Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-4-2016.pdf
PDF · 89.03 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/4/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpeného advokátom JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému S. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S.. Š. XXX/X, XXX XX Ž.W. L. Y., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 1.313,07 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie 180,93 € s príslušenstvom z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 951,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 951,21 € od 07.04.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 10.02.2016 podanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola doručená súdu dňa 12.02.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.313,07 Eur spolu s 8,75 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.313,07 Eur od 07.04.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 16.04.2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu o pôžičke č.7107305 (ďalej len „zmluva o pôžičke“), na základe ktorej poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 1.824,-Eur, ktorú sa žalovaný sa zaviazal splácať v pravidelných 48 mesačných splátkach vo výške 39,10 Eur. Do dňa podania žaloby žalovaný uhradil sumu 195,50 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca listom dňa 14.03.2013 vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok. Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval. Dlžnú čiastku ku dňu vypracovania žaloby žalobca vyčíslil sumou 1.313,07 Eur. Žalobca zároveň požadoval priznať zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo žalovanej sumy od 07.04.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania, ktorá spočíva v náhrade súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia vo výške 167,98 Eur. K návrhu žalobca pripojil zmluvu o pôžičke č.7107305 zo dňa 16.04.2012, podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky, všeobecné obchodné podmienky, predžalobnú upomienku zo dňa 14.03.2013 s doručenkou a prehľad splátok a úhrad pôžičky.
2. Podaním zo dňa 23.02.2016, doručeným súdu dňa 29.02.2016, zobral žalobca pred prvým pojednávaním žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 180,93 Eur čiastočne späť, a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Súd uznesením zo dňa 25.04.2016 konanie v časti o zaplatenie 180,93 Eur zastavil. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania zostal nárok na zaplatenie sumy 1.132,14 Eur.
3. Súd dňa 18.07.2016 doručil žalovanému prostredníctvom polície žalobu s prílohami, čiastočné späťvzatie žaloby a uznesenie o čiastočnom zastavení konania zo dňa 25.04.2016.
4. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 21.09.2016, na ktoré sa strany sporu ani právny zástupca žalobcu nedostavili. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 19.09.2016, ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na vytýčenom termíne pojednávania a upravil žalobu tak, že žiadal zaviazať žalovaného len na zaplatenie dlžnej istiny 951,21 Eur s príslušenstvom a nežiadal zaplatenie sumy 180,93 Eur titulom dlžných pokút a poplatkov. Právny zástupca žalobcu zároveň súhlasil, aby súd vo veci rozhodol bez jeho účasti a účasti žalobcu. Doručenie predvolania na pojednávanie mal žalovaný vykázané podľa § 111 ods. 3 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dňom 07.09.2016, kedy sa súdu vrátila zásielka ako neprevzatá v odbernej lehote, hoci z poznámok na doručenke vyplýva, že zásielka bola žalovanému riadne doručovaná dňa 17.08.2016, pričom ani opakovaný pokus o doručenie dňa 18.08.2016 úspešný nebol. Zásielka bola preto uložená na pošte dňa 18.08.2016 a ako neprevzatá v odbernej lehote bola dňa 07.09.2016 vrátená súdu. Z doterajšieho priebehu konania je súdu známe, že žalovaný sa na adrese trvalého pobytu zdržiava, no súdne zásielky nepreberá. Súdu sa podarilo žalovanému doručiť žalobu s prílohami a čiastočným späťvzatím až po opakovanom doručovaní prostredníctvom polície. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, po zistení, že žalovaný sa na adrese trvalého pobytu zdržiava, doručenie predvolania na pojednávanie mal žalovaný vykázané podľa § 111 ods. 3 CSP. Po zistení, že na pojednávanie sa strany sporu nedostavili, súd v záujme hospodárnosti konania, v súlade s ust. § 180 CSP rozhodol o pojednávaní v neprítomností strán sporu.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, zmluvou o pôžičke, podmienkami k zmluve o poskytnutí pôžičky, všeobecnými obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou s doručenkou a predloženým prehľadom splátok a úhrad pôžičky a zistil tento skutkový a právny stav.
6. Z predložených a vykonaných dôkazov súd zistil, že dňa 16.04.2012 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o poskytnutí pôžičky č.7107305. Na základe tejto zmluvy o pôžičke žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške istiny 1.000,-Eur s ročnou úrokovou sadzbou 39%, RPMN 39 %, priemernou RPMN 45,23 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli v zmluve o pôžičke vyčíslené sumou 824,-Eur. Celkovú sumu pôžičky vo výške 1.824,-Eur sa žalovaný zaviazal splácať 48 pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 38,-Eur, splatnými k 20. dňu v mesiaci, s termínom konečnej splatnosti apríl 2016. Zároveň si zmluvné strany dojednali poistenie schopnosti splácať poskytnutú pôžičku s mesačnou sadzbou poistného 1,10 Eur, ktorá bola splatná so splátkou pôžičky. Z predžalobnej upomienky zo dňa 14.03.2013, ktorá bola v zmysle všeobecných obchodných podmienok žalovanému doručená dňa 03.04.2013 súd zistil, že žalovaný bol vyzvaný na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorázovo v lehote 3 dní, t.j. do 06.04.2013. Z predloženého prehľadu splátok súd zistil, že žalovaný žalobcovi uhradil celkovú sumu 195,50 Eur.
7. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o pôžičke je potrebné posúdiť podľa § 657 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Hoci zmluva o pôžičke patrí medzi tzv. reálne kontrakty, súdna prax a judikatúra (napr. NS SR, sp.zn. 5 Cdo 55/98) dovodili, že k odovzdaniu finančnej hotovosti môže dôjsť aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka, prípadne tretej osoby. Právny vzťah založený uzavretou zmluvou o pôžičke je však zároveň aj spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Súd na právny vzťah aplikoval aj zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
8. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovanému je dôvodná, preto súd podanej žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy 951,21 Eur. Keďže žalovaný je po zosplatnení úveru ku dňu 06.04.2013 v omeškaní, súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania počnúc dňom 07.04.2013 do zaplatenia.
9. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že dňa 16.04.2012 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o pôžičke. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške istiny 1.000,-Eur bezhotovostným prevodom na účet žalovaného. Táto
skutočnosť vyplýva jednak z uzavretej zmluvy o pôžičke ako aj z predloženého prehľadu splátok, v zmysle ktorého žalovaný uhradil 5 splátok pôžičky v celkovej sume 195,50 Eur. Žalovaný sa so splácaním pôžičky dostal do omeškania, ktoré trvalo viac ako 3 mesiace, preto žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 14.03.2013 v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ uplatnil svoje právo na zosplatnenie pôžičky a vyzval žalovaného, aby pôžičku jednorázovo vrátil v lehote 3 dní od doručenia tejto výzvy. V zmysle všeobecných obchodných podmienok a pripojenej doručenky sa výzva považuje za doručenú dňom 03.04.2013, pričom stanovená 3 dňová lehota na plnenie žalovanému uplynula 06.04.2013. Od 07.04.2013 bol žalovaný v omeškaní. Z prehľadu splátok a úhrad má súd preukázané, že výška pohľadávky veriteľa po zosplatnení pôžičky bola 1.327,64 Eur. Z tejto sumy žalovaný uhradil čiastku 195,50 Eur. Zostatok neuhradenej pohľadávky predstavovala žalovaná suma 1.132,14 Eur, ktorú tvoril zostatok neuhradenej istiny a príslušného úroku za obdobie do zosplatnenia pôžičky v celkovej výške 951,21 Eur a suma dlžných pokút a poplatkov vo výške 180,93 Eur. Podaním doručeným súdu dňa 19.09.2016 vzal žalobca žalobu o zaplatenie 180,93 Eur čiastočne späť, preto súd konanie podľa § 145 ods. 2 CSP o tejto časti zastavil. Vo zvyšnej časti súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 951,21 Eur. Súd podrobil uzavretú zmluvu aj jej prieskumu z hľadiska súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv. Po preskúmaní obsahu zmluvy má súd za to, že uzavretá zmluva o pôžičke spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z..
10. Okrem žalovanej sumy žalobca požadoval priznať aj úroky z omeškania, a to odo dňa 07.04.2013 do zaplatenia. Žalobca požadoval priznať úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie po zosplatnení pôžičky. Z predloženej doručenky a prehľadu splátok a úhrad má súd za preukázané, že lehota na jednorázové uhradenie zostatku pôžičky žalovanému uplynula dňa 06.04.2013. Od nasledujúceho dňa, t.j. od 07.04.2013 bol žalovaný v omeškaní, jeho omeškanie stále trvá, preto ho súd zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania počnúc dňom 07.04.2013 do zaplatenia.
11. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis. Týmto vykonávajúcim predpisom je Nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorý sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov. Podľa § 10c tohto vládneho nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa právnych predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1 vládneho nariadenia v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 07.04.2013 bola 0,75 % ročne. Vzhľadom na uvedené, súd priznal úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne, počnúc dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru až do zaplatenia.
12. Z predloženej predžalobnej upomienky a prehľadu splátok a úhrad pôžičky má súd za preukázané, že k jednorázovému zosplatneniu pôžičky došlo ku dňu 06.04.2013, keď uplynula žalovanému lehota na plnenie. Vzhľadom na ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa posúdil súd, napriek nečinnosti žalovaného, teda aj bez návrhu otázku premlčania uplatneného nároku a dospel k záveru, že uplatnený nárok nie je premlčaný. Premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 101 v spojení s § 103 OZ by uplynula najskôr dňom 07.04.2016. Žaloba bola podaná na súd dňa 12.02.2016, teda pred uplynutím premlčacej doby. Z vykovaného dokazovania po právnom posúdení veci má súd za preukázané, že celý žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný, preto súd podanej žalobe vyhovel.
13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).