Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/47/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35923130, zastúpený: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, p r o t i žalovanému: C. Q., T.. XX.X.XXXX, H. C.B., Y. G. U. X, o zaplatenie 439,6 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 194,2 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,25% ročne od 21.11.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou zo dňa 15.2.2016 sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 439,6 Eur a úrokov z omeškania 8,75% ročne od 11.3.2013 do zaplatenia. Uviedol, že so žalovaným uzavrel 20.6.2012 zmluvu o pôžičke, ktorou mu poskytol celkovú sumu pôžičky 497,79 Eur, ktorú mal žalovaný zaplatiť 17 mesačnými splátkami po 28,17 Eur. Doposiaľ uhradil len sumu 134,35 Eur, preto listom zo dňa 1.3.2013 došlo k zosplatneniu úveru.

2. Žalovaný sa doposiaľ k žalobe nevyjadril, aj keď táto mu bola doručená ešte dňa 6.5.2016.

3. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor podľa § 290 a keďže boli splnené procesné podmienky v zmysle § 297 písm. b/ súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

4. Podľa § 297 písm. b/ pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 Eur.

5. Splnenie zákonného predpokladu týkajúceho sa nesporných skutkových tvrdení strán vyplýva z § 151 ods. 1 CSP. Podľa citovaného ustanovenia totiž skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

6. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o pôžičke č. XXXXXXXX, obchodnými podmienkami žalobcu, predžalobnou upomienkou zo dňa 1.3.2013 s doručenku, prehľadom splátok a úhrad a zistil tento skutkový stav:

7. Dňa 20.6.2012 bola uzavretá formulárová zmluva medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, ktorou bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 330,15 Eur na kúpu konkrétneho tovaru

- notebooku Toshiba za kúpnu cenu 379,99 Eur. Žalovaný sa poskytnutý úver zaviazal uhradiť 17 mesačnými splátkami po 26,35 Eur s tým, že konečná splatnosť úveru nastala v novembri 2013. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na 117,80 Eur, takže žalovaný mal žalobcovi vrátiť 478,89 Eur, keďže dohodnuté bolo aj poistenie, takže splátka s poistením predstavovala 28,17 Eur. V zmluve bola uvedená aj ročná úroková sadzba 53,27%, RPMN v tej istej hodnote a priemerná hodnota RPMN vo výške 46,52 %. Nikde v zmluve, ani vo VOP nebola dohodnutá možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Z bodu 6.2 VOP vyplýva, že splátky sú splatné do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

8. Z prehľadu splátok a úhradu je zrejmé, že prvá splátka bola splatná 20.7.2012. Žalobca pritom uhradil len prvé tri splátky a to dňa 6.8.2012, 21.8.2012 a 3.9.2012. Okrem toho zaplatil dohodnutú akontáciu vo výške 49,84 Eur.

9. Predžalobnou upomienkou zo dňa 1.3.2013 žalobca vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade s VOP, ktoré však nešpecifikoval. Celkovú istinu vyčíslil na sumu 405,66 Eur a žiadal o jej úhradu v lehote 3 dní od doručenia upomienky. Uvedená výzva bola žalovanému doručená 7.3.2013.

10. Právny vzťah medzi stranami bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (v danom prípade v znení účinnom od 1.12.2011 do 31.12.2012).

11. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

12. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného zákona. Medzi nimi pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

13. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a/ zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

14. Podľa § 11 ods. 2 citovaného zákona ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

15. RPMN je potrebné považovať za najdôležitejší údaj pre spotrebiteľa vzhľadom na to, že zahŕňa všetky náklady spotrebiteľa spojené s poskytnutým spotrebiteľského úveru. Je preto najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonom č. 129/2010 Z.z. zákonodarca preto sprísnil obligatórne náležitosti zmluvy spotrebiteľskom úvere aj tým spôsobom, že pri povinnom údaji o RPMN pridal aj nutnosť uviesť všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN, pričom tieto predpoklady musia byť uvedené výslovne v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Aj keď v tomto prípade je uvedená v zmluve hodnota RPMN, nie sú v nej uvedené spomínané predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. V dôsledku tejto chýbajúcej obligatórnej náležitosti zmluvy platí preto fikcia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Súd sa nestotožňuje s výkladom, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. postačuje, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere má písomnú formu a že zákonodarca pre fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru považuje kumulatívne splnenie tak nedostatku písomnej formy ako aj absencie niektorej z tam vymenovaných náležitosti zmluvy. Takýto výklad postráda základnú logiku a viedol by k absurdnému záveru, že stačilo by, ak by dodávateľ v zmluve uviedol len výšku spotrebiteľského úveru bez ďalších náležitostí, čo určite nebolo zámerom zákonodarcu. Potrebné ustanovenie sa žiada vykladať tak, že záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je potrebné prijať pri nedostatku písomnej formy o spotrebiteľskom úvere alebo pri absencii konkrétnych obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

