Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9Co-480-2015.pdf
PDF · 111.82 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/480/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti žalovanému: N. F., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. M. č. XX, o zaplatenie 1.297,55 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 7C/269/2014-40 zo dňa 3. februára 2015 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia zmluvnej podmienky podľa hlavy 18 úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. - DUO za podmienku neprijateľnú, z r u š u j e .
III. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.050,- eur, ďalej ročný úrok z omeškania vo výške 162,47 eura, úrok z omeškania 18,15% ročne zo sumy 1.050,- eur od 06.09.2014 do zaplatenia a to všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a určil, že zmluvná podmienka podľa hlavy 18 úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. - DUO je neprijateľnou podmienkou. Napokon uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 47,92 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Mal preukázané, že účastníci dňa 19.03.2012 uzatvorili úverovú zmluvu č. 4203063149. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver na nákup spotrebného tovaru vo výške 1.050,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať formou 18 mesačných splátok po 85,27 eura. Ročná úroková sadzba úveru predstavovala 35,65% a RPMN 42,8%. Žalovaný nedodržal dohodnutý splátkový kalendár a na úver nič neuhradil. Preto žalobca uplatnil uvedenú istinu 152,21 eura, úrok 200,77 eura, zosplatnenú istinu v sume 897,79 eura, zmluvnú pokutu 17,- eur, dlžné poistné 28,40 eura a poplatok za upomienku 36,- eur.
2. Konštatoval, že úverová zmluva neobsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. S poukazom na tieto skutočnosti sa potom úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona. Preto súd žalobcovi priznal len istinu v sume 1.050,- eur, nakoľko podľa obsahu predmetnej zmluvy o úvere zistil, že celková výška úveru bola 1.050,- eur, z toho žalovaný nič neuhradil. Čo sa týka kapitalizovaného ročného úroku z omeškania uplatneného v sume 200,77 eura súd prvej inštancie zistil, že zo sumy 1.050,- eur je úrok za obdobie od 13.10.2012 do 05.09.2014 v sume 162,47 eura, ktorý žalobcovi priznal a vo zvyšku žalobu zamietol. Úroky z omeškania žalobcovi
priznal vo výške 8,15% ročne od 06.09.2014 do zaplatenia a to v zmysle § 517 ods. 2 OZ. Čo sa týka poplatku za upomienku 36,- eur, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, o aké upomienky ide a či vôbec boli žalovanému zaslané, konštatoval nedôvodnosť nároku na zmluvnú pokutu vo výške 17,- eur a dlžné poistné vo výške 28,40 eura a preto v tejto časti žalobu zamietol.
3. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 61,84% a v takomto pomere má preto právo na náhradu trov konania účelne vynaložených a správne vyčíslených.
4. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (§ 1 ods. 1, § 2 písm. a), b), i), § 3 ods. 3), ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 1, 2, § 2 písm. a), b), j) ), ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (§ 3 ods. 1, § 39, § 41, § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, § 53 ods. 5).
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Skonštatoval, že súd prvej inštancie vo výroku vyhlásil neprijateľné podmienky uvedené v úverových zmluvných podmienkach, avšak v odôvodnení rozsudku sa vôbec nevenuje výrokovej časti o neprijateľných zmluvných podmienkach a neuvádza presvedčivé a relevantné dôvody vyhlásenia neprijateľných podmienok. Žalobca nepovažuje preto rozsudok súdu prvej inštancie odôvodnený v súlade s ustanovením § 157 OSP a poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu, ktorá kladie dôraz na dostatočné a relevantné dôvody rozhodnutia súdu, ktoré sa týkajú ako skutkovej, tak i právnej stránky rozhodnutia (napr. III.ÚS 328/05, III.ÚS 116/06, III.ÚS 107/07). Poukázal na to, že rozhodnutie súdu musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie nepostupoval s odbornou spôsobilosťou pri odôvodňovaní napadnutého rozhodnutia a poukázal na názor Najvyššieho súdu SR, ktorý rovnako kladie dôraz na odôvodňovanie súdnych rozhodnutí a možnosť strany oboznámiť sa s argumentmi súdu, keďže účastníkovi je takéto rozhodnutie určené. Autoritatívna povaha rozhodovacej činnosti zakladá pre súdy zodpovednosť v zmysle požiadavky náležitého výkladu z hľadiska odbornosti, ktorá však nesmie ísť na úkor všeobecnej zrozumiteľnosti a jednoznačnosti vysloveného právneho názoru. