Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-58-2016.pdf
PDF · 118.57 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/58/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Z. M., F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov: matky E.. A. M., F.. XX.XX.XXXX, T. H., R. Z. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Ivanom Rendekom, advokátom so sídlom Galanta, Šafárikova 1522 a otca: E.. I. A., F.. XX.XX.XXXX, T. G. - Č. F. XX, právne zastúpeného Mgr. Evou Timár Myjavcovou, advokátkou, advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Šaľa, Štúrova 42, IČO: 36 866 296, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na návrh matky, takto
rozhodol:
I. Súd z v e r u j e maloletého Z. M., F.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti a výchovy matky.
II. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec maloletého je povinný s účinnosťou od 01.01.2016 prispievať na výživu maloletého Z. M., F.. XX.XX.XXXX sumou 170 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
III. Zročné výživné pre maloletého Z. M.W. v sume 180,-€ za obdobie od 01.01.2016 do 30.09.2016 je otec p o v i n n ý platiť k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach po 30,-€ spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto výroku rozsudku o zročnom výživnom pod následkom straty výhody splátok v prípade riadneho nezaplatenia čo i len jednej splátky.
IV. Súd upravuje styk otca s maloletým Z. M. tak že, otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu od 08:00 hod. do 18:00 hod. za prítomnosti matky a to aj v mieste bydliska otca podľa výberu otca, a to počas prvých šiestich mesiacov počínajúc právoplatnosťou tohto výroku o styku otca s dieťaťom a následne každý párny týždeň od soboty od 08:00 hod. do nedele do 18:00 hod. bez prítomnosti matky.
V. Osobitne je otec oprávnený stretávať sa s maloletým každý kalendárny rok dňa 25.12. od 08:00 hod. do 18:00 hod. bez prítomnosti matky.
VI. Matka je p o v i n n á maloletého na styk s otcom riadne pripraviť, v určený deň a hodinu otcovi maloleté dieťa odovzdať v mieste bydliska maloletého dieťaťa a v určený deň a hodinu maloleté dieťa od otca prevziať na tom istom mieste.
VII. Otec maloletého je o p r á v n e n ý maloletého od matky maloletého v určený deň a hodinu prevziať v mieste bydliska maloletého dieťaťa a povinný v určený deň a hodinu maloleté dieťa matke maloletého na tom istom mieste odovzdať.
VIII. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .
IX. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Matka maloletého sa návrhom doručeným Okresnému súdu Galanta dňa 10.11.2015 domáha zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhla určiť výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému na sumu 275-€ mesačne počnúc dňom podania návrhu, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky. Navrhla úpravu styku otca s maloletým v každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 08:00 hod. do 12:00 hod. za prítomnosti matky, okrem sviatkov Vianoc a Veľkej noci. (2) V priebehu súdneho konania matka návrh zmenila tak, že navrhla zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. navrhla určenie výšky výživného maloletého v sume 180-€ mesačne do dovŕšenia druhého roku dieťaťa s tým, že po tomto dátume určiť výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému v sume 200-€ mesačne. Navrhla upraviť styk otca s maloletým tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletým do dovŕšenia dvoch rokov veku dieťaťa každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 8.