Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_7C-173-2014.pdf
PDF · 87.47 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/173/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcov:1/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., P. XXXX/XX a 2/ N. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., P. XXXX/XX, obaja zastúpení splnomocneným zástupcom: JUDr. Ľubomír Kuboš, advokát, Trstená, Bernolákova 18, proti žalovanému: Z.G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - I., E.. C.. L. XXXX/X, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., Martin, E. B. Lukáča 2, IČO: 36 868 108, v konaní o určenie vlastníctva, takto
rozhodol:
I/ Súd žalobu z a m i e t a .
II/ Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške, vyčíslené v uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu 23. 12. 2014 žalobcovia žiadali, aby súd určil, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi 4-izbového bytu č. XX na X. poschodí, vchod XX bytového domu súpisné číslo XXXX v L., postaveného na pozemku C KN parc. č. XXXX/XX a spoluvlastníckeho podielu 8898/534838-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorý byt a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu sú zapísané na LV č. XXXX pre obec a k.ú. L.. Žalobu odôvodnili tým, že v právnom postavení dlžníkov dňa 5. 5. 2005 uzatvorili s veriteľom Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. so sídlom Bratislava, Bajkalská 30 zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej im veriteľ poskytol peňažné prostriedky vo výške 4 979,09 EUR, ktoré sa zaviazali vrátiť a zaplatiť úroky. Vzhľadom na to, že poskytnutý úvere riadne nevrátili, na základe platobného rozkazu bolo voči nim, žalobcom a im synovi N. M. začaté exekučné konanie. Z dôvodu prebiehajúceho exekučného konania a zriadenia exekučného záložného práva na byt sa rozhodli, že zaplatia vymáhanú pohľadávku požičanými peniazmi od veriteľov Q.. V. Š. a Q.. N. Š.. Pôžičku, na základe ktorej menované poskytli peniaze na zaplatenie vymáhanej pohľadávky spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie, obstaral K. I.. Následne im exekútor oznámil, že na základe úhrady pohľadávky bola exekúcia ukončená. Na zabezpečenie pohľadávky v sume 8 228,18 EUR, ktorá vznikla z dôvodu zaplatenia pohľadávky vymáhanej v uvedenom exekučnom konaní žalobcovia v postavení predávajúcich uzatvorili dňa 13. 4. 2011 s kupujúcou Q.. V. Š., nar. 14. 12. 1984, trvalo bytom Y., K. X kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedli vlastníctvo k uvedenému bytu na uvedenú predávajúcu. Žalobcovia sú názoru, že byt mal slúžiť ako záloh na zabezpečenie nesplatného peňažného záväzku zo zmluvy o pôžičke, na základe ktorej im poskytli peniaze Q.. V. Š. a Q.. N. Š.. Oni si chceli požičať peniaze na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a nie predať byt a Q.. V. Š. nechcela od nich byt kúpiť. Teda ich vôľa požičať si peniaze nie je v zhode s prejavom predaja uvedeného bytu, preto kúpna zmluva zo dňa 13. 4. 2011 nebola uzavretá vážne. Medzi žalobcami a Q.. V. Š. bol kúpnou zmluvou zo dňa 13. 4. 2011 dohodnutý tzv. prepadný záloh s úmyslom obísť kogentnú úpravu záložného práva; kúpna zmluva je teda v rozpore s účelom záložného práva a v dôsledku toho neplatná pre rozpor so zákonom. Potom Q.. V. Š. ako nevlastníčka nemohla kúpnou zmluvou zo dňa 3. 4. 2012 previesť vlastníctvo k bytu na žalovaného ako
kupujúceho. Keďže nedošlo k platnému prevodu vlastníckeho práva zo žalobcov na Q.. V. Š. ani z Q.. V. Š.j na žalovaného, tak žalobcovia sú stále vlastníkmi bytu a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu.
