Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_8C-81-2015.pdf
PDF · 100.57 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/81/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci žalobcu: DPS financial consulting, s.r.o., Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpeného: Advokátska kancelária STRELÁK & PETKOV, Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: O. E., J.. XX.XX.XXXX, XXX XX Ď. XX, o zaplatenie sumy 1.165,09 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 1.165,09 eur spolu s príslušenstvom vo výške 0,53 eur a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.265,09 eur odo dňa 28.09.2013 až do 09.12.2013, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.245,09 eur odo dňa 10.12.2013 až do 20.01.2014, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.215,09 eur odo dňa 21.01.2014 až do 18.02.2014, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.185,09 eur odo dňa 19.02.2014 až do 30.12.2014 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.165,09 eur odo dňa 31.12.2014 až do zaplatenia a na náhradu trov konania. Vo svojom návrhu uviedol, že právny predchodca žalobcu (N. N.) uzatvoril so žalovaným v súlade s ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka Zmluvu o poskytovaní balíka produktov a služieb, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie povoleného prečerpania (ďalej aj ako „Zmluva“). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“) a Obchodné podmienky N. N., M..N.., pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom (ďalej aj ako „OPÚ“). V dôsledku nedodržania podmienok Zmluvy a Obchodných podmienok zo strany žalovaného právny predchodca žalobcu prípisom zo dňa 20.04.2012 odstúpil v súlade s bodom 14 OPÚ s odkazom na bod 8.4 OPÚ od Zmluvy. Odstúpenie od Zmluvy bolo žalovanému doručené v súlade s čl. 10 VOP. V odstúpení od Zmluvy právny predchodca žalobcu zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie celkovej dlžnej sumy vo výške 1.290,08 eur. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013. Ku dňu 27.09.2013 predstavoval dlh žalovaného sumu vo výške 1.265,09 eur čo do istiny a vo výške 0,53 eur čo do príslušenstva. Žalovanému bola oznámená skutočnosť, že právny predchodca žalobcu postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu prípisom zo dňa 11.10.2013. Žalobca si uplatnil výzvou zo dňa 28.07.2014 (ďalej ako „Výzva“) u žalovaného pohľadávku, ktorá predstavovala ku dňu spísania Výzvy sumu vo výške 1.236,95 eur vrátane príslušenstva. Žalobca poskytol žalovanému na splnenie si svojej povinnosti voči nemu lehotu v dĺžke 7 dní. Žalovaný dlh voči žalobcovi čiastočne plnil a to dňa 09.12.2013 sumou vo výške 20,00 eur, dňa 20.01.2014 sumou vo výške 30,00 eur, dňa 18.02.2014 sumou vo výške 30,00 eur a dňa 30.12.2014 sumou vo výške 20,00 eur.
2. Žalovaný požiadal o možnosť splatiť peňažný záväzok v mesačných splátkach vo výške 20 eur.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania, Zmluvou o bežnom účte, Dodatkami k tejto zmluve, Zmluvou o vydaní a používaní Platobnej karty, Zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania, prehľadom transakcií od 01.01.2011 do 10.04.2015, odstúpením od zmluvy, oznámením o postúpení pohľadávky, kópiami doručeniek, výzvou na úhradu, vyjadreniami strán sporu a zistil tento skutkový stav veci:
4. Zo zmluvy o bežnom účte č. 0561403547/0900 zo dňa 09.12.2005 uzavretej medzi N. N.Q., M..N.. a žalovaným vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie účtu Bankou pre majiteľa účtu. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami. Dodatkom k tejto zmluve zo dňa 31.07.2006 sa zmluvné strany dohodli na poskytnutí povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach Banky.
5. Oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania zo dňa 16.01.2007 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že mu ponúka možnosť prečerpávať sporožírový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX do výške 27.000 Sk.
6. Právny predchodca žalobcu podaním zo dňa 20.04.2012 oznámil žalovanému, že ku dňu doručenia tohto oznámenia odstupuje od Zmluvy o bežnom účte a od zmluvy, ktorou mu bolo poskytnuté povolené prečerpanie. Výška pohľadávky z bežného účtu a povoleného prečerpania ku dňu vyhotovenia tohto oznámenia bola vo výške 1.290,08 eur. Pohľadávku žiadal uhradiť do 7 dní odo dňa doručenia tohto oznámenia.
7. Oznámením o postúpení pohľadávky N. N., M..N.. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky voči nemu na žalobcu, konkrétne vo výške 1.265,62 eur s prísl. Oznámenie bolo žalovanému podľa doručeniek doručené dňa 26.11.2013.
8. V zmysle bodu 7.6. VOP, ak dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta (uvedených v bodu 7.6.1), banka je oprávnená vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva 15 deň odo dňa jej doručenia klientovi.