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky a po dovŕšení dvoch rokov veku dieťaťa každý párny kalendárny víkend od soboty od 8.00 hod. do nedele 18.00 hod. bez prítomnosti matky s osobitnou úpravou počas prvého sviatku vianočného, keď je oprávnený stretávať sa s maloletým v čase od 8.hod. do 18.00 hod. hod. za prítomnosti matky v roku 2016 a následne počas každého ďalšieho Prvého sviatku vianočného od 8.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. (3) Matka návrh odôvodnila tak, že v auguste 2015 došlo medzi rodičmi k nezhodám týkajúcim sa uhrádzania nákladov domácnosti a ďalších výdavkov. Po krátkom odlúčení sa opätovne pokúsili o zmier no neúspešne. Náklady na bývanie uhrádzali do 19.08.2015 spoločne a tieto uhrádzali z účtu otca dieťaťa, matka mala k účtu dispozičné právo. Na tento účet bola poukazovaná výplata otca dieťaťa, preplatky a vratky oboch rodičov a vkladané pravidelné sumy na úhradu nákladov na bývanie matkou. Matka vkladala na spoločný účet pravidelne polovicu súm na úhradu nákladov ako je úver, elektrina, plyn, nájomné a koncesionárske poplatky. Zvyšné finančné prostriedky matka použila na chod domácnosti a výdavky rodiny. Matka sa starala v podstatnej miere o bežný chod domácnosti a jej náklady. Zároveň zo spoločných peňazí vedených na účte sa snažili znížiť dlžobu, ktorá vznikla pôžičkou od matky z otcovej strany na kúpu spoločného bytu. V auguste 2015 po nezhodách otec matke oznámil, že bude platiť len výživné na syna vo výške 200,-€ čo však zmenil na úhradu polovice nákladov na starostlivosť o syna. Polovicu výdavkov na domácnosť mala matka platiť sama. Počas odluky po dobu 3 týždne v septembri 2015 na syna neprispel. Návrh na úpravu styku otca s dieťaťom odôvodnila denným režimom dieťaťa a jeho nízkym vekom. (4) Z dôvodu zmeny trvalého pobytu matky do okresu Partizánske Okresný súd Galanta uznesením č.k. 16P/350/2015-95 zo 07.04.2016 právoplatným 07.06.2016 preniesol Okresný súd Galanta na Okresný súd Partizánske miestnu príslušnosť. (5) Otec sa k návrhu vyjadril písomne dňa 05.08.2016. Uviedol, že súhlasí s návrhom matky na zverenie maloletého do jej osobnej starostlivosti, zastupovaním a spravovaním majetku dieťaťa. Navrhol úpravu styku tak, že je oprávnený stretávať sa so synom každý druhý víkend bez prítomnosti matky. Nesúhlasil s výškou vyživiacej povinnosti 275,-€, pretože sa líši od sumy 210,-€ tiež z jej návrhu. (6) Vo vyjadrení tiež uvádza, že príčinou rozchodu nie sú nezhody o uhrádzaní nákladov na spoločnú domácnosť, ale kritika jeho osoby, slovné útoky, urážky a zákazy navštevovať jeho rodičov. Už v čase štyroch mesiacov maloletého matka nariadila víkendy striedavo v jej a otcovej rodine. Návrat matky po krátkej odluke bol kvôli peniazom. Matka maloletej trvala na úhrade nákladov na spoločné bývanie na polovicu. Následne popísal spôsob nakladania s účtami, s tým, že uviedol že prostriedky na účte na ktorý mala matka maloletého dispozičné právo do 25.01.2016 rozdelil na polovicu. Na tento účet naďalej prispieval sumou 301,4-€, za obdobie august až december 2015 má k dispozícii pokladničné bloky v hodnote 221,16-€, ktorými zabezpečoval potreby rodiny aj zimné topánky partnerke. Do odchodu matky zo spoločného bytu mala dispozičné právo na spoločný účet. Ku stretávaniu s maloletým uviedol, že matka od novembra 2015 mu odmieta dávať syna bez jej doprovodu. (7) V priebehu súdneho konania otec navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matke, s tým, že obaja rodičia majú právo mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Navrhol upraviť styk otca s mal. dieťaťom tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletým počas prvých šiestich mesiacov každú párnu sobotu v mesiaci od 8.