Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/244/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a Mgr. Renáty Gavalcovej na návrh manželky: S. K., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, zastúpená JUDr. Adrienou Vysudilovou, advokátkou so sídlom v Trnave, Paulínska 15/ A, o rozvod manželstva s manželom: W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, na odvolanie manžela proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 3C/75/2016-20, zo dňa 05. mája 2016, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie vecne odôvodnil zistením, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 29.04.1989, pričom u oboch účastníkov ide o manželstvo prvé. Z manželstva sa narodili dve dnes už plnoleté deti. Výsluchmi účastníkov mal súd prvej inštancie za preukázané, že manželstvo si vôbec neplní svoj účel. V manželstve nefunguje jednak biologická funkcia, pretože účastníci sa intímne nestýkajú približne pol roka, a tiež ekonomická funkcia, pretože hospodárenie s finančnými prostriedkami v rodine je problematické, obaja účastníci majú na hospodárenie s finančnými prostriedkami rozdielne názory. Manželstvo si neplní ani funkciu výchovnú, nakoľko deti z manželstva sú už plnoleté. Z výpovedí účastníkov vyplynulo, že majú rozdielne názory na spoločný život, vzťahy v rodine, hospodárenie s finančnými prostriedkami. Manžel s rozvodom manželstva nesúhlasil, na pojednávaní prejavil citový vzťah k manželke, podľa súdu prvej inštancie zrejme dlhodobé problémy vo vzťahu náležite neriešil. Manžel uviedol, že manželke nebol neverný, nakazenie manželky pohlavnou chorobou však náležite neobjasnil, pričom manželka práve z tohto dôvodu upodozrieva manžela z nevery. Podľa názoru súdu prvej inštancie tým, že manžel ľahkovážne neriešil s manželkou vzniknutý problém, a tiež z ostatného správania manžela, ako je napr. nie úplne bežný telefonický hovor s inou ženou, manželka nadobudla podozrenie z nevery manžela, čo viedlo k jej citovému odcudzeniu voči manželovi a vzhľadom na nemenný postoj manželky k rozvodu manželstva tu nie je ani predpoklad, že by účastníci niekedy v budúcnosti obnovili spolužitie v súlade s účelom manželstva. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd prvej inštancie označil citové odcudzenie zo strany manželky z dôvodu podozrenia z nevery manžela, ako aj vzhľadom na jeho správanie voči manželke a deťom. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 23 ods. l zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v ďalšom texte „Zákon o rodine“). O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 144 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte „O.s.p.“). 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie manžel. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie akceptoval bez náležitého skúmania manželkou uvedené dôvody rozpadu manželstva. Tieto dôvody sú podľa odvolateľa vykonštruované, v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že účastníci žijú v spoločnej domácnosti, spoločne hospodária. Nevera manžela nebola v konaní nijako preukázaná, jedná sa o bezdôvodné podozrenie manželky bez reálneho skutkového základu. Je pravdou, že k istému ochladnutiu vzťahov medzi účastníkmi v závere roku 2015 došlo, avšak nie natoľko, aby boli dôvodom rozvodu manželstva. Vyhodnotenie dôkazov vykonaných v konaní pred súdom prvej inštancie je nedostatočné, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym právnym záverom. V konaní nebol preukázaný dlhodobý rozvrat manželstva, naopak bolo preukázané, že účastníci v čase konania o rozvode ich manželstva naďalej vedú spoločnú domácnosť, bývajú v spoločnom dome a spoločne hospodária. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť. 3. Manželka sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. 4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 5. Podľa § 2 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti dôvodmi odvolania, s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť a návrh na rozvod manželstva zamietnuť. 7. Predmetom konania je návrh manželky na rozvod manželstva, ktorého sa domáha z dôvodu, že manželstvo si neplní žiadnu z funkcií v zmysle Zákona o rodine. Súd prvej inštancie návrhu manželky vyhovel a napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov rozviedol. 8. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, teda či boli splnené zákonné podmienky predpokladané ustanoveniami Zákona o rodine na rozvod manželstva. 9. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov, z ktorých zistil, že intímne sa nestýkajú od konca leta - jesene roku 2015. Bývajú v spoločnej domácnosti vo vlastnom rodinnom dome, majú spoločný účet, manželka varí, perie aj pre manžela, manžel prispieva do spoločnej domácnosti finančnými prostriedkami, na výške ktorých sa ale účastníci nezhodli, nezhodli sa ani na spôsobe starostlivosti či už manželky alebo manžela o potreby rodiny. Istý stupeň ochladenia citov uviedli obaja účastníci, manželka zotrvala na neochote obnoviť spolužitie, manžel uviedol, že manželku ľúbil a ľúbi. Tvrdenie manželky o nevere (nadväzovaní vzťahov s inými ženami) manžela tento poprel, uvedená skutočnosť v konaní preukázaná nebola. 10. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

11. Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (ods. 1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (ods. 3).

12. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v takom prípade, resp. odôvodneným je len taký prípad, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd pritom musí mať za preukázané či manželstvo plní alebo môže plniť svoj účel resp. či sa jedná o manželstvo rozvrátené. Pri skúmaní, či sa jedná o rozvrátené manželstvo treba skúmať plnenie jeho základných funkcií - funkcie biologickej, výchovnej, funkcie vzájomnej pomoci a hospodárskej funkcie, teda či manželstvo účastníkov vytvára prostredie vhodné na uspokojovanie ich citových a sexuálnych potrieb, či účastníci žijú spolu intímne, či spolu ako manželia, ako rodina trávia voľný čas, či si poskytujú všestrannú vzájomnú pomoc a či sa spoločne starajú o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, či hospodária samostatne alebo spoločne. V prípade narušenia vzťahov medzi manželmi je povinnosťou súdu vyhodnotiť intenzitu narušenia týchto vzťahov a skutočnosť, či sa jedná o trvalo rozvrátené vzťahy. Odvolací súd z výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v preskúmavanom prípade nie je možné vyhodnotiť situáciu v manželstve účastníkov ako vážne narušené a trvalo rozvrátené vzťahy medzi manželmi. Vážnosť rozvratu vzťahov medzi manželmi v zmysle § 23 Zákona o rodine je daná jeho intenzitou (hĺbkou) a trvaním. Intenzita rozvratu vzťahov medzi manželmi je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia. Je pritom nesporné, že medzi účastníkmi nastal nesúlad, kríza, zostalo však faktom, že manželia spolu bývajú, manžel prispieva do spoločnej domácnosti finančne, manželka varí, perie, vedie domácnosť pre všetkých - teda aj pre manžela. Manželkou tvrdené skutočnosti o nevere manžela o jeho nezáujme o manželku, deti a domácnosť, neboli žiadnym spôsobom preukázané. Účastníci zhodne uviedli, že najneskôr od jesene 2015 spolu intímne nežijú, táto okolnosť však sama o sebe, s prihliadnutím na ostatné okolnosti veci nemôže byť vyhodnotená ako jednoznačný prejav hlbokého a trvalého rozvratu manželského spolužitia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 120 O.s.p., ktoré bolo účinné v čase konania pred súdom prvej inštancie a v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (v súčasnosti je táto povinnosť zakotvená v ustanoveniach § 132 C.s.p. a § 25 C.m.p.). Najmä v tej procesnej situácii, keď manžel popieral tvrdenia manželky uvedené v návrhu na rozvod manželstva resp. počas jej výsluchu pred súdom prvej inštancie, bolo potrebné, aby si manželka ako navrhovateľka splnila svoju procesnú povinnosť a navrhla vykonanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa (pričom účastníci dôkazy neoznačili) nevyplynulo splnenie podmienok, súčasné splnenie ktorých je nevyhnutným predpokladom na zrušenie manželstva rozvodom - 1. vážne narušené a trvalo rozvrátené vzťahy medzi manželmi, 2. manželstvo nemôže plniť svoj účel, 3. od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Tieto tri podmienky pritom musia byť vo vzťahu príčinnej súvislosti. Nie je možné dospieť k záveru o vážnom narušení a trvalom rozvrátení manželských vzťahov len na základe tvrdení jedného účastníka - v tomto prípade manželky, najmä ak to druhý účastník popiera.

13. Odvolací súd tak dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku nie je správne, pretože vyhovel návrhu manželky napriek tomu, že neuniesla svoje dôkazné bremeno a nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že manželstvo neplní žiadnu z funkcii v zmysle Zákona o rodine. Nie sú dané ani podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa ustanovení § 389 C.s.p..

14. Podľa § 388 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. S poukazom na uvedené skutočnosti, odvolací súd postupom podľa § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a návrh na rozvod manželstva zamietol.

16. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 52 C.m.p..

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).