9. V zmysle bodu 10.3. VOP, pri doručovaní písomností v poštovom styku sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní a to aj vtedy ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecnými podmienkami bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.
16. Aj napriek tomu, že ide o úverovú zmluvu, ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný predchodcom navrhovateľa bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.
17. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že predchodca žalobcu a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 09.12.2005 zmluvu o bežnom účte a následne dodatok k nej a dňa 16.01.2007 zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické osoby. V zmysle tejto zmluvy N. N.Ľ. M..N.., ako veriteľ poskytol dlžníkovi povolené prečerpanie na bežnom účte do výšky 27.000 Sk. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v minimálnych mesačných splátkach s úrokom vo výške 15,40 % p.a.
18. Keďže nastali podmienky predpokladané v obchodných podmienkach tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca dňa 20.04.2012 od zmluvy odstúpil a zároveň žiadal o okamžité vrátenie celého zostatku úveru. Účinnosť odstúpenia od zmluvy mala nastať podľa čl. 10 VOP. Žalobca súdu nepreukázal doručenie odstúpenia od zmluvy žalovanému a preto súd považoval za rozhodujúci deň pre účinnosť odstúpenia od zmluvy deň 08.05.2012. ( ak odstúpenie odoslané 20.04.2012 na tretí deň sa považuje zásielka za doručenú + 15 dní podľa bodu 7.6 VOP) .
19. Podľa Občianskeho zákonníka v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už vykonané plnenia (§ 457 OZ).
20. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka, evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
21. Predmetná vec sa týka aj práva európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Je však potrebné uviesť, že ak sa neberie do úvahy výber sumy úveru a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ustanovení § 54 Občianskeho zákonníka.
22. Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5MCdo 20/09).
23. Na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti o vadnosti právneho úkonu (odstúpenie od zmluvy) dopadá teda právna úprava občianskeho práva. V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený
v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 6Co/2/2013, prípadne na ďalšie rozhodnutia, v ktorých bola použitá na účely posúdenia dôsledkov odstúpenia od zmluvy v úverovom právnom vzťahu právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku napr. sp. zn. 6Co 81/2012, 6Co 113/2010, 6Co 218/2012, 6Co 224/2012. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr. vec I. ÚS 402/2013), pričom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania).
24. Dodávateľ, ktorý naformuloval štandardnú typovú zmluvu, dobrovoľne sa rozhodol využiť ustanovenie zmluvy o odstúpení, aj keď existujú iné inštitúty súkromného práva, ktoré zmluvu komplexne nerušia s účinkami od momentu jej uzavretia (napr. výpoveď, strata výhody splátok).
25. Súd nijako nepopiera úver ako absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie Obchodného zákonníka. Prednosť však majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až § 54 OZ. O tom, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, neboli žiadne pochybnosti a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z.z., ktorý za spotrebiteľskú zmluvu označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka).
26. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ).
27. Odstúpenie od úverovej zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, úverová zmluva sa tak od začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
28. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je tak povinnosť účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli (teda vzájomná reštitučná povinnosť zmluvných strán), ako výslovne stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu ku zrušenej alebo neplatnej zmluve.
29. Žalobcovi by teda aj v tomto prípade vznikol nárok iba na vydanie bezdôvodného obohatenia z predmetného záväzkového vzťahu so žalovaným.
30. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
31. Vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.
32. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
33. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
34. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal.
35. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
36. Vzhľadom na to, že podľa názoru súdu žalobcovi vznikol iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd určil, že žalobcovi ku dňu odstúpenia od zmluvy vznikol tento nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľovi od 08.05.2012 bolo známe že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Teda odo dňa nasledujúceho po tomto dni, teda dňom 09.05.2012 mu začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie svojho nároku súdnou cestou a táto uplynula dňa 09.05.2014.
37. Žalobca podal žalobný návrh na súde až dňa 14.04.2015, teda po uplynutí zákonnej subjektívnej premlčacej doby, pričom súd z úradnej moci na premlčanie prihliadal. Keďže premlčacia doba uplynula a nárok žalobcu je premlčaný, súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
38. Ďalším dôvodom prečo súd zamietol žalobu žalobcu bol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
39. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách teda môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (viď uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/119/2013zodňa 29.05.2014). Banka je teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne napriek písomnej výzve banky v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.
40. Žalobca nepreukázal, že by N. pred postúpením pohľadávky zaslala žalovanému písomnú výzvu na splatenie dlhu (nepovoleného prečerpania), s ktorým bol v omeškaní dlhšie ako 90 dní. Keďže zákon pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie oboch podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom splnenie jednej podmienky súd nemal preukázané, dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné v zmysle § 39 OZ.
41. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.