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky podľa dohody rodičov a následne každý párny víkend v mesiaci od soboty 8.00 hod. do nedele 18.00 hod. bez prítomnosti matky, s osobitnou úpravou počas dňa 25.12. každého kalendárneho roka, kedy je otec oprávnený stretávať
sa s mal. od 8.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky. Navrhol určiť výšku vyživovacej povinnosti otca k maloletému vo výške 170-€ mesačne s účinnosťou od januára 2016 s tým, že zameškané výživné je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. (8) Kolízny opatrovník po vykonanom dokazovaní navrhol zveriť mal. do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zatupovať mal. a spravovať jeho majetok budú mať obaja rodičia. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým, odporúčal vyhovieť návrhu matky, pokiaľ ide o výšku výživného, navrhol ju určiť s prihliadnutím na vek a potreby mal. dieťaťa, možnosti a schopnosti rodičov s účinnosťou od 01.11.2015. (9) V písomnom vyjadrení matky doručenom súdu dňa 19.09.2016 táto uvádza, že pre vzájomné nezhody rodičia ukončili dňa 01.11.2015 svoj vzťah, následne sa v druhej polovici januára 2016 matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti a v súčasnosti žije u svojich rodičov v Partizánskom aj s maloletým synom. Predtým ako išla matka dňa 21.03.2015 na materskú dovolenku pracovala na krajskom súde v Nitre, pričom jej priemerný čistý príjem bol 540,31-€. v roku 2015 až do decembra poberala materskú dávku cca 460,50,-€ a v decembri 2015 193,10,-€. matka od apríla 2015 poberá prídavok na dieťa a od novembra 2015 rodičovský príspevok. Jej súčasný príjem je 226,72-€. Matka žije s dieťaťom v 2- izbovom byte u rodičov, ktorým prispieva 60,-€ na náklady spojené s bývaním. Pravidelné výdavky matky sú minimálne 368,50-€ (strava 150,-€, obuv/oblečenie 35,-€, nájomné + elektrina + plyn 60,-€, telefón 15,80,-€, lieky 2,-€, výživové doplnky a lieky voľno predajné 14,-€, kozmetika 15,-€, komunálny odpad 1,73,-€, životné poistky 29,75-€ + 20,22-€ t.j. 49,97-€). Priemerné mesačné náklady na maloletého sú 245,14-€ ( plienky 30,-€, vlhčené obrúsky 6,-€, detský prášok a aviváž 8,-€, detská kozmetika 6,- €, čaj+džús 4,-€, mliečne kaše 12,50,-€, lieky a výživové doplnky 10,-€, zelenina 12,50-, ovocie 20,-€, detské výživy a príkrmy 8,-€, mäso a mäsové výrobky 25,-€, oblečenie a obuv 40,-€, mliečne výrobky a mlieko 27,-€, hračky 3,-€, komunálny odpad 1,73-€, životná poistky 31,41-€). Starí rodičia maloletého poberajú starobný dôchodok a peňažné príspevky spolu v sume 944,08-€ ich mesačné výdavky vyčíslila na 806,14-€. K vyjadreniu otca k návrhu uviedla okrem iného, že prídavky na dieťa boli poukazované na spoločný účet od 07/2015 do 11/2015. Vzhľadom k partnerským problémom matka nevrhla otcovi kompromis ohľadne stretávania sa s rodinami, nie je pravdou, že by mu nariadila víkendy bez jej prítomnosti. Cez noc otec s dieťaťom u starého otca neostal ale vrátil