Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (32)Rozsudok_10C-73-2014.pdf
PDF · 102.12 KB
No categories available
10C/73/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovaným: 1) T. V., N.. XX. X. XXXX, trvale bytom R. V., W., D. Š. XXX/XA a 2) D. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. V., R. Y.Š., Y. XXX/ XX, v spore o zaplatenie 16.084,54 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný 1) a žalovaná 2) s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 2009,62 eura, ktoré súd povoľuje žalovaným 1) a 2) splácať v mesačných splátkach vo výške 20 eur, splatných k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.
Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 94 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava II. dňa 8. 11. 2013, postúpenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 10. 2. 2014, sa žalobca domáhal voči žalovanému 1) a žalovanej 2) zaplatenia, spoločne a nerozdielne, 16.084,54 eura, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 13.666,51 eura od 11. 3. 2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že B. B., a. s. poskytla žalovaným na základe úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 2. 3. 2010, úver, s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 13,1 % ročne, ktorý sa žalovaní zaviazali uhradiť do 15. 2. 2020. Žalovaní v rozpore so zmluvnými dojednaniami svoj záväzok neplnili riadne a včas, preto dňa 20. 2. 2013 bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. Ku dňu splatnosti úveru pozostávala dlžná suma z nesplatenej istiny vo výške 13.666,51 eura, nesplatených úrokov a poplatkov za správu úveru vo výške 2.768,84 eura. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovaným doručené dňa 28. 2. 2013. Žalovaní svoj záväzok v poskytnutej lehote splatnosti 10 dní od prevzatia oznámenia, t. j. do 10. 3. 2013, nezaplatili, v dôsledku čoho sa dostali do omeškania. Poplatky za správu úveru predstavovali 50,83 eura a úroky 2.367,20 eura. Žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej so B. B., a. s. dňa 28. 3. 2013, ktorou bola postúpená pohľadávka vo výške 14.084,54 eura.
2. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 1. 12. 2014, žalobca uviedol, že uplatnená pohľadávka predstavuje neuhradenú časť úveru. Žalovaným bol poskytnutý úver dňa 2. 3. 2010 vo výške 12.000 eur, ktorý sa zaviazali splatiť 119-timi mesačnými splátkami vo výške 182,90 eura, vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, od 15. 4. 2010 do 15. 2. 2020. Žalovaní na úver zaplatili spolu 1147,42 eura. Konečný stav zostatku úveru bol zúčtovaný k 31. 10. 2011 a predstavoval 13.666,51 eura, čo zodpovedá neuhradenej časti úveru. Konečný zostatok úveru zostal nemenný do termínu predčasnej splatnosti úveru, t. j. do 19. 2. 2013. Žalovaná suma pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 13.666,51 eura, ktorá pozostáva z istiny úveru, z riadnych úrokov, vyčíslených za obdobie od 2. 3. 2010 do 31. 10. 2011 a z poplatkov, vyčíslených za obdobie od 1. 3. 2010 do 31. 10. 2011, z nesplatených riadnych úrokov vo výške 2.367,20 eura, ktoré boli vyčíslené od 1. 11. 2011 do 19. 2. 2013, z nesplatených poplatkov za správu úveru vo výške 50,83 eura, ktoré boli vyčíslené za obdobie od 1. 10. 2011 do 18. 2. 2013. Úroky za obdobie od novembra 2011 boli vyčísľované zo sumy 13.666,51 eura, v úrokovej sadzbe 13,10 % ročne.
3. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 9. 1. 2015, žalobca uviedol, že žalovaní zaplatili spolu 1147,42 eura, pričom na úhradu dlžných úrokov bola použitá suma 789,67 eura, na úhradu poplatkov 94,61 eura, nesplatená istina predstavuje 11.738,66 eura. Suma vo výške 16.084,54 eura pozostáva z konečného zostatku úveru k 31. 10. 2011 vo výške 13.666,51 eura, z neuhradených úrokov vo výške 2367,20 eura za obdobie od 1. 11. 2011 do 19. 2. 2013 a z neuhradených poplatkov vo výške 50,83 eura za obdobie od 1. 11. 2011 do 19. 2. 2013. Suma vo výške 13.666,51 eura pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 11.738,66 eura, úrokov vo výške 1822,08 eura, zúčtovaných za obdobie od 2. 3. 2010 do 31. 10. 2011, z poplatkov vo výške 35,88 eura, zúčtovaných za obdobie od 2. 3. 2010 do 31. 10. 2011 a z poistného vo výške 69,89 eura, zúčtovaného za obdobie od 2. 3. 2010 do 31. 10. 2011.
4. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 12. 1. 2015, č. k. 10C/73/2014-85, tak, že žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 13.607,85 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 11.785,77 eura od 11. 3. 2013 do zaplatenia, ktoré im povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 120 eur, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal pomernú časť náhrady trov konania. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením zo dňa 29. 1. 2016, č. k. 8Co/365/2015-116, tak, že vo vzťahu k zamietajúcemu výroku rozsudku okresného súdu v časti o zaplatenie istiny 443,42 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 58,66 eura od 11. 3. 2013 do zaplatenia pripustil späťvzatie návrhu žalobcu, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil, vo zvyšnej časti zamietajúceho výroku a vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. V ostatnej časti sa uznesenie odvolacieho súdu rozsudku súdu prvej inštancie nedotklo. Podľa odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, z napadnutého rozhodnutia nevyplýva z akého dôvodu súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi za obdobie od 1. 11. 2011 do 19. 2. 2013 riadny úrok ani zo sumy poskytnutého úveru, preto je rozhodnutie okresného súdu v tomto smere nepreskúmateľné. V ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie po starostlivom prihliadnutí na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, opätovne vyhodnotiť vykonané dokazovanie a posúdiť dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku v zamietnutej časti predstavujúcej úroky za obdobie od 1. 11. 2011 do 19. 2. 2013 a vo veci opätovne rozhodnúť.
5. Predmetom konania, po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 12. 1. 2015, čiastočnom zastavení konania a zrušení rozsudku súdu prvej inštancie v časti odvolacím súdom, zostalo zaplatenie úroku vo výške 2033,27 eura, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1822,08 eura, od 11. 3. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
6. V súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti advokáta žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené. Advokát žalobcu súhlasil s vykonaním súdneho pojednávania v jeho neprítomnosti.
7. Žalovaný 1) pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedol, že keď prišiel o prácu, žiadali B. B. o odklad a následne aj o zníženie splátok. Povedali im však, že chýbajúcu sumu musia doplatiť. Úver neboli schopní splácať, nakoľko manželka bola v tom čase na materskej dovolenke. Aj po postúpení pohľadávky žiadali o povolenie splátok, tomuto však vyhovené nebolo. Vo februári 2013 sa rozviedli. Úver im poskytnutý bol. Splátky platili od podpisu zmluvy riadne, platili aj znížené splátky 50 eur. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po rozvode manželstva vyporiadané nebolo. Navrhol dlh rozdeliť a povoliť jeho splácanie v splátkach po 50 eur mesačne prvých 6 mesiacov a následne po 100 eur mesačne. Má príjem z pracovného pomeru vo výške 550 eur mesačne v čistom. Za bývanie platí 67 eur mesačne. Výživné platí vo výške 150 eur mesačne. Spláca dlhy Intrum Justitii 2 krát po 50 eur mesačne, W. A. 50 eur mesačne, z leasingovej zmluvy 100 eur mesačne a EOS-u 50 eur mesačne. Majetok nevlastní. Pri výsluchu na súdnom pojednávaní dňa 21. 9. 2016 uviedol, že splátky, ktoré boli určené rozsudkom, ktorý bol v časti zrušený, splácajú po 120 eur mesačne, a to každý po 60 eur mesačne. Zvládli by ešte splátku vo výške spolu 20 eur mesačne. Pracovný pomer mu skončil k 30. 7. 2016 dohodou, z organizačných dôvodov. Je evidovaný na úrade práce, bude poberať podporu v nezamestnanosti, avšak nevedel uviesť jej výšku. Býva u rodičov, zatiaľ na bývanie neprispieva. Vyživovaciu povinnosť má vo výške 150 eur mesačne. Spláca dlh Intrum Justitii vo výške 50 eur mesačne, W. A. vo výške 50 eur mesačne a lízingovej spoločnosti vo výške 100 eur mesačne.
