Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/71/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Rastislava Vranku a JUDr. Romana Hargaša v trestnej veci proti obžalovanému S. J. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. septembra 2016, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza a poškodenej K. S. proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, sp.zn.1T/182/2015 zo dňa 8. júna 2016, a takto

rozhodol:

Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. sa napadnuté uznesenie z r u š u j e .

Okresnému súdu sa u k l a d á , aby vo veci znovu konal a rozhodol.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 8. júna 2016, sp.zn.1T/182/2015 bolo rozhodnuté tak, že podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd trestnú vec obžalovaného S. J. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

-dňa 28. decembra 2014 v čase asi o 12.15 hodine v N. na ulici P. J. C., pri vchodových dverách do obytného domu číslo XX sotil do poškodenej K. S., pričom jej vulgárne nadával a použil slová, kde uviedol oznamovateľke, že „čo vypisuje na sociálku a že aj tak S. rodinu zabije“, pričom tieto vyhrážky a konanie páchateľa u poškodenej K. S., o ktorej obžalovaný vedel, že je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, vzbudili dojem, že obžalovaný svoje vyhrážky usmrtením a ublížením na zdraví skutočne vykoná,

postúpil Okresnému úradu v Prievidzi, Odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č.372/1990Z.z.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza (ďalej len „prokurátor“) a poškodená K. S..

Prokurátor v písomných dôvodoch svojej sťažnosti uviedol, že nesúhlasí s napadnutým uznesením okresného súdu. Prokurátor poukázal na to, že samotnú závažnosť konania obžalovaného možno vidieť najmä v tom, že poškodená vzhľadom na vyhrážky obžalovaného ihneď po skutku mala kontaktovať políciu a to zo strachu z vyhrážok obžalovaného, ktoré jej mal obžalovaný povedať. Samotná poškodená od samotného začiatku zotrvala na svojej výpovedi a uvádzala sled udalostí konštantne. Jej výpovede neobsahujú vzájomné rozpory a z tohto dôvodu obžaloba považuje výpoveď poškodenej za hodnovernú. Prokurátor ďalej uviedol, že aj s ohľadom na to, že medzi poškodenou a obžalovaným sú rozvrátené medziľudské vzťahy, tak sa domnieva, že došlo k vyhroteniu situácie potom, ako mal obžalovaný sotiť do poškodenej. Ďalej poukázal na skutočnosť, že obžalovaný je osobou, ktorá bola v minulosti trestaná za trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1.1.2006 a trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. účinného do 1.1.2006 a bol odsúdený k nepodmienečnému trestu.

Taktiež bol odsúdený za drogovú trestnú činnosť. Tieto skutočnosti podľa jeho názoru dávajú dôvodnosť obavám poškodenej, že z vyhrážok obžalovaného mohla nadobudnúť dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Prokurátor poukázal na zákonnú dikciu ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. Vezmúc do úvahy, že obžalovaný mal sotiť do poškodenej, je možné dôvodne predpokladať, že použil aj verbálne násilie, tak ako to poškodená od začiatku tvrdí. Prokurátor z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie o postúpení veci podľa § 280 ods. 2 Tr. por. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na rozhodnutie.

Poškodená K. S. v písomných dôvodoch svojej sťažnosti uviedla, že na hlavnom pojednávaní okresného súdu dňa 8.6.2016 vypovedala pod prísahou a pravdu. Pri vypočúvaní jej osoby bol sudca rozčúlený a nemohla sa viac vyjadriť k osobe obžalovaného, ktorý je toho času vo väzbe v inej trestnej veci. Poukázala na výpoveď C. K.. Ďalej uviedla, že pre nebezpečenstvo osôb, bolo vydané opatrenie, aby obžalovaný sa nemohol priblížiť k jej vnúčatám. Okresný súd vyhrážanie obžalovaného uznal ako priestupok s čím nemôže súhlasiť, pričom za podobný skutok je obžalovaný v inej trestnej veci vo väzbe a ona za pravdu bola ponížená.

K sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný S. J. prostredníctvom svojho obhajcu. Vo svojom vyjadrení uviedol, že s názorom prokurátora nesúhlasí. Poukázal na to, že poškodená je bývalá svokra jeho družky a je preto pochopiteľné, že ho nemá rada. Ďalej uviedol, že poškodená sa ani netajila tým, že kvôli „svojim vnúčencom“ sa cíti povolaná mu škodiť, len aby dosiahla, aby sa ich matka s nim rozišla. Poškodená zámerne a konzistentne škodí jeho družke a jemu fabulovaním rôznych historiek, podávaním trestných oznámení a sústavným osočovaním pred súkromnými osobami i štátnymi orgánmi. Toto je jej ďalší pokus privodiť mu trestné stíhanie, aby sa jej podarilo dosiahnuť jej zámer. Obžalovaný poukázal na to, že on vo svojich výpovediach konzistentne vypovedal, že sa poškodenej nevyhrážal nikdy likvidáciou jej osoby a ani jej rodiny. Nepoužil voči nej nikdy žiadne fyzické násilie. Obžalovaný nepopiera, že si vymenili pár viet, ale nešlo o žiadne vyhrážanie. Obžalovaný má za to, že poškodená voči nemu celkom určite nepociťuje ani štipku strachu. Napriek tomu, že ju ignoruje, neprestáva s provokáciami, nadávkami a vyhrážkami. Obžalovaný má za to, že s poukazom na vykonané dôkazy v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní nie je možno učiniť nepochybný záver o tom, že skutok tak, ako ho zažaloval prokurátor sa vôbec stal. Podľa jeho názoru okresný súd správne vyhodnotil, že predložené dôkazy neodôvodňujú záver, že by bol spáchaný trestný čin nebezpečného vyhrážania. Obžalovaný S. J. z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby nadriadený súd sťažnosť prokurátora zamietol.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a okresnému súdu uložil povinnosť, aby vo veci znovu konal a rozhodol. V rámci preskúmania správnosti samotného napadnutého výroku uznesenia, ktorým okresný súd postúpil predmetnú trestnú vec obžalovaného S. J. vedenú pod sp.zn.1T/182/2015 na Okresný úrad v Prievidzi, odbor všeobecnej vnútornej správy na prejednanie ako priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č.372/1990Z.z., krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 280 ods. 2 Tr. por. súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe, c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd, d) z osobitného motívu, alebo e) verejne.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.

Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že v trestnej veci obžalovaného S. J. neboli splnené zákonné podmienky na postup okresného súdu podľa § 280 ods. 2 Tr. por. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že dôvodom postúpenia veci bolo, že žalovaný skutok nie je trestným činom, pretože nebezpečnosť konania obžalovaného takýto stupeň nedosahuje, ale v tomto konkrétnom prípade ide len o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu.

Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že závery okresného súdu nie sú vecne správne. Zo spisového materiálu vyplýva, že v uvedenej trestnej veci bola podaná na okresný súd dňa 3.12.2015 obžaloba Okresnej prokuratúry Prievidza č.1Pv77/15/3307 proti obžalovanému S. J. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. f/ Tr. zák., keďže obžalovaný sa mal vyhrážať inému smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a skutok mal spáchať na chránenej osobe- chorej osobe. Podľa záverov krajského súdu, okresný súd v predmetnej trestnej veci nesprávne prihliadol na materiálny korektív vyplývajúci z ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák. Krajský súd v tejto súvislosti uvádza, že už zo samotnej obžaloby je zrejmé, že obžalovanému sa kladie za vinu, že skutku sa mal dopustiť voči osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, teda voči chránenej osobe, pričom táto skutočnosť sama osebe zvyšuje závažnosť činu kladeného obžalovanému za vinu. Predsa i zákonodarca premietol záujem spoločnosti na ochrane týchto osôb do kvalifikovanej skutkovej podstaty predmetného trestného činu. Zároveň krajský súd má za to, že neobstojí záver o nepatrnosti konania obžalovaného S. J. v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák., keďže je zrejmé, že poškodená vzhľadom na vyhrážky obžalovaného, ihneď po skutku mala kontaktovať políciu zo strachu z vyhrážok obžalovaného, ktoré jej mal obžalovaný povedať. Taktiež z vykonaného dokazovanie vyplýva, že vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou sú dlhodobo rozvrátené a k vyhroteniu situácie v predmetnej veci malo dôjsť potom, ako mal obžalovaný sotiť do poškodenej. Vzhľadom i na skutočnosť, že poškodená má vedomosť o tom, že obžalovaný je osobou, ktorá má sklony k páchaniu trestnej činnosti (vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný bol v minulosti vo výkone trestu za drogy), tak táto odôvodňovala v čase skutku u poškodenej reálnu obavu, že z vyhrážok obžalovaného mohla mať skutočný strach o svoj život a zdravie.

Krajský súd preto vzhľadom na zistené pochybenie okresného súdu a na podklade dôvodne podanej sťažnosti prokurátora zrušil podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie a okresnému súdu uložil, aby vo veci znovu konal, vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci a potom rozhodol v súlade so stavom veci a zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.