sa domov. Na výživu platí otec maloletému sumu 150,-€ mesačne. Styk otca za prítomnosti matky odôvodňuje aj tým, že nevie či otec vyhrážky, že otec vezme maloletého za hranice štátu nezoberie vážne, pretože ten neustále opakoval, že ho vezme do Ameriky, kde budú hrávať hokej, doložila časť komunikácie na sociálnej sieti. Upozornila aj na priebeh stretnutia otca s maloletým dňa 11.09.2016, kedy maloletý po zobudení sa kričal pričom otec sa sám rozhodol, že radšej príde za matkou, ktorá sa držala v úzadí. Situácia sa zopakovala keď maloletého otec prebaľoval, pričom bol veľmi rozrušený. Navrhla určiť výživné v sume 175,-€ mesačne na bežné výživné, a tiež v sume 100,-€ na vinkulovaný účet maloletého. (10) Súd vykonal pojednávanie za prítomnosti rodičov maloletého ich právnych zástupcov, kolízneho opatrovníka, výsluchom rodičov a oboznámením sa návrhmi účastníkov a listinami predloženými účastníkmi konania čo zabezpečenými súdom v rámci možnosti vykonať aj iné ako navrhnuté dôkazy súd zistil nasledovný skutkový stav pričom iné dôkazy nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vo veci a teda ich ani nevykonal, poukazujúc na odôvodnenie jednotlivých výrokov rozsudku. (11) Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. (12) Súd vychádzajúc zo zhodných vyhlásení rodičov o otázke úpravy starostlivosti o maloleté dieťa, prihliadnuc na stanovisko kolízneho opatrovníka ako ak vykonané dokazovanie, podľa ktorého sa o maloleté dieťa dlhodobo osobne stará matka, ktorá má pre výchovu maloletého vytvorené vhodné podmienky, v záujme maloletého tohto zveril súd so osobnej starostlivosti matke. V priebehu vykonaného dokazovania matka jednak neuvádzala a ani súd nezistil, žiadne skutočnosti, vzhľadom ku ktorým by mal súd zasiahnuť podstatným spôsobom to práv otca dieťaťa a tieto obmedziť čo do zastupovania dieťaťa a spravovania jeho majetku, preto tieto práva patria naďalej obidvom rodičom, v zmysle zákonných obmedzení - v bežných veciach. (13) Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
(14) Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (15) Na súdnom pojednávaní z výsluchu otca a matky dieťaťa vyplynulo, že tomuto matka nebránila v styku so synom, za predpokladu, že bola pri styku prítomná. Otec styk využíval raz do mesiaca s výnimkou mesiacov júl a august 2016. Otec uviedol, že častejším návštevám bránila aj vzdialenosť bydlísk a náklady na cestu. Tiež, že matka mu neumožnila styk bez jej prítomnosti. Asi trikrát matku požiadal, aby mohol byť s maloletým vo svojej domácnosti, avšak matka trvala aj na jej prítomnosti. Vzájomné vzťahy medzi rodinami obidvaja rodičia popísali ako narušené. Matka však prejavila vôľu navštíviť spolu s maloletým domácnosť otca. Otec strávil bez prítomnosti matky noc s maloletým iba počas jej štvordňovej hospitalizácie, keď malo dieťa asi 8 mesiacov. Otec uviedol, že o dieťa sa staral v tom čase osobne. Súd na základe vykonaného dokazovania má za to, ostatne tak ako sa napokon dohodli aj rodičia, že je potrebné určité adaptačné obdobie, kedy bude maloletý, ktorý ešte nedovŕšil dva roky veku, pričom na osobu otca nie je tak naviazaný najmä pre nedostatočný kontakt s otcom, mať možnosť zblížiť sa s otcom a opäť navyknúť na to, že je osobou, ktorá je pre neho predstaviteľom bezpečia a lásky. Tu súd uvádza, že nebolo preukázané, že by bol súčasný stav zavinený matkou, pretože pre otca dieťaťa (rodiča ako takého) by