktoré vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť sú schopné samostatne vyjadriť svoj názor.

17. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodoval aj o určení výživného na maloleté deti, pričom postupoval podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia súd pri určení výživného prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Pri rozhodovaní o výživnom súd vychádza zo zásad pre určenie výživného stanovených v § 62 Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení jej rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má pritom prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Schopnosti a možnosti rodičov súd hodnotí podľa všetkých relevantných hľadísk, ktorými sú najmä vek, zdravotný stav, dosiahnutá kvalifikácia, možnosti ich uplatnenia sa na trhu práce a pod. Vychádza sa zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu a nie iba z faktického stavu. Majetkové pomery rodičov sa zohľadňujú a posudzujú teda nie len podľa vykazovaného príjmu, ale aj podľa toho, aké sú možnosti a schopnosti dosiahnuť taký príjem, aby bolo možné odôvodnené potreby detí uspokojovať.

20. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletej B. a k maloletej B. posudzoval v súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou a jej výkladom. Odvolací súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie dospel k záveru, že primeranou výškou výživného pre maloletú B. a pre maloletú B. zo strany otca je suma na každé dieťa po 200 eur mesačne, a to predovšetkým s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré sú žiačkami 1. a 2. ročníka základnej školy. Odvolací súd musel v danej veci pri určení výšky výživného prihliadnuť ku skutočnosti, že matka maloletých detí sama zabezpečuje po všetkých stránkach starostlivosť o maloleté deti, a to aj napriek tej skutočnosti, že je sama bez príjmu. Nie je možné ponechať výlučne na matku, ktorá si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým plní predovšetkým osobnou starostlivosťou, aby sama znášala všetky náklady maloletých detí, a to za finančnej pomoci svojej matky a nahrádzala tak v plnej miere vyživovaciu povinnosť otca, ktorý si svoju povinnosť neplní. Povinnosťou obidvoch rodičov je plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom pochádzajúcim z ich manželstva, ktorá vyživovacia povinnosť trvá do času, kým detí nie sú schopné samé sa živiť. Výživou detí, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa rozumie prispievanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa, teda nie len zabezpečovanie jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, atď), ale aj tých, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (vzdelávanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Vzhľadom na potreby maloletých detí sa preto vyžaduje, aby aj otec prejavil dostatok úsilia a zodpovednosti na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej B. a B. mohol riadne plniť, vzhľadom na ich oprávnené potreby. Práve s prihliadnutím k potrebám maloletých detí, ktorých potreby sa pribúdajúcim vekom zvyšujú nemôže odvolací súd akceptovať nezamestnanosť otca, ktorou v podanom odvolaní proti vyživovacej povinnosti dôvodí. Pred dožiadaným súdom do zápisnice z pojednávania zo dňa 12.05.2015 otec uviedol, že nie je v takej finančnej situácii, aby platil matkou požadované výživné 429 eur mesačne, avšak i napriek tomu, že je nezamestnaný a pomáha mu rodina pripustil, že dokáže platiť výživné vo výške 200 eur mesačne na každé maloleté dieťa. S takouto výškou výživného súhlasila aj matka maloletých detí. Aj z uvedených dôvodov odvolací súd považuje za nedôvodnú odvolaciu námietku otca v tom smere, že je nezamestnaný a pomáhajú mu jeho rodinní príslušníci.

21. Otec dieťaťa, ktorému maloleté deti neboli zverené do osobnej starostlivosti, má v zmysle Zákona o rodine rodičovské povinnosti, ale aj práva. Jedným z rodičovských oprávnení, prostredníctvom ktorých má právo podieľať sa na výchove maloletých detí, ktoré mu nie sú zverené do osobnej starostlivosti, je právo styku s maloletým dieťaťom.

22. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodiča s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.

23. Zákon uprednostňuje dohodu rodičov o úprave styku s maloletým dieťaťom. Predovšetkým od rodičov závisí, aby sa dohodli na tom, akým spôsobom sa budú s dieťaťom stýkať. K takejto dohode musí dôjsť ešte pred vyhlásením rozhodnutia súdu, ktorým sa konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností končí. V takom prípade sa táto dohoda stane súčasťou rozhodnutia, t. j. bude pojatá do výroku rozsudku, pričom v jeho odôvodnení bude zmienka o dohode rodičov.

24. Vzhľadom na to, že v danej veci medzi rodičmi ohľadne úpravy styku k dohode nedošlo, bol daný dôvod na úpravu styku rozhodnutím súdu. Otec maloletých detí B. a B. namietal miesto výkonu styku, ktoré bolo súdom prvej inštancie určené výlučne na území S. republiky.

25. Pri rozhodovaní o úprave styku s maloletým dieťaťom vždy treba brať do úvahy vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, ako aj treba vychádzať z toho, že účelom styku je zaistiť v čo najväčšej možnej miere vytváranie a udržanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa, pokiaľ možno v minimálnej miere, pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. Obidvaja rodičia tak majú povinnosť prispievať k vytvoreniu priaznivých podmienok, nevyhnutných pre zdravý fyzický a psychický vývoj maloletých detí, a to bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. V tomto smere treba súhlasiť so stanoviskom otca, že otec má nielen povinnosti voči svojim maloletým deťom, ale má aj práva, medzi ktoré patrí práve styk s maloletými deťmi, prostredníctvom ktorého sa môže aktívne podieľať na výchove svojich maloletých detí. Aj v takomto prípade však nepochybne platí, že rozsah úpravy styku musí byť predovšetkým v záujme maloletých detí.

26. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Záujem dieťaťa musí byť podľa čl. 1 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

27. V konaní, z ktorého súd v danej veci pri rozhodovaní o úprave styku vychádzal, obe maloleté deti celkom určite uviedli, že chcú bývať po rozvode rodičov u matky a s otcom sa chcú len stretávať, a to na území Slovenskej republiky.

28. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú dlhodobo konfliktné, naposledy sa otec s maloletými deťmi stretol dňa 30.09.2014 v I. za prítomnosti pracovníkov Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. S prihliadnutím k uvedenej skutočnosti je potrebné, aby došlo k znovuvybudovaniu si vzťahu otca s deťmi a získanie si ich dôvery. Je pri tom potrebné rešpektovať vôľu maloletých detí, ktoré odmietajú vycestovať k otcovi do J.. Z úradného záznamu zo dňa 12.01.2016 spísaného na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Z. vyplýva, že maloleté deti chcú, aby otec prišiel za nimi na Slovensko, vycestovať do J. k otcovi odmietajú. Odvolací súd zastáva názor, že je potrebné poskytnúť otcovi priestor na upevňovanie väzby s maloletými deťmi. Dospel k záveru, že pokiaľ ide o styk otca s maloletou B. a maloletou B. je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne a jeho úprava je v záujme maloletých detí, na ktorý záujem odvolací súd prihliadol ako na prvoradý. Pokiaľ sa citové väzby medzi otcom a maloletými deťmi upevnia, otec si získa dôveru maloletých detí, nie je vylúčené rozšírenie styku otca s maloletými deťmi, a to aj mimo územia Slovenskej republiky, nakoľko úprava styku nie je rozhodnutím nemenným. Od otca samotného závisí ako sa budú ďalej vzťahy medzi ním a maloletými deťmi vyvíjať.

29. V súlade s Dohovorom o právach dieťaťa, s poukazom na najlepší záujem maloletých detí je v súčasnom období aj podľa názoru odvolacieho súdu najvhodnejšie, aby sa úprava styku otca s maloletými deťmi realizovala tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

30. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 52 a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

32. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. CMP.