Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-162-2016.pdf
PDF · 61.77 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/162/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného M. H., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 01.08.2016, č.k. 2PP/127/2015-128, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.9.2016, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného M. H., nar. X.X.XXXX z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 01.08.2016, č.k. 2PP/127/2015-128 rozhodol tak, že podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú bližšie neodôvodnil. Prokurátor sa práva podať sťažnosť vzdal. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti, ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. Prvostupňový súd na rozhodnutie o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vykonal dokazovanie na verejnom zasadnutí a to v dostatočnom rozsahu a postupom, ktorý je plne v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Verejné zasadnutie sa konalo v prítomnosti odsúdeného, ktorý mal možnosť sa k veci priamo vyjadriť. Výsledky dokazovania na verejnom zasadnutí prvostupňový súd správny spôsobom vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Formálnu podmienku, t.j. vykovanie príslušnej časti trestu odňatia slobody odsúdený splnil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že prvostupňový súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že sa odsúdený vo výkone trestu polepšil a tiež nie je predpoklad, že odsúdený by po podmienečnom prepustení viedol na slobode riadny život. Vychádzal pritom zo zistení, že počas doterajšieho výkonu trestu bol odsúdenému uložený jeden disciplinárny trest, disciplinárna odmena mu
uložená nebola. Jeho správanie nie je, podľa hodnotenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody na požadovanej úrovni. Na základe uvedeného považuje i sťažnostný súd za správny záver, že odsúdený vo výkone trestu nepreukázal svojim správaním polepšenie. Rovnako zistenia, že odsúdený neplní vo výkone trestu ciele stanovené programom zaobchádzania, ako i to, že v celkovo bol celkovo 11 krát súdne trestaný, viedli okresný súd k správnemu záveru, že od odsúdeného nemožno očakávať, že povedie riadny život. Opakovaná recidíva trestnej činnosti, ktorá mala za následok i opakovaný výkon trestu odňatia slobody svedčí o tom, že v jeho prípade ide o osobu kriminálne narušenú, u ktorej sa nedá dôvodne očakávať, že pri podmienečnom prepustení by viedol riadny život. Na tomto mieste je opätovne potreby poukázať i na negatívne hodnotenie správania sa odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody, ktoré nie je ochotný rešpektovať. O to menej sa dá očakávať, že bude rešpektovať normy stanovené na dodržiavanie zákonnosti pri pobyte na slobode. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zistenia dospel sťažnostný súd k záveru, že napadnutý výrok uznesenia prvostupňového súdu je vecne správny a zákonný. Preto sťažnosť obžalovaného ako nedôvodnú zamietol podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.