nemalo byť prekážkou styku s dieťaťom to, že styk bude za prítomnosti matky, či náklady a cestu, tiež bolo preukázané, že na krátke návštevy nebol pripravený (všetky potrebné veci a stravu počas návštev mala zabezpečené len matka). Obdobie 6 mesiacov, avšak odo dňa právoplatnosti výroku o styku s maloletým - určenie konkrétneho dátumu by vzhľadom na dopredu nemožné určenie právoplatnosti výroku nemalo zmysel, je vhodnou dĺžkou adaptačného obdobia. Počas tohto obdobia tak, aby si dieťa zvyklo aj na domácnosť otca a čas styku bol vzhľadom k vzdialenosti bydlísk dostatočný súd určil, že otec bude mať možnosť s dieťaťom sa stýkať aj v mieste bydliska otca za prítomnosti matky, pričom s touto alternatívou matka súhlasila. Čas styku zohľadňuje denný režim dieťaťa a bol predmetom zhody rodičov. S prihliadnutím na nepravidelnosť podľa toho ako maloleté dieťa cez deň spí, zvykne maloletý vstávať cca o 6.00 hod. ráno, s tým, že o 7.00 hod. je už po raňajkách. Spávať chodí pred obedom cca okolo 11.00 hodiny, pričom jeho večerný spánok je daný dĺžkou obedňajšieho spánku. Večernú hygienu mu matka robí okolo cca 7.00 hodiny večer. (16) Pokiaľ ide o osobitnú úpravu dňa 25.12. od 08:00 hod. do 18:00 hod., tu sú má za to, že návrh matky na osobitnej úprave pre rok 2016 za prítomnosti matky nie je dôvodný. Hoci by zrejme zasahoval do adaptačného obdobia, predsa len ide o akýsi medzistupeň, keď dieťa je bez matky len počas dňa bez prespatia u otca. Preto súd pre každý nasledujúci termín 25.12. styk upravil bez prítomnosti matky. Súd nepovažuje za dôvodnú obavu matky o odchod otca s dieťaťom do cudziny na podklade záznamu z komunikácie na sociálnej sieti. Jednak otec uvádza, že išlo o vyjadrenie zo žartu a potom je potrebné uviesť, že tak otec ako aj dieťa má zázemie na Slovensku, vrátane kontaktu s rodinou otca, pričom pokiaľ by otec takýto skutok bez súhlasu matky vykonal išlo by o protiprávne konanie, vo všeobecnosti nemožno zabrániť akoukoľvek úpravou styku. K úprave styku otca s dieťaťom a predneseným obavám matky ohľadne schopnosti otca o dieťa sa postarať, či stresových reakcií dieťaťa, je potrebné uviesť, že nebolo nijako preukázané, že by otec nebol schopný o dieťa sa postarať, plačlivá reakcia dieťaťa pri kontakte s osobou, ktorá sa často nevyskytuje v jeho blízkosti je prirodzená, je úlohou otca, aby takúto reakciu dieťaťa zvládol. Nie zriedka rodičia či už z nevyhnutnosti alebo iných dôvodov využívajú starostlivosť o deti v detských jasliach a to už od 6 mesiacov veku dieťaťa, pričom dieťa sa musí adaptovať na úplne cudzie osoby, v tomto zmysle je podľa názoru súdu starostlivosť biologického otca o dieťa vo vymedzený čas styku iste prirodzenejšia a mala by byť podporovaná, pokiaľ tento o styk prejavuje záujem. (17) Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (18) Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(19) Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (20) Z vykonaného dokazovania potvrdenia o príjmoch a vyčíslených výdavkoch rodičov vyplynulo, že matka maloletého je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 203,20- € a prídavok na dieťa 23,52-€. Otec maloletého je zamestnaný v spol. SAMSUNG ELECTRONICS EUROPE LOGISTISS B.V, Gáň pričom jeho priemerný čistý príjem za obdobie august 2015 až júl 2016 bol 1043,19-€. Rodičia sa ústne dohodli na sume príspevku 85 € otca matke dieťaťa vo veci sa vedie konanie pred iným súdom. (21) Matka