8. Žalovaná 2) pri výsluchu na súdnom pojednávaní uviedla, že doklady ohľadne splácania úveru už k dispozícii nemajú. Navrhla prerozdeliť dlh tak, aby viac splácal žalovaný 1), nakoľko z peňazí sa kupovalo auto, ktoré si vzal. Dlh by bola schopná splácať po 30 eur mesačne. Poberá príjem z pracovného pomeru vo výške 450 eur mesačne v čistom. Býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorým na bývanie prispieva sumou 170 eur mesačne. Maloleté dieťa navštevuje materskú školu, kde vznikajú výdavky 27 eur mesačne, 34 eur ročne, 10 eur mesačne sú výdavky na lieky. Majetok nevlastní. Na súdnom pojednávaní dňa 21. 9. 2016 uviedla, že býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, žiaden majetok nevlastní. Priznané plnenie by mohli splácať maximálne po 20 eur mesačne. Má zvýšené výdavky na dieťa v súvislosti so záujmovou činnosťou, zdravotnou starostlivosťou. Pracuje v pracovnom pomere, s príjmom 750 eur mesačne v čistom. Na bývanie prispieva sumou 170 eur mesačne. Uhrádza dlhy W. A. 75 eur mesačne a 55 eur mesačne, Quatru 55 eur mesačne, na bankomatku 95 eur mesačne, Cetelemu 55 eur mesačne a W. A. 101 eur mesačne. Tieto záväzky mala aj v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
9. Z listinných dôkazov, ktoré súd súčasťou súdneho spisu, a to špecifikácie odovzdanej pohľadávky, zmluvy o splátkovom úvere, dodatku č. 1 k zmluve o úvere, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, vrátane poštových doručeniek, oznámenia o postúpení pohľadávky, výpisu z účtu žalovaných, vyčíslenia úrokov, vyčíslenia poplatkov, sadzobníka poplatkov a náhrad B. B., a. s., rozpisu platieb žalovaných, rozpisu poistného, súd zistil nasledovný skutkový stav:
XX. B. B., a. s. ako veriteľ a žalovaní 1) a 2) ako dlžníci uzatvorili dňa 2. 3. 2010 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 12.000 eur, pri výške úrokovej sadzbe 13,10 % ročne, ktorý sa zaviazali splatiť v 119-tich mesačných splátkach, počnúc od 15. 4. 2010, s konečnou splatnosťou úveru do 15. 2. 2020. Výška mesačnej splátky predstavovala 132,99 eura od prvého čerpania úveru do 31. 3. 2010 a od 15. 4. 2010 182,90 eura. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 14,9 %, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov 14,92 %. Účastníci zmluvy si dojednali aj spracovateľský poplatok vo výške 189,17 eura a poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eura mesačne. Dňa 19. 10. 2010 uzatvorili účastníci zmluvy dodatok č. 1 k zmluve o úvere, predmetom ktorého bola zmena výšky splátky na 212,76 eura, ako aj zmluvné dojednanie o znížení splátok v období od 15. 11. 2010 do 14. 5. 2011 na sumu 50 eur mesačne. Dňa 20. 2. 2013 vyhlásila banka mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 19. 2. 2013 a vyzvala žalovaných na úhradu dlžnej sumy vo výške 16.435,35 eura do 10 dní od prevzatia oznámenia. Žalovaná 2) prevzala oznámenie dňa 28. 2. 2013, žalovanému 1) oznámenie nebolo doručené a bolo vrátené s poznámkou „adresát neznámy“.
11. Dňa 5. 4. 2013 oznámila banka žalovaným, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 3. 2013 postúpila pohľadávku na žalobcu.