2. K žalobe sa vyjadril žalovaný tak, že s ňou nesúhlasí. Podľa neho nie je zrejmé, z akého dôvodu by mala byť zmluva neplatná a v rozpore so zákonom, keď z nej jednoznačne vyplýva vôľa žalobcov predať a vôľa kupujúcej predmetné nehnuteľnosti kúpiť. Vôľa účastníkov daného právneho úkonu musí byť zrejmá zo samotného textu kúpnej zmluvy. On nie je nositeľom povinnosti a teda ani nemôže byť pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Žalovaný uviedol, že nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere od vlastníka, ktorý bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy s ním evidovaný na liste vlastníctva, pričom vlastnícke právo Q.. Š. nebolo nikým spochybnené. Je otázne, prečo žalobcovia čakali viac ako 3 roky po povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech Q.. Š. do katastra nehnuteľností. Bez ohľadu na to, či bola kúpna zmluva uzatvorená platne, žalobcovia sa v prvom rade mali domáhať neplatnosti kúpnej zmluvy a žalovať p. Š.. Samozrejme v čase podania žaloby by sa takýchto nárokov domáhať nemohli, nakoľko vklad bol povolený dňa 12. 5. 2011 v prospech I.. Š. , pričom právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje v 3-ročnej premlčacej lehote. Ak ten, kto nadobudol vlastnícke právo na základe právneho úkonu postihnutého vadou zakladajúcou jeho relatívnu neplatnosť, do doby dovolania sa relatívnej neplatnosti získanú vec ďalej previedol, disponoval ako vlastník so svojou vecou oprávnene ( až do dovolania sa relatívnej neplatnosti právny úkon má účinky, teda aj účinky prevodu vlastníctva ). Na nadobúdateľa prešlo vlastníctvo k veci a na rozdiel od absolútnej neplatnosti by sa od neho nemohlo požadovať vrátenie veci. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Žalobcovia kúpnu zmluvu vlastnoručne podpísali, podpisy úradne overili, bol podaný návrh na vklad od katastra nehnuteľností, žalobcom bolo doručené rozhodnutie o povolení vkladu a napriek tomu nevykonali žiadny úkon, aby daný právny stav, ktorý nastal a ktorý sami namietajú, zvrátili.
3. Súd vo veci uskutočnil pojednávanie dňa 21. 9. 2016, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov 1/ a 2/ a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
4. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sa voči žalovanému domáhajú určenia vlastníctva k bytu, ktorý nadobudol od Q.. Š., ktorá ho nadobudla kúpnou zmluvou uzatvorenou s nimi. Žiadali, aby súd posúdil kúpnu zmluvu, uzatvorenú medzi nimi a Q.. Š. ako neplatnú z dôvodu, že ide o simulovaný právny úkon, ktorý zastiera skutočne uzatvorenú zmluvu o prepadnom zálohu, ktorá je však neplatná pre rozpor so zákonom.. Podľa nich ústne dojednanie medzi žalobcami, Q.. Š. a ďalšou veriteľkou N. Š. z pôžičky bolo totiž také, že v prípade, že pôžička bude žalobcami Q.. Š.Í. a N. Š. riadne vrátená, tak Q.. Š. prevedie byt naspäť na žalobcov. Tvrdili, že nemali skutočnú vôľu previesť na Q.. Š. vlastníctvo k bytu natrvalo - bola to len zmluva uzavretá ako prepadný záloh do času, kým žalobcovia nevrátia požičané peniaze, ktoré im poskytla Q.. Š., ktorá v kúpnej zmluve vystupuje ako kupujúca. Tvrdili, že potom je kúpna zmluva uzavretá s Q.. Š. absolútne neplatná a neplatná je aj