na pojednávaní uviedla, že na výživu maloletého otec prispel v decembri 2015 sumou 200 €, ako výživné za mesiace november, december 2015, pričom od januára 2016 na výživu prispieva sumou 150,-€ mesačne. Nad rámec výživného počas návštev maloletého otec maloletému doniesol ovocie, hračky, oblečenie, pričom oblečenie je podľa jej názoru od babky. Sám otec nikdy neprezentoval tieto dary ako svoje okrem jednej veci - autosedačky, ktorú dostal na Vianoce, o ktorej však povedal, že ju platil on aj babka. Čo sa týka výdavkov na mal. dieťa mimo štandardných výdavkov na mal. dieťa, nemá mimoriadne výdavky. Maloletý bol kojený do štyri a pol mesiaca veku dieťaťa. Čo sa týka výdavkov na mal. dieťa, nákladov na odievanie či výživu, pridržiava sa svojho písomného vyjadrenia. Čo sa týka výdavkov na oblečenie dieťaťa, suma uvedená vo vyjadrení nie je pevná. Výdavky na mliečne výrobky, zahrňujú termixy, jogurty, mlieko, ktoré mu prevára. Spoločný byt sa predal v januári 2016, dovtedy sa platil aj hypotekárny úver, na ktorom sa podieľali polovicou sumy. Rovnako tak čo sa týka výdavkov na byt, podieľali sa na výdavkoch do januára 2016, keď byt predali, rovnakou sumou. Po vyplatení úveru sme si rozdelili peňažné prostriedky z predaja bytu na polovicu. Čo sa týka zábezpeky, išlo o zábezpeku na nájom bytu v Nitre, táto bola vyplatená na spoločný účet v roku 2015. V súčasnosti ani po predaji bytu už nemali žiadne spoločné úvery ani vzájomné pohľadávky, ktoré by bolo treba vyporiadať z titulu pohľadávky k tretím osobám. Matka platí mal. Z. životnú poistku v sume 31,41 € mesačne. Sumu 1 350 € vložila na stavebné sporenie maloletého, išlo o jednorazovú platbu. Od polovice januára 2016 s otcom nezdieľa spoločnú domácnosť. Hoci mala prístup na spoločný účet, z tohto účtu peňažné prostriedky nevyberala, pretože sa bála, že by jej to bolo vyčítané, z jej príjmu bola na tento účet zasielaná len polovica nájomného a splátok hypotekárneho úveru. Teda na výživu mal. jej otec už od novembra 2015 neprispieval až teda do decembra, kde jej poskytol sumu 200 €. Otec mal. dieťaťa si v auguste 2015 založil svoj účet, pričom na číslo spoločného účtu bola zasielaná len suma podielu splátky na hypotekárnom úvere a nájomného resp. výdavkov na domácnosť. Matka má len jednu vyživovaciu povinnosť, nie je vlastníkom nehnuteľnosti ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty. Má uzavreté dve zmluvy o životnom poistení a to najmä z dôvodu zdravotného stavu, pričom je v súčasnosti nevýhodné ukončenie zmluvného vzťahu a to aj z dôvodu, že už pri uzatváraní poistných zmlúv bola dojednaná výluka ohľadom zdravotného stavu v plnení zmlúv. Spolu na životné poistenie vynakladá sumu cca 50 €, u obidvoch životných poistiek je ako príjemca uvedený maloletý. V súvislosti s jej zdravotným stavom má výdavky aktuálne len na dochádzanie na kontroly do Piešťan raz za dva mesiace, pretože jej bola schválená biologická liečba, ktorá je plne hradená poisťovňou. (22) Otec maloletého na pojednávaní k otázke vyživovacej povinnosti uviedol, že na výživu mal. prispel v decembri 2015 sumou 200 € a od januára 2016 sumou 150 € mesačne. Prispieval nielen na svoju výživu ale aj maloletého v období od novembra 2015 do januára 2016. Kupoval aj Nutrilon, kupoval sa prací prášok a podobne, a to z prostriedkov na inom účte ako na spoločnom, teda z prostriedkov z jeho účtu. Pokiaľ ide o príspevok nad rámec výživného v