12. Podľa vyčíslenia uplatnenej pohľadávky, nesplatená istina úveru predstavuje 11.738,66 eura, neuhradené riadne úroky za obdobie od 2. 3. 2010 do 31. 10. 2011 1822,08 eura, neuhradené poplatky za obdobie od 2. 3. 2010 do 31. 10. 2011 35,88 eura, neuhradené poistné za obdobie od 2. 3. 2010 do 31. 10. 2011 69,89 eura, zmluvné úroky za obdobie od 1. 10. 2011 do 19. 2. 2013 2367,20 eura a poplatky za obdobie od 1. 10. 2011 do 19. 2. 2013 50,83 eura.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 25 ods. l zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak.
17. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o SÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
18. Podľa § 2 písm. b) zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu, ktorá zostala predmetom konania, čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Predmetom konania, po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku prvej inštancie zo dňa 12. 1. 2015, čiastočnom zastavení konania a zrušení rozsudku súdu prvej inštancie v časti odvolacím súdom, zostalo predmetom konania zaplatenie úroku vo výške 2033,27 eura, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1822,08 eura, od 11. 3. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že žalovaní ako dlžníci a B. B., a. s. ako veriteľ uzatvorili dňa 2. 3. 2010 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý žalovaným úver v celkovej výške 12.000 eur, ktorý sa zaviazali splácať v mesačných splátkach vo výške 132,99 eura, následne vo výške 182,90 eura. Účastníci si dojednali aj poplatok za správu úveru vo výške 1,99 eura a poistné vo výške 9,15 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľmi, sa jednalo o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere.. Zmluva obsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátane údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov. Nakoľko povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je vrátiť poskytnutý úver a zaplatiť dojednaný úrok, pričom o nároku na zaplatenie zostatku poskytnutého úveru (istiny) už bolo právoplatne rozhodnuté, súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok za poskytnutie úveru vo výške 2009,62 eura, vyčíslený zo sumy dlžnej istiny 11738,66 eura v sadzbe 13,1 % ročne, dojednanej v zmluve o úvere, za obdobie od 1. 11. 2011 (keďže o nároku na zaplatenie úroku do 31. 10. 2011 už bolo právoplatne rozhodnuté) do dňa mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. do 19. 2. 2013, tak ako si to uplatnil žalobca, čo činí 2009,62 eura. V zostávajúcej časti vyčísleného úroku súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1822,08 eura od 11. 3. 2013 do zaplatenia, nakoľko, podľa ustálenej judikatúry, nie je možné priznať príslušenstvo z príslušenstva. Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník, neumožňujú, aby veriteľ požadoval zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania z príslušenstva pohľadávky, ktorým nepochybne úroky sú. V tejto súvislosti už len okrajom súd uvádza, že pokiaľ aj žalobca v podaní zo dňa 20. 9. 2016 uviedol, že navrhuje žalovaným uložiť povinnosť zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 2033,27 eura, neučinil žiadny procesný úkon, na základe ktorého by bolo možné rozhodovať o úrokoch z omeškania zo sumy prevyšujúcej sumu 1822,08 eura (keďže v žalobe sa domáhal úrokov z omeškania zo sumy 13666,51 eura, rozsudkom súdu prvej inštancie mu boli priznané úroky z omeškania zo sumy 11785,77 eura a o časti úrokov z omeškania zo sumy 58,66 eura bolo zastavené). Navyše, v zmysle § 294 Civilného sporového poriadku, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. Súd zaviazal žalovaných na plnenie spoločne a nerozdielne, nakoľko úverovú zmluvu uzatvorili a úver prevzali ako spoludlžníci.
21. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
22. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovaným splácať priznanú sumu v splátkach vo výške 20 eur mesačne, prihliadajúc na osobu žalobcu, osoby žalovaných, najmä ich príjmové a výdavkové pomery. Súd mal za to, že povolením splácania dlhu v splátkach nebudú ohrozené práva žalobcu a súčasne nebude ohrozené uspokojovanie základných životných potrieb rodín žalovaných. Výšku splátky súd považoval za primeranú, vzhľadom na príjmy a výdavky tvrdené žalovanými ako aj na výšku splátky určenej rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 12. 1. 2015.
23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal v konaní úspešnejšiemu žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 15617,47 eura, čo v percentuálnom vyjadrení činí 97 %, jeho neúspech 467,07 eura, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 3 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu potom predstavoval 94 % (97 % - 3 %). Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 94 %. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.