Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_75Ek-212-2022.pdf
PDF · 86.08 KB
Case nature
Subarea
75Ek/212/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnému: S. S., A.. XX.XX.XXXX, W. Č. XXX/X, XXX XX Š. P., v konaní zast.: JUDr. Marek Sahuľ, advokát so sídlom Hlavná 111, 080 01 Prešov, o vymoženie 4.202,00 Eur a trov exekúcie, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 19.01.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 4.202,00 Eur, a to na podklade exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04.11.2021, sp. zn. 13Up/1289/2021, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.11.2021.
2. Súd po posúdení návrhu na vykonanie exekúcie dňa 02.02.2022 vydal poverenie na vykonanie exekúcie sp. zn. 75Ek/212/2022 pre súdneho exekútora: Mgr. Viera Lesňáková, so sídlom exekútorského úradu: Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 37 946 285, ktorý exekúciu vedie pod sp. zn. 290EX 113/22.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 18.02.2022 prostredníctvom Slovenskej pošty. Následne dňa 08.03.2022 povinný po zákonom stanovenej 15 dňovej lehote doručil poverenému súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie. Dňa 23.03.2022 poverený súdny exekútor predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu na rozhodnutie.
4. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku po lehote ustanovenej v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a preto mu súd nepriznal odkladný účinok. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že platobný rozkaz, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, mu bol doručený dňa 11.11.2021, pričom od 01.11.2021 do 01.12.2021 bol povinný PN vzhľadom na to, že bol pozitívny na COVID-19 a teda celé toto obdobie bol v karanténe. Lehota na podanie odporu uplynula dňa 26.11.2021, t. j. v čase, keď ešte povinný nemohol vo veci konať. Po preskúmaní dokumentov však povinný má za to, že pohľadávka vymáhaná v tomto konaní nie je v súlade so zákonom a oprávnený nemá nárok na túto pohľadávku, pretože ho pôvodný veriteľ neinformoval o postúpení pohľadávky a teda oprávnený nie je aktívne legitimovaný na jej vymáhanie. Ďalej povinný namietol, že v čase podpísania úverovej zmluvy bol živnostníkom, pričom nebol schopný zo svojho príjmu splácať úvery. Uviedol, že úverová zmluva nemala byť podpísaná, ak by pôvodný veriteľ preskúmal úverové zaťaženie povinného, pretože v žiadnom prípade neboli splnené podmienky na poskytnutie úveru. Namietol tiež výšku úrokovej sadzby, pričom
skonštatoval, že táto je v úžerníckej výške. Dal súdu do pozornosti ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z., z ktorých vyvodil záver, že veriteľ nie je oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, pretože nemohol vyhlásiť splatnosť celého úveru naraz a teda ani postúpiť celú pohľadávku, keďže banka môže postúpiť na inú osobu iba pohľadávky alebo ich časť len vtedy, ak sú už splatné. Poukázal tiež na Rozsudok Okresného súdu v Prešove, sp. zn. 20Csp/114/2020 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/164/96. Vzhľadom na vyššie uvedené povinný navrhol súdu, aby napadnutú exekúciu zastavil.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver (t. j. pri posudzovaní bonity) bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Pri posúdení bonity žalovaného boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie, vrátane údajov zo spoločného bankového/úverového registra. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalobcu splácať úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať daný úver. V tejto súvislosti poukázal aj na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11.03.2020, sp. zn. 8Co/233/2019 (v prvom stupni vedený na OS BA II pod sp. zn. 8Csp/42/2018). Podotkol, že postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol s povinným v článku I bod 10 Zmluvy o úvere. Postupca výzvou zo dňa 30.01.2020 vyzval povinného na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Nakoľko povinný omeškané splátky neuhradil, podaním zo dňa 03.03.2020 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru. Oprávnený teda zastáva názor, že v spornom prípade došlo k riadnemu vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Ďalej uviedol, že postupca na základe Oznámenia o postúpení pohľadávky podľa ust. § 526 Občianskeho zákonníka oznámil povinnému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok postúpil pohľadávku postupcu na postupníka - oprávneného. Povinný bol teda v súlade s ust. § 526 Občianskeho zákonníka upovedomený o tom, že od doručenia tohto oznámenia je povinný plniť svoj záväzok výlučne postupníkovi - oprávnenému. Oprávnený zastáva názor, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok. Návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne, nakoľko povinný po právoplatnosti rozhodnutia neuhradil sumu uvedenú v exekučnom titulu, prípadne ihneď nekontaktoval oprávneného za účelom dohody o ďalšom postupe. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený v závere svojho vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zdôraznil, že so zastavením exekúcie nesúhlasí.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
13. Súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré exekúcia ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
14. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Súd dospel k záveru, že platobný rozkaz, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktorý má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
15. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, nakoľko exekučný súd nepôsobí ako ďalšia opravná inštancia v sústave súdov a preto mu zákon nezveruje právomoc predložený exekučný titul akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti ale skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie.