peňažnej sume, išlo jeho dary, na ktoré vynaložil vlastné prostriedky. Má jednu vyživovaciu povinnosť, nie som vlastníkom nehnuteľnosti ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty. Poukazuje svojmu otcovi na chod domácnosti sumu 350 €, ktorú poukazuje z účtu, čo je príspevok na chod domácnosti aj na stravu. Hradí si životné poistenie v sume cca 35 € mesačne, stavebné sporenie 120 € mesačne. Takúto sumu poukazuje na stavebné sporenie mesiac, predtým poukazoval na stavebné sporenie sumu 150 € mesačne. V súvislosti so svojím zdravotným stavom nemá žiadne mimoriadne výdavky. (23) Súd pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca zohľadnil to, že vyživovacia povinnosť k maloletému Z. je jedinou vyživiacou povinnosťou rodičov. K výdavkom rodičov na maloleté deti ako aj ich vlastným výdavkom ktoré doložili do spisu je potrebné uviesť, že vo všeobecnosti nemožno výdavky na živobytie vyjadriť pevnou sumou, tieto sa delia na pravidelné ako aj mimoriadne, pričom aj pravidelné výdavky vie každý z rodičov považovať za oprávnené v pomerne širokom rozpätí, čo do ich výšky, preto aj nemožno prostým súčtom pokladničných blokov či bankových prevodov dospieť k akejsi sume, ktorú by
bolo možné označiť za priemerné výdavky, a to aj preto, že ide len o vyčíslenie štatisticky nepodstatného počtu finančných transakcií. Pre súd je podstatné zistenie životnej úrovne rodičov a dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa riadi tým pravidlom, že životná úroveň rodičov a detí by sa mala rovnať.
(24) Obaja rodičia žijú v domácnosti u svojej rodiny. Súd má za to, že táto forma bývania nie je štandardným nájmom, vzhľadom v príbuzenským väzbám nemožno považovať za vierohodné akékoľvek vyjadrenia ohľadne súm, ktorými ten ktorý rodič na domácnosť svojich rodičov prispieva, zohľadniť možno len jednu skutočnosť a to, že takáto forma bývania je ekonomicky výhodnejšia, ako komerčný nájom. Matka uviedla, že rodičom prispieva sumou 60,-€ mesačne otec 350,-€ čo však zahŕňa aj stravu. Pokiaľ ide o stanovenie doby, odkedy súd určil otcovi povinnosť uhrádzať výživné, opäť súd neskúmal vynakladanie prostriedkov na náklady domácnosti a výživu dieťaťa v čas spolužitia v jednej domácnosti, pretože bolo preukázané, že na nákladoch sa podieľali obidvaja rodičia ich príjmami. Pretože výdavky boli hradné z účtu ( inkaso, splátky hypotéky), ku ktorému mala prístup aj matka, pričom za zdieľania spoločnej domácnosti sú tvrdené skutočnosti o vynakladaní nákladov na výživu dieťaťa celkovo stravu či ostatné výdavky domácnosti nepreukázateľné v zmysle preukazovania nespočetných platieb, ktoré súd v priebehu mesiaca uskutočnené, súd vzal na zreteľ to, že matka odišla zo spoločnej domácnosti s dieťaťom v polovici mesiaca január 2016, teda už odvtedy sama vynakladala prostriedky na výživu dieťaťa. Pritom otec aj za doby spolužitia spätne v decembri 2015 matke na výživu dieťaťa poukázala za mesiace november až december 2015 sumu 200,-€ a od januára 2016 sumou 150,-€. Takto súd vychádzajúc aj z návrhu otca určil vyživovaciu povinnosť otca od 01.01.2016 - ide o prvý mesiac, keď možno predpokladať, že osamostatnená matka hradila náklady na výživu dieťaťa a otec inak ako poukázanou sumou 150,-€ finančne neprispel. Pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti súd má za to že určená výška výživného 170,-€ pokrýva podstatnú časť výdavkov na maloleté dieťa vo veku blízkom dvoch rokov ( a to aj čo do nie krátkeho obdobia do budúcnosti). Je potrebné uviesť tak ako vyčíslila výdavky na dieťa matka cca 101,-€ na stravu dieťaťa mesačne, 40,-€ oblečenie obuv mesačne, pri vyčíslených výdavkoch na dieťa bez poistného cca 214,-€ mesačne, súdom určené výživné pokrýva ich podstatnú časť. Súd má však za to, že tieto výdavky nemožno považovať za štandardné výdavky na dieťa vo veku do dvoch rokov, aj vzhľadom k tomu, že táto suma viac než dvojnásobne prekračuje sumu životného minima pre zaopatrené neplnoleté dieťa. Súd má za to, že súdom určené výživné po započítaní sumy prídavku na dieťa a podielu matky na výžive dieťaťa umožňuje životnú úroveň dieťaťu na úrovni rodičov. Tu súd tiež uvádza, že otec prispieva na výživu dieťaťa aj inak ako finančne, čo matka nepoprela, pokiaľ bude s dieťaťom častejšie je predpoklad, že takto osobne zakúpením potrebných vecí pre dieťa či výdavkami pri trávení spoločného času, sám osobne sa bude podieľať na životnej úrovni dieťaťa. Súd poukazuje aj na výdavok vo forme komerčného poistenia dieťaťa. Hoci tento výdavok je účelný, tiež by mal byť vynakladaný až po úhrade bežných potrieb dieťaťa, a pokiaľ tieto nie sú podľa matky uhrádzané, takýto výdavok by nemal byť vynakladaný na ich úkor. Súd má však za to, že celková suma prostriedkov vynakladaných na dieťa otcom (170,-€), s pomerným príspevkom matky (ktorý pri sume cca 214,-€ by bol cca 20,48-€ a pri sume výdavkov na dieťa uvádzaných matkou 245,14-€ bol 51,62-€) aj vo forme štátnych dávok (23,52-€) umožňuje časť prostriedkov vynakladať aj v prospech komerčného poistenia dieťaťa. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že rodiča hoci zatiaľ neformálne sa dohodli, že otec bude dočasne prispievať aj na výživu nevydatej matky sumou 85,-€ mesačne. Hoci matka maloletého počas priebehu konania upustila od návrhu poukazovať časť výživného v prospech dieťaťa na vinkulovaný účet na meno maloletého, súd uvádza, že pri výške príjmu otca a výdavkoch na maloletého sa javí byť neefektívne na úkor bežných výdavkov dieťaťa ( a teda aktuálnej životnej úrovne dieťaťa) časť sumy viazať do dospelosti dieťaťa. Súd má tak za to, že určená výška výživného zohľadňuje životnú úroveň rodičov, poukazujúc, že táto sa neodvíja len od výšky príjmu otca, ale najmä od oprávnených výdavkov na dieťa, pričom životnú úroveň dieťaťa je potrebné oddeľovať od životnej úrovne rodiča, ktorý vykonáva osobnú starostlivosť o dieťa. (25) Súd rozhodol aj o zročnom výživnom. Keďže súd určil výživné od dátumu 01.01.2016 výška zročného výživného predstavuje rozdiel sumy doposiaľ poukazovanej 150,-€ mesačne a sumy určenej 170,-€ - keďže výživné sa platí mesačne vopred za 9 mesiacov do 30.09.2016, v sume spolu 9x20- € t.j. 180-€. Súd rozhodol o splatnosti vo forme splátok po 30,-€ spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto výroku rozsudku o zročnom výživnom pod následkom straty výhody splátok v prípade riadneho nezaplatenia čo i len jednej splátky podľa § 232 ods. 4 CSP. (26) Vo zvyšnej časti návrhu súd tento zamietol s poukázaním na odôvodnenie vyššie.
(27) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
(28) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, keďže vzhľadom k okolnostiam prípadu nemožno spravodlivo trovy konania požadovať ani od jedného z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať na súd, v obvode ktorého má maloletý bydlisko, návrh na výkon rozhodnutia.