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu o tom, že by predmetná zmluva účastníkov obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach tak, ako uvádza súd. Podstata právnej úpravy vymedzenej Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách je ochrana spotrebiteľa pred ustanoveniami tzv. spotrebiteľských zmlúv, ktorých obsah spotrebiteľ pred uzatvorením nemôže individuálne dohodnúť a tým ovplyvniť a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Podstatným znakom neprijateľnej podmienky je skutočnosť, že zakladá nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom a to do takej kvality, ktorá musí byť značná, nie malá či nepatrná v neprospech spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa vychádza z myšlienky vyrovnania rovnováhy v zmluvných vzťahoch v prospech spotrebiteľa. Predpokladá, že s ohľadom na hospodársku silu je spotrebiteľ v značne nevýhodnom postavení voči dodávateľovi a štát ako vykonávateľ štátnej moci vhodným spôsobom vyrovnáva pomer síl. Nemožno si však túto podporu zamieňať s nevhodných paternalizmom štátnej moci v súkromno-právnych vzťahoch. Štát prostredníctvom súdnej moci nemôže za spotrebiteľa suplovať jeho rozhodovací proces a rozhodovať, ktoré nároky sa môžu dostať do jeho dispozície a ktoré nie sú vhodné z hľadiska ich domnelej vhodnosti z pohľadu neosobného štátu. Podľa názoru žalobcu nie je možné neprijateľnú podmienku vnímať jednostranne, najmä z pohľadu, akú majetkovú ujmu bude spotrebiteľ pociťovať, ale je potrebné sledovať, aký to bude mať právny následok pre budúce právne vzťahy, ak súd neprijateľné podmienky vyhlási.
6. K dojednaniam, ktoré sú uvedené v úverových zmluvných podmienkach žalobcu treba uviesť, že sú platnými a rovnocennými dojednaniami s ostatnými zmluvnými dojednaniami a majú rovnakú právnu moc a váhu ako dojednania uvedené na lícnej strane úverovej zmluvy. Nie je možné odlišne posudzovať jednotlivé dojednané ustanovenia, pretože aj keď sú úverovú zmluvné podmienky tzv. typovými, ich platnosť a právna vymožiteľnosť prejudikujú právne predpisy upravujúce danú oblasť záväzkových zmluvných vzťahov. Písomná forma právneho úkonu spočíva v tom, že obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny. Dôležité je, aby obsah listiny bol prístupný ľudskému vnímaniu. Preto do úvahy prichádzajú písomne zachytené písmená, značky a čísla. Vlastný text listiny môže byť vyhotovený ľubovoľným spôsobom. Písomnosť musí navonok predstavovať jeden uzavretý celok, aby sa zabránilo manipulácii
s jeho jednotlivými časťami. Celistvosť listiny je zachovaná aj vtedy, ak jednota viacerých listín je poznateľná z obsahu právneho úkonu a spolunáležitosť jednotlivých listín je nesporná.
7. V súvislosti s písomnou formou úverovej zmluvy žalobca poukázal na skutočnosť, že tak ako žiadny právny predpis neobmedzuje počet dohodnutých úverov v jednej písomnej zmluve, tak ani žiadny právny predpis neustanovuje, kde má byť na listine zachycujúcej písomný prejav vôle umiestnený podpis. Pri úverových zmluvách je potrebné dať prednosť vážne mienenému a obsahovo bezchybnému prejavu vôle pred bezúčelným formalizmom, napríklad súčasťou písomne uzavretej zmluvy sa stávajú aj tie listiny, ktoré sú označené v rámci zmluvných dojednaní ako súčasť zmluvného textu, hoci neboli podpísané (rozsudok NS ČR z 27.03.2008 sp. zn. 26 Cdo 2317/2006). Preto argumentácia súdu prvej inštancie o nepodpísaní textu zmluvnej pokuty zo strany žalovaného neobstojí.
8. Žalobca nesúhlasil ani s tým, že by zmluva nespĺňala podmienky uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010, t.j. že by nebola uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa tieto budú priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia. Poukázal na tú skutočnosť, že v zmluve o úvere boli všetky potrebné náležitosti jednoznačne uvedené, keďže výška mesačnej splátky bola dohodnutá sumou 85,27, počet splátok 18, ich úhrada do 30. dňa v mesiaci, pričom v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, úrokov, poplatkov za vedenie úverového účtu, úroky, prípadne náhrada za poistné a poplatok za predčasnosť zmeny splátok. Predmetná úverová zmluva spĺňa všetky zákonom vyžadované podmienky a náležitosti.