16. Ohľadom namietanej lehoty na podanie odporu, ktorú povinný údajne zmeškal z dôvodu karantény, súd poukazuje na ustanovenia zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podľa ktorých plynutie procesných lehôt, medzi ktoré patrí aj lehota na podanie opravného prostriedku - odporu proti platobnému rozkazu, bolo v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 a od 19.01.2021 do 28.02.2021 prerušené. Prerušenie procesných lehôt sa teda nevzťahuje na čas, kedy bol povinnému doručený platobný rozkaz (platobný rozkaz bol doručený povinnému dňa 11.11.2021) a preto súd konajúci v základnom konaní o návrhu na vydanie platobného rozkazu vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti v súlade so zákonnými ustanoveniami, v dôsledku čoho je platobný rozkaz spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého je možné viesť exekúciu.
17. K ďalším námietkam povinného (aktívna legitimácia oprávneného a výška úrokovej sadzby) súd uvádza, že exekučné konanie je konaním vykonávacím, ktoré je z hľadiska svojej podstaty určené výlučne na faktický výkon rozhodnutia, nie pre autoritatívne nachádzanie práva a rovnako tak nie
je konaním prieskumným, či dokonca opravným. K postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa na oprávneného došlo pred vydaním platobného rozkazu, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom, pričom súd konajúci o návrhu na vydanie platobného rozkazu mal právomoc na posúdenie týchto skutočností a tiež mal právomoc na posúdenie výšky úrokovej sadzby. Aj v prípade ak by súdne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu, bolo postihnuté akoukoľvek vadou, táto skutočnosť nezakladá súčasne vadu konania o nariadení exekúcie na podklade takto vydaného exekučného titulu. Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom a je oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu. Je nepochybné, že povinný je oprávnený domáhať sa zmeny alebo zrušenia rozhodnutia súdu využitím riadnych, prípadne mimoriadnych opravných prostriedkov. Tomuto účelu však nemôže slúžiť inštitút zastavenia exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku. Z vyššie uvedeného mal súd dostatočne preukázané, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie je naďalej v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný, a preto nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
18. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.
19. Povinný navyše podal súdnemu exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie po lehote uvedenej v ustanovení § 61k ods. 2 Exekučného poriadku t. j. po 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (upovedomenie o začatí exekúcie povinný prevzal dňa 18.02.2022, pričom návrh na zastavenie exekúcie podal dňa 08.03.2022). Nakoľko vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty, a tiež nejde o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť, súd predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie posúdil ako nedôvodný.
20. Aj keby povinný lehotu ustanovenú v § 61k ods. 2 Exekučného poriadku nezmeškal, súd by tomuto návrhu na zastavenie exekúcie nevyhovel, nakoľko povinný nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné považovať za dôvod, pre ktorý by exekúcia v zmysle Exekučného poriadku mala byť zastavená.
21. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nezistil žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom tu neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Na základe uvedených skutočností súd považuje podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný, a preto v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
22. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia by s poukazom na § 255 Civilného sporového poriadku v nadväznosti na § 200 Exekučného poriadku vznikol oprávnenému, ktorý bol v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie úspešný. Vzhľadom však na to, že oprávnený si náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie riadne a včas neuplatnil, súd o trovách konania oprávneného súvisiacich s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému
uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.