Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-227-2014.pdf
PDF · 74.65 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/227/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Leňovou v právnej veci žalobcu: G.. C. D. M..G.., C. X, Bratislava, proti žalovanému: Shoebox Slovakia s.r.o., Pribinova 8, Bratislava, IČO 43 836 666, o zaplatenie 56,95 eur s príslušenstvom, o zmene návrhu takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.08.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.08.2014 v spojení so špecifikáciou žaloby zo dňa 16.09.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 56,95 eur a k náhrade trov konania. Na návrh žalobcu súd uznesením č. k. 16C/227/2014 - 81 zo dňa 15.06.2016, právoplatným dňa 29.06.2016, pripustil rozšírenie žaloby o príslušenstvo - úroky 5,15 % ročne od 01.09.2014.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že u žalovaného zakúpil tovar - topánky, ktoré z dôvodu vád reklamoval v prevádzke žalovaného, avšak reklamácia bola zamietnutá z dôvodu neuplatnenej reklamácie bezodkladne. Dňa 16.09.2014 žalobca odstúpil od zmluvy na kúpu predmetných topánok a v tejto súvislosti od žalovaného uplatnil vrátenie kúpnej ceny s príslušenstvom.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že predávajúci má právo reklamáciu zamietnuť aj bez odborného posúdenia. Rozsah poškodenia bol značne ovplyvnený užívaním obuvi s chybou, čím sa vada poškodenie podrážky na päte stala neodstrániteľnou, a teda reklamáciu považoval za vybavenú v súlade so zákonom.
4. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to najmä: reklamačný list, kópia pokladničného dokladu, vzor záručného listu, kópia odporúčania vybavenia reklamácie, fotografie poškodenia obuvi, originál reklamačného listu, originál reklamačného spisu, oznámenie o odstúpení od zmluvy. 5. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca u žalovaného dňa 21.07.2013 zakúpil tovar
- topánky v cene 56,95 eur. Žalobca dňa 27.07.2014 dotknuté topánky reklamoval z dôvodu, že na oboch topánkach sa na päte oddelila podrážka od gumeného lemu a po bokoch topánok sa odlepuje gumený lem od kože. Žalovaný reklamáciu vybavil tak, že ju zamietol z dôvodu, že nebola uplatnená bezodplatne. Žalobca dňa 16.09.2014 odstúpil od kúpnej zmluvy a žiadal, aby mu žalovaný vrátil zaplatenú kúpnu cenu. Na pojednávaní nariadenom na prejednanie veci žalovaný uviedol, že predmetné topánky sa nachádzajú u žalobcu, ktorý si ich prebral pri ukončení reklamácie.
6. Podľa čl. 1 ods. 1 vety prvej Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej v texte rozsudku len „OZ“), od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 451 ods 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
7. Odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku (odstúpenie od zmluvy pôsobí v zmysle úpravy OZ spätne, t. j. do minulosti ku dňu jej dojednania) a medzi bývalými účastníkmi zmluvy nastupujú iné povinnosti ako zmluvné, a to najmä povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, keď každá zo zmluvných strán je povinná vydať všetky plnenia, ktoré jej boli na základe zrušenej zmluvy poskytnuté. Jedná sa o vzťah synalagmatický, teda vzájomne podmienený, to znamená, že domáhať sa splnenia povinnosti na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušenej zmluvy sa môže len tá strana, ktorá už svoj záväzok splnila prípadne preukáže, že je pripravená ho splniť.
8. Uvedenému záveru musí nepochybne v súdnom konaní korešpondovať formulácia žalobného návrhu, a teda že žalobca sa domáha vydania plnenia zo zrušenej zmluvy, pričom on sám svoj záväzok už splnil resp. je pripravený ho splniť, čím je navonok deklarovaná vôľa žalobcu vrátiť poskytnuté plnenie prípadne pripravenosť na vrátenie vzájomne podmieneného plnenia. V civilnom procese je pánom sporu žalobca, súd do formulácie žalobného petitu žalobcu nezasahuje, a to prihliadajúc na zásadu kontradiktórnosti procesu. Súd vlastnou činnosťou nemôže za žalobcu deklarovať jeho vôľu vrátiť poskytnuté plnenie, pokiaľ sám žalobca takýto úmysel nemá, prípadne ho v priebehu konania žiadnym spôsobom nevyjadril.
9. S ohľadom na uvedené nebolo možné podanej žalobe vyhovieť, nakoľko pokiaľ by súd aj dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná a zaviazal žalovaného na plnenie, uvedeným postupom by došlo na strane žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, keďže by sa u neho kumulovali aj plnenie, ktoré dostal na základe kúpnej zmluvy (topánky) a súčasne aj finančné prostriedky predstavujúcu cenu uvedených topánok. Takýto postup by bol v rozpore s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, teda so zásadou zákonnosti, ktorou je viazaný aj konajúci súd.
10. Podľa § 151 C. s. p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Nakoľko súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhoduje o nároku na náhradu trov konania, pričom prizná nárok na náhradu trov konania strane v spore úspešnej, pre toto rozhodovanie je nevyhnutné primárne je ustáliť aké výdavky v priebehu konania v spore úspešnej strane vznikli, teda v akej výške vynaložila výdavky, pričom tieto výdavky strana musí aj reálne zaplatiť (napr. súdny poplatok, hotové výdavky), aby bolo možné vôbec uvažovať o existencii trov konania na konkrétnej procesnej strane, ktoré je povinná neúspešná strana nahradiť. Prvotne je teda potrebné, aby určité výdavky strana zaplatila (v zmysle § 252 C. s. p., každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú) a následne, pokiaľ bude táto strana v spore úspešná, vzniká jej nárok na náhradu týchto ňou platených výdavkov (nepochybne za podmienok podľa § 151 C. s. p., t. j. preukázania, odôvodnenosti a účelnosti), o ktorej náhrade súd rozhoduje v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V prejednávanej veci rozhodol súd o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. a žalovanému, ktorý mal úspech vo veci, nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Opačný postup, t. j. priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane, hoc jej žiadne nevznikli. t.j. nevynaložila pri bránení práva žiadne výdavky, by bolo vo svojej podstate popretím § 151 C. s. p., kedy za trovy konania sú považované len výdavky vynaložené v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).