zmluva, ktorou Q.. Š. byt previedla na žalovaného. Žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že on ako dobromyseľný nadobúdateľ byt riadne kúpil a zaplatil kúpnu cenu. Podľa jeho názoru žalobcovia potvrdili, že z ich strany došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Žalobcovia nepreukázali, prečo by malo byť určené vlastnícke právo v ich prospech, pretože títo previedli svoje vlastníctvo k bytu dobrovoľne, slobodne a bez nátlaku. P. K. I. nebol ani predávajúci, ani kupujúci a preto existencia údajnej ústnej dohody medzi ním a žalobcami nie je relevantná. Súd konštatuje, že táto žaloba je z procesného hľadiska žalobou určovacou, kde je povinnosťou žalobcov preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný je v súčasnosti evidovaný ako výlučný vlastník predmetného bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu. Žalobcovia tvrdia, že evidenčný stav, kedy je ako vlastník evidovaný žalovaný, nie je v súlade so stavom právnym, keďže skutočnými vlastníkmi sú oni. Vzhľadom na to, že v prípade priaznivého rozsudku možno v katastri nehnuteľností vykonať zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcov, súd konštatuje, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, lebo určovacím výrokom možno odstrániť stav právnej neistoty, ktorý nastal medzi nimi a žalovaným. Čo sa týka vecnej stránky žaloby, súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcov o neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzatvorili dňa 13.4.2011 s Q.. V. Š. ako kupujúcou a ktorej predmetom bol byt, špecifikovaný v žalobe a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Žalobcovia po skutkovej stránke žalobu odôvodnili tým, že kúpna zmluva zo dňa 13. 4. 2011 nezodpovedá ich skutočnej vôli, keď ich predchádzajúca ústna dohoda s Q.. V. Š. bola taká, že byt síce prevedú na ňu, ale ona im ho prevedie zase naspäť. Z výsluchov žalobcov 1/ a 2/ nevyplynulo, kedy malo dôjsť k spätnému prevodu z Q.. Š. na nich. Žalobca 1/ v rámci svojho výsluchu uviedol, že p. I., ktorý pôžičku od Q.. Š. a jej dcéry sprostredkoval, im povedal, že keď vrátia peniaze, tak byt prejde naspäť na nich, avšak žalobkyňa 2/ vo svojom výsluchu uviedla, že ich dohoda s p. I. bola taká, že byt bude prevedený opäť na nich ihneď po tom, čo bude uzatvorená zmluva o úvere s ich synom N. M.. Z výsluchov oboch žalobcov vyplynulo, že s Q.. Š., ktorá vystupuje ako kupujúca v kúpnej zmluve zo dňa 13. 4. 2011 sa nikdy osobne nestretli a nikdy s ňou nejednali. Jednali len s K. I., ktorého oslovili na základe jeho inzerátu, ktorým ponúkal sprostredkovanie pôžičky. Žalobcovia ani netvrdili, že by K. I. mal nejaké splnomocnenie od Q.. Š. dohodnúť v jej mene so žalobcami podmienky kúpnej zmluvy; z výsluchov žalobcov nevyplynulo, že by sa existenciou takéhoto splnomocnenia vôbec zaoberali, hoci súd pripúšťa, že medzi Q.. V. Š. a N. Š. a K. I. musel byť určitý vzťah, keďže disponoval listinami - návrhmi zmlúv, ktoré boli nimi podpísané, nebolo však preukázané, že K. I. mal splnomocnenie, aby v mene Q.. V. Š. so žalobcami dohodol niečo iné, než bolo uvedené v kúpnej zmluve, podpísanej zo strany Q.. V. Š.. Súd potom konštatuje, že žalobcovia nepreukázali ani, čo malo byť ch skutočnou vôľou, resp. obsahom skutočnej dohody s kupujúcou Q.. Š., ktorá sa však nakoniec nepretavila do písomnej kúpnej zmluvy, ako tvrdia, pretože s Q.. Š. nikdy nejednali a každý z nich tvrdí o obsahu dohody aj so sprostredkovateľom K. I. niečo iné. Podstatný dôvod, pre ktorý súd zamietol žalobu, je ten, že v prípade prevodnej zmluvy, ktorej predmetom je predaj bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu sa vyžaduje obligatórne písomná forma a podpisy prevodcov musia byť úradne osvedčené, pričom vôľu účastníkov takéhoto prísne formálneho právneho úkonu potom možno zisťovať len zo samotného tohto právneho úkonu, teda v danom prípade z kúpnej zmluvy, ktorá bola žalobcami a Q.. Š. uzavretá v písomnej forme. Z tejto kúpnej zmluvy zo dňa 13. 4. 2011 nevyplýva žiadne z tvrdení žalobcov, že byt mal byť po splnení určitých podmienok prevedený naspäť na nich, resp. že byt mal slúžiť ako záloh na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o pôžičke, uzatvorenej s veriteľkami Q.. V. Š. a N. Š. a žalobcami. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že kúpna zmluva s Q.. Š. je neplatná, pretože pri jej podpise bola zneužitá ich tieseň, neskúsenosť, rozrušenie, dôverčivosť a finančná závislosť, súd konštatuje, že zmluva, ktorou sa prevádza nehnuteľnosť, resp. byt, je právnym úkonom, ktorému zmluvné strany obvykle venujú osobitnú pozornosť, keďže sa jedná o veci vysokej hodnoty. Pokiaľ žalobcovia zanedbali obvyklú opatrnosť pri vykonaní tohto úkonu, tak znášajú dôsledky svojho konania. Žalobkyňa 2/ dokonca vo svojom výsluchu potvrdila, že vedela, že podpisuje kúpnu zmluvu a že v nej nebolo uvedené nič o tom, že by malo ísť o záloh, ale dôverovala p. I., že podpisuje záložnú zmluvu. Súd je názoru, že žalobcom nič nebránilo, aby sa o zmluve pred jej podpisom poradili s advokátom, obrátili sa prípadne na Centrum právnej pomoci, ktorého kancelária sa nachádza v neďalekom Tvrdošíne a na tom nemení nič ani ich tvrdenie, že p. I. mal s podpisom kúpnej zmluvy naponáhlo. Tvrdenia žalobcov ohľadne ich predstavy, aký právny úkon v skutočnosti realizujú, sa opäť rozchádzajú: žalobca 1/ vo svojom výsluchu uviedol, že bol presvedčený, že podpisuje zmluvu o pôžičke, pretože tak ho ubezpečoval K. I. a žalobkyňa 2/ uviedla, že ona bola presvedčená, že podpisuje záložnú zmluvu. Súd však podotýka, že žalobcovia ani neupresnili konkrétne súvislosti vo vzťahu s týmto tvrdením, že pri uzavretí zmluvy bola zneužitá ich tieseň a neskúsenosť, keďže z kúpnej zmluvy s Q.. Š. vyplýva, že jej byt predali za 55 000 EUR, čo je primeraná cena za takýto byt v Trstenej. Bolo na
žalobcoch, aby si z tejto zmluvy uplatnili nárok na zaplatenie kúpnej ceny, ktorú im mala Q.. Š. zaplatiť. Keďže súd nezistil dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcami a Q.. Š., konštatuje, že pokiaľ Q.. Š. byt ďalej predala žalovanému, tak tento prevod bol platný a žalovaný sa stal vlastníkom bytu.
6. Súd zamietol návrh žalobcov na zmenu žaloby tak, že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalobcami 1/ a 2/ a Q.. Š. je neplatná z dôvodu, že podpis Q.. Š. na nej nie je jej pravým podpisom. Súd zamietol tento návrh na zmenu žaloby z dôvodu, že výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe. Dokazovanie, ktoré bolo uskutočnené do návrhu žalobcov na zmenu žaloby, nebolo zamerané na pravosť podpisu kupujúcej Q.. V. Š., keďže túto podmienku platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 13. 4. 2011 žalobcovia až pokým nedali návrh na zmenu žaloby, nespochybňovali.
7. Súd zamietol návrh žalobcov na vykonanie dokazovania oboznámením zápisníc o výsluchu K. I. a P. J. a procesných rozhodnutí z vyšetrovacieho spisu KR PZ v Žiline ČVS: KRP-14/2-VYS-ZA-2014, ktoré žiadali, aby od KR PZ Žilina vyžiadal súd, ako nadbytočné. Žalobcovia neozrejmili, na aké skutočnosti tieto dôkazy navrhli a aký význam pre objasnenie veci by tieto navrhnuté dôkazy mali. Okrem toho žalobcom nič nebránilo, aby si tieto listiny zabezpečili sami, preto nebol dôvod, aby ich navrhovali vyžiadať súdom.
8. trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanému, ktorý mal v konaní úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.