16. Žalovaný teda žalobcovi má vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 330,15 Eur a to v 17 mesačných splátok, takže jedna splátka činí 19,42 Eur (330,15:17). Žalobca sa mylne domnieva, že predžalobnou upomienkou došlo k predčasnému zosplatneniu úveru. Právne je táto možnosť upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.

17. V tomto konkrétnom prípade však absentuje dohoda účastníkov o možnom predčasnom zosplatnení úveru a navyše súd mal jednoznačne za preukázané, že je dôvodné aplikovať aj § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou a preto nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Žiadnym spôsobom totiž nezisťoval aktuálne bonitu žalovaného (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.).

18. Súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že žalobcovi môže priznať nie zosplatnený úver, ale len splatné, avšak nepremlčané splátky.

19. V súvislosti s posúdením premlčania je potrebné vychádzať z ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého v spotrebiteľských veciach (čo je nepochybne aj táto) súd prihliada na premlčanie ex offo.

20. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

21. Podľa 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Premlčaniu podlieha teda každá splátka osobitne a to v trojročnej premlčacej lehote v zmysle § 101 počítanej od splatnosti každej splátky. Keďže žaloba bola podaná 15.2.2016, premlčané sú splátky splatné do 15.2.2013, teda konkrétne vzhľadom na stanovený dátum splatnosti posledná premlčaná splátka bola splatná 20.1.2013. Ostalo teda nepremlčaných 10 splátok od 20.2.2013 do 20.11.2013, keďže splátky sú splatné 20.deň v mesiaci. Súd preto vyhovel žalobe len ohľadom zaplatenia týchto 10 splátok, čo finančne predstavuje sumu 194,20 Eur (19,42 x 10) a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú z dôvodu premlčania, ale aj fikcie o bezúročnosti a bezpoplatkovostiúveru zamietol.

24. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania 8,75% ročne od 11.3.2013 zo zosplatneného úveru hoci k platnému zosplatneniu nedošlo, čo súd vysvetlil vyššie. Žalobca by mal preto nárok na úroky z omeškania za jednotlivé priznané splátky podľa úrokovej sadzby ku dňu splatnosti tej ktorej prisúdenej splátky. Žalobca však takto úroky z omeškania si neuplatnil, ak by súd napriek tomu priznal úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti každej prisúdenej splátky, rozhodol by v rozpore s dispozičnou zásadou, ktorá je upravená v § 216 ods. 2 CSP. Súd preto priznal úroky z omeškania z celej prisúdenej istiny predstavujúcej splatné a nepremlčané splátky od 20.2.2013 do 20.11.2013 a to nasledujúceho dňa, kedy sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením celej prisúdenej istiny. V tom čase úroky z omeškania predstavovali 8,25% ročne. Keďže žalobca žiadal úroky z omeškania vo väčšom rozsahu, súd zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania za obdobie pred 21.11.2013 a tiež čo sa týka výšky úrokovej sadzby nad 8,25% ročne.

25. Nárok na úroky z omeškania vyplýva z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 1.2.2013.

26. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.

30. Vzhľadom na to, že zmluvný vzťah medzi stranami vznikol dňa 20.6.2012, pre výšku úrokov z omeškania bolo potrebné použiť predchádzajúci právny predpis, ktorý je citovaný v tomto rozsudku.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli a žalobca bol neúspešný v prevažnej časti uplatneného nároku a preto mu náhrada trov konania v zmysle § 255 ods. 2 neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.