Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-2226-2007.pdf
PDF · 79.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/2226/2007
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného F. - U. X. F. E., P. X, XXX XX V. , zastúpená Krajským E. P. X. M. F. F. M.Á. X, XXX XX M., IČO: XXXXXX, proti povinnému: U. O., O.. XX.XX.XXXX, F. XXX/X, XXX XX M., pre vymoženie sumy 66,40 eur s prísl. a trov exekúcie takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e
Povinného z a v ä z u j e uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi, Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, so sídlom M.R. Štefánika 875, 093 01 Vranov nad Topľou, trovy exekúcie vo výške 13,26 eur, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 20.06.2007 na Exekútorský úrad vyššie uvedeného exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej sumy na základe exekučného titulu, ktorým je Blok na pokutu č. AA XXXXXXX zo dňa 02.03.2005, vydané OR PZ Košice, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2005 a vykonateľnosť dňa 17.03.2005.
Dňa 15.08.2007 bola Okresnému súdu Košice II. doručená žiadosť o vydanie poverenia na výkon exekúcie.
Dňa 04.10.2007 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. XXXX XXXXXX*.
Dňa 20.06.2016 doručil poverený exekútor tunajšiemu súdu návrh, ktorým žiadal zastaviť predmetnú exekúciu v celom rozsahu a to z dôvodu uvedeného v §57 ods.1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko má za to, že v predmetnom exekučnom konaní dňa 17.03.2008 uplynula prekluzívna lehota.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) súd exekúciu zastaví ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 88 ods.1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zmien a doplnkov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) účinného ku dňu začatia exekučného konania, možno rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. To znamená, že v tejto trojročnej lehote musí výkon
rozhodnutia aj skončiť a po jej uplynutí nemožno vo výkone pokračovať, pretože ide o prekluzívnu lehotu, na ktorú súd prihliada priamo zo zákona, teda aj bez návrhu.
S účinnosťou od 1.9.2008 došlo k novelizácii zákona o priestupkoch, pričom zák. č. 298/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o priestupkoch vo svojom čl. II zmenil a doplnil zákon o priestupkoch v znení neskorších predpisov tak, že z neho vypustil ustanovenie § 88 ods. 1, pričom doterajšie odseky 2 a 3 tohto ustanovenia sa prečíslovali na odseky 1 a 2. V čase podania návrhu na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom síce zákon o priestupkoch neobsahoval ustanovenie o prekluzívnej lehote, no prekluzívna lehota uplynula ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona o priestupkoch v súčasnom znení, teda pred 1.9.2008, a preto súd dospel k záveru, že v tomto prípade sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku.
Pohľadávku súd teda považuje za prekludovanú z dôvodu, že pokiaľ ide o vymáhanie pohľadávok v súvislosti s rozhodnutím o uložení pokuty za priestupok a nároku na náhradu škody či trov konania s tým súvisiacich, ich vykonateľnosť je viazaná na už uvedenú trojročnú prekluzívnu lehotu plynúcej od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Nakoľko v tomto prípade sa exekučný titul- rozhodnutie o priestupku- stal vykonateľným dňa 17.03.2005, prekluzívna lehota na vykonanie exekúcie uplynula dňa 17.03.2008. Keďže nie je možné, aby došlo k obnoveniu zaniknutého práva, viesť exekúciu v danom prípade je neprípustné.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, 1. vety trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie.