9. Žalovaný samostatný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP, účinného od 1.7.2015, použitého s odkazom na § 470 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj OSP, akt. 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťal (§ 201 a § 202 OSP účinného v čase podania odvolania s použitím § 470 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP aj § 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 212 ods. 1 OSP, akt. § 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
11. Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 7C/269/2014 je nárok žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 1.297,55 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, keďže uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.050,- eur, ďalej ročný úrok z omeškania 162,47 eura, úrok z omeškania 8,15% ročne zo sumy 1.050,- eur od 09.06.2014 do zaplatenia a to všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobcu zamietol. Určil neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa hlavy 18. úverových zmluvných podmienok spoločnosti žalobcu DUO a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 47,90 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
12. Žalobca sa v odvolacom konaní domáha priznania nárokov, ktoré mu boli súdom prvého stupňa zamietnuté a to priznanie žalobcom uplatnených úrokov a poplatkov, keďže súd prvého stupňa uzavrel, že zmluva nespĺňa náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z. - § 9 ods. 2 písm. k), t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalobca v odvolaní argumentuje tým, že je jednoznačne stanovená mesačná splátka (85,20 eura), ich počet (18) a úhrada nasledujúcich splátok vždy po kalendárnom mesiaci (30. dňa). Jasne je teda definovaná výška splátok, počet a frekvencia. Tieto údaje sú rovnako uvedené aj na lícnej strane zmluvy o úvere. Poukázal na dojednanie, v zmysle ktorého je
klient povinný platiť úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy spoločnosť poskytne klientovi úver až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom.
13. Odvolací súd sa v tomto smere plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že podmienky úverovej zmluvy uvedené v citovanom zákonnom ustanovení predmetná úverová zmluva nespĺňa.
14. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
15. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (na ktorý poukázal aj súd prvej inštancie) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať podľa písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
16. Ustanovenie § 9 ods. 1 cit. zákona o spotrebiteľských úveroch normuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí obsahovať. Absencia týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to aj z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v celej výške.
17. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto sankcie neplatnosti zmluvy sankcionoval veriteľa tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a)).
18. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zákonom stanovené presné členenie a uvedenie počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať vo svojich povinnostiach a tak sa vyhol sankciám v prípade neplnenia si povinností, rsp. ak sa tak stane, aby presne a jasne boli vymedzené dôsledky.
19. Súd prvej inštancie preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, preto sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
20. Posúdiac vyššie citované ustanovenia zmluvy za použitia výkladu v zmysle cit. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka a citovaných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvoinštančný, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje zákonom predpísanú náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. k) zákona. Odvolací súd konštatuje, že s poukazom na znenie týchto ustanovení nepostačuje a nie je rozhodujúce, že z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere by bolo možné si uvedený údaj z ostatných dohodnutých podmienok vydedukovať, keďže zákonodarca v citovanom ustanovení výslovne vyžaduje, aby zmluva uvedenú náležitosť presne obsahovala.
21. Analyzujúc túto náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je potrebné dospieť k záveru, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a ochrana tohto, z povahy veci slabšieho účastníka právneho vzťahu) zodpovedá len taký výklad citovaného ustanovenia, že zmluva musí obsahovať jasne a zrozumiteľne uvedenie počtu a
termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a to predovšetkým pre splnenie záujmu na čo najväčšej prehľadnosti dojednaní pre spotrebiteľa, od ktorého nemožno požadovať, aby uvažoval s použitím viacerých pojmov, nezriedka nachádzajúcich sa v rôznych častiach listín predkladaných spotrebiteľovi na podpis.
22. Keďže potom s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, v zmysle citovaného ust. § 9 ods. 2 písm. k) v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, je nevyhnutné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu ako nedôvodnú v časti prevyšujúcej sumu 1.050 eur zamietol, pretože úver je potrebné považovať za úver bez úrokov.
23. Rovnako súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ žalobcovi nepriznal poplatky za upomienky a poistné, keďže predmetný úver je úverom nielen bez úrokov, ale aj bez poplatkov.
24. Súd prvej inštancie súčasne zamietol žalobu žalobcu v uplatnenej časti nároku na zmluvnú pokutu v sume 17,- eur.
25. Žalobca svoj nárok na zmluvnú pokutu opiera o úverové podmienky, v ktorých je dojednanie o zmluvnej pokute. Dojednanie ustanovení o zmluvnej pokute je teda obsiahnuté v úverových obchodných podmienkach k úverovej zmluve, ktorá má spotrebiteľský charakter, čo nemožno považovať za súladné s ustanovením § 544 ods. 2 OZ. Úverová zmluva, ako aj obchodné podmienky ktoré sú jej súčasťou, je typovou zmluvou, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol ovplyvniť.
26. Predmetná zmluvná pokuta, ktorú si okrem iného žalobca uplatňuje danou žalobou, nebola dojednaná priamo v písomnom podpísanom vyhotovení danej zmluvy, ale je obsiahnutá iba v obchodných podmienkach, ktoré boli vyhlásené za jej súčasť. Odvolací súd sa plne stotožňuje s tým záverom súdu prvej inštancie, že takéto dojednanie zmluvnej pokuty je neplatné. Poukazuje pritom na to, že ochranu spotrebiteľa možno podriadiť pod ústavný princíp rovnosti, ktorú možno ponímať ako rovnosť formálnu, ktorú má zabezpečiť zákonodarca pri tvorbe právneho poriadku alebo rovnosť faktickú, ktorá môže byť zabezpečená priamo zákonodarcom pri použití tzv. pozitívnej diskriminácie pri existencii faktickej nerovnosti alebo handicapu. Ale i tam, kde sa zákonodarca nevydal cestou vedomého zvýhodnenia slabšieho, aby dal prednosť rovnosti faktickej pred formálnou, ponecháva súdom, ktoré pozitívne právo aplikujú, priestor pre riešenie napätia medzi neúplnosťou písaného práva a povahou konkrétneho prípadu cestou aplikácie ústavných princípov v materiálnom poňatí právneho štátu.
27. Keďže v spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, tak okrem obmedzenia vyplývajúceho z vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa očakávať i vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.
28. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného i tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. Zásada poctivosti dopadá ale i na aplikáciu úverových (všeobecných obchodných) podmienok. Platí pritom, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne, ale i obsahové obmedzenia. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej zložite formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú, ako sú napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Z vyššie uvedených východísk potom vyplýva záver, že dojednanie o zmluvnej pokute v rámci spotrebiteľskej zmluvy zásadne nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných - úverových podmienok, ale iba priamo v
samotnej spotrebiteľskej zmluve, teda na listine, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (porovnaj Nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 3512/11).
29. Vychádzajúc z vyššie uvedenej argumentácie potom odvolací súd uzatvára, že pokiaľ v rámci spotrebiteľskej zmluvy dojednanie o zmluvnej pokute nie je obsiahnuté priamo v podpísanej zmluve, ale iba v podmienkach, hoci vyhlásených za jej súčasť, zmluvnú pokutu nemožno považovať za platne písomne dojednanú (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy právneho úkonu potom v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka robí dohodu účastníkov absolútne neplatnou. Z neplatného zmluvného dojednania potom nemôže vzniknúť oprávnenie, ani povinnosť. Prvostupňový súd preto správne žalobu v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty 17,- eur aj s príslušenstvom zamietol.
30. Bolo preto dôvodným, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zamietnutia uplatnenej pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty v sume 17,- eur ako vo výroku vecne správny s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
31. Pokiaľ súd prvej inštancie určil, že hl. 18 zmluvných úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. - DUO je neplatná z dôvodu neprijateľnej podmienky, predmetný výrok nesprávne právne posúdil. Odvolací súd pre nedostatok zákonom predpísanej písomnej formy právneho úkonu a tým danú neplatnosť takéhoto dojednania potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmluvnej pokuty v sume 17,- eur (§ 40 ods. 1,3 OZ) a v časti určenia uvedenej zmluvnej podmienky ako neprijateľnej výrok zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, pretože neboli splnené procesné podmienky na jeho vydanie a uvedený nedostatok bolo potrebné napraviť pred odvolacím súdom a určujúci výrok ako nadbytočne vydaný bolo dôvodné zrušiť.
32. Odvolací súd potvrdil súčasne rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 1 CSP) vo výroku o trovách vzniknutých žalobcovi pred súdom prvej inštancie.
33. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).