Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-181-2015.pdf
PDF · 89.6 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/181/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti povinnému: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Z. XXX/XX, pre vymoženie 689,09 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o žiadosti súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 62, pod č.k. EX 25092/14, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č.k. 5Er/1193/2014-36 zo dňa 16.6.2015, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekučné konanie, súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že exekučný titul - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 5868/06 zo dňa 30.11.2006, už bol predmetom exekučného konania pod sp. zn. 15Er/291/2007, v ktorom súd uznesením č.k. 15Er/291/2007-23 zo 22.11.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.9.2012 (v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave) konanie zastavil, a to z dôvodu, že exekučný titul bol právne neúčinný, nulitný a výkon exekúcie na jeho základe neprípustný. Pretože konanie vo veci sp.zn. 15Er/291/2007, ktoré predchádzalo konaniu v prejednávanej veci, sa týkalo tých istých účastníkov konania a toho istého exekučného titulu, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté s tým že je ako exekučný titul neúčinný, súd konanie zastavil.
2. Proti tomuto rozhodnutiu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie oprávnený. Súdu prvej inštancie vytkol nesprávne právne posúdenie veci pri aplikácii prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Namietal, že príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia vydaním poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydaním uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Súd neprípustne preskočil postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a exekúciu zastavil podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. V exekučnom konaní nie je možné aplikovať zásadu res iudicata, pretože na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí skončenie konania z procesných dôvodov, ale je nutné, aby bola vec prejednaná. Exekučné konanie však nemá „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Ide len o vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania, preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň Exekučný poriadok úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, na rozdiel od prekážky litispendencie, ktorá je uvedená v § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Ak by prekážka litispendencie mala byť aplikovaná prostredníctvom § 251 ods. 4 O.s.p., nebolo by ju potrebné zakotviť priamo v Exekučnom poriadku.
Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku zák. č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou - účastníkom (§ 37 ods. 1 EP), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 44 ods. 2 EP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
4. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
5. Podľa § 9a ods. 3 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
6. Predmetné konanie Okresného súdu Galanta je pod sp.zn. 5Er/1193/2014 vedené proti povinnému P. G., nar. XX.XX.XXXX, o vymoženie 689,09 Eur a trov exekúcie, na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR 5868/06 zo dňa 30.11.2006, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť oprávnenému sumu 289,09 Eur, úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 681,12 Eur od 25.06.2006 do zaplatenia, trovy konania 211,66 Eur a trovy exekúcie oprávneného v sume 119,36 Eur
7. Tomuto konaniu však predchádzalo konanie sp.zn. 15Er/291/2007 vedené proti tomu istému povinnému na základe toho istého exekučného titulu o vymoženie tej istej sumy.
8. Súd lustráciou zistil, že konanie sp.zn. 15Er/291/2007 už bolo právoplatne skončené, keď Krajský súd v Trnave rozhodnutím č.k. 9CoE/210/2011 zo dňa 31.5.2012 potvrdil uznesenie Okresného súdu Galanta č.k. 17Er/291/2007-23 zo dňa 31.5.2012.
9. Podľa § 104 ods. 1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
10. Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
11. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
12. Podľa § 161 ods. 3 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
13. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
14. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom oprávneného, že v exekučnom konaní nie je možné aplikovať zásadu res iudicata. V danej situácii je podstatný dôvod zastavenia exekúcie. Exekúcia v predchádzajúcom konaní nebola zastavená z nejakého procesného dôvodu (napr. nemajetnosť povinného, kedy by bolo možné exekúciu opätovne začať v prípade objavenia majetku povinného), ale z dôvodu, že exekučný titul je nulitným právnym aktom a nemôže byť ako exekučný titul podkladom exekúcie. Ak bola exekúcia zastavená z takéhoto dôvodu, nebude možné exekúciu opätovne začať na základe neúčinného exekučného titulu. Zastavenie exekúcie z takéhoto dôvodu potom treba považovať za prekážku veci rozhodnutej.
15. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
16. Podľa § 45 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu (ďalej len „ZoRK“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (1). Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c) (2).
17. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu. Na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a) alebo b) Zákona o rozhodcovskom konaní, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach, v ktorých bol účastníkom konania oprávnený, a preto je oprávnenému dobre známy.
18. Z uvedeného je potom možné uzatvoriť, že ak exekučný súd zastavil exekúciu (resp. zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne zastavil exekučné konanie) z dôvodu nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne preskúmaval tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz bolo právoplatne rozhodnuté. Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie (či exekučného konania), ide síce z hľadiska formy o procesné rozhodnutie, ktoré však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda hmotnoprávnu otázku, ktorú v zmysle cit. § 159 ods. 3 OSP nie je možné prejednávať znova.
19. Ak