Podľa §14 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom k začiatku exekučného konania : (1) Ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. (2) Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eur za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. (3) Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 14 ods.1 písm. a) a ods.2 vyhl. č. 288/1995 Z.z. boli takto súdnym exekútorom uplatnené trovy pozostávajúce z:
1-spracovanie žiad. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.........................1 hod-6,64 eur 2-upovedomenie o začatí exekúcie........................................................................1 hod- 6,64 eur Spolu: 2hod. = 13,28 eur
Podľa § 14 ods.1 písm. b) a ods.3 v spojení s §15 vyhl. č. 288/1995 Z.z. boli ďalej súdnym exekútorom uplatnené trovy pozostávajúce z: 1-získanie poverenia na vykonanie exekúcie...................................................................3,32 eur 2-doručenie upovedomenia o začatí exekúcie .... ............................................................3,32 eur Spolu: 6,64 eur
Podľa § 22 ods.1 si súdny exekútor uplatnil i náhradu hotových výdavkov pozostávajúce z:
- Poštovné a poplatky........................................................................................................6,86 eur Spolu: 6,86 eur
Odmena a náhrady bez DPH..........26,78 eur 20% DPH.........................................5,36 eur Spolu..............................................32,14 eur
V súvislosti s uplatnenými trovami súd konštatuje nasledovné:
Pokiaľ ide o tieto exekútorom vyčíslené trovy súd musí konštatovať, že čo sa týka časovej odmeny, súd sa nestotožňuje s výkladom ustanovenia §14 ods.1 písm a) tak ako ho poníma súdny exekútor, teda, že za každý jednotlivý úkon má byť priznaná plná suma hodinovej sadzby, nakoľko vychádzal z tézy , že základná hodinová sadzba mu patrí za každú aj začatú hodinu, ktorú venuje konkrétnemu úkonu. Dané ustanovenie totiž stanovuje i to, že súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Za takúto špecifikáciu súd nepokladá len samotné vymenovanie úkonov, za ktoré si odmenu uplatňuje ale presný, resp. aspoň čo najpresnejší časový údaj o tom, koľko výkon daného úkonu trval- obyčajne ide o minutáž. Až na základe takto vyhotovenej špecifikácie súd prizná po súčte minút príslušnú hodinovú sadzbu. Bolo by totiž neúmerné žiadať za niektoré nenáročné úkony celú sumu hodinovej sadzby.
Súd nepriznal časovú odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia, za vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a žiadosť o súčinnosť v Sociálnej poisťovni, a to z toho dôvodu, že v ust. § 15 vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal zákonodarca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou, podľa § 14 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania s odmenou podľa § 14 ods. 2 vyhlášky. Úkony - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a vypracovanie žiadosti o súčinnnosť voči SP odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné tieto úkony exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa inak označia (vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie a pod.). Tieto úkony exekučnej činnosti nesporne v sebe zahŕňajú aj ich samotné spracovanie.
Časová odmena tak nie je súdnemu exekútorovi priznaná.
Pokiaľ ide o paušálne trovy súd ich priznáva súdnemu exekútorovi v plnej uplatnenej výške, teda 6,64 eur.
Podľa §22 vyhl. č. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súdny exekútor si tak v súlade s týmto ustanovením uplatnil i náhradu hotových výdavkov pozostávajúcich z poštovného, ktoré súd exekútorovi priznal s výnimkou náhrady poštovného za zaslanie exekučného spisu v sume 1,75 eur, nakoľko uplatnenie týchto výdavkov pokladá súd za primerané priebehu a náročnosti konania, avšak nepriznal náklady súvisiace s administratívou (obálky, papier, kopírovanie a pod.) nakoľko tieto je možné subsumovať pod § 25 vyhlášky, ktorý stanovuje, že
v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou a sú to náklady, ktoré je potrebné znášať v rámci výkonu exekučnej činnosti. Priznaná náhrada tak celkovo predstavuje sumu 4,41 eur.
V súlade s vyššie spomenutým §196 Exekučného poriadku súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny a náhrady i uplatnený nárok na 20% DPH, zo sumy 11,05 eur, teda ešte 2,21 eur.
Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 13,26 eur a na zaplatenie tejto sumy poverenému súdnemu exekútorovi zaviazal súd povinného. V tomto prípade tak súd usúdil na základe ust. § 197 Exekučného poriadku, podľa ktorého náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Oprávneného totiž možno zaviazať na úhradu trov exekúcie len za predpokladu, že zastavenie exekúcie sám zavinil (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku), ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku) alebo došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného (§ 203 ods. 3 Exekučného poriadku). V danom prípade však oprávnený nemohol predvídať, že nebude možné exekučné konanie dokončiť pred uplynutím prekluzívnej lehoty a preto by nebolo možné spravodlivo ho zaviazať na úhradu trov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. (§58 ods.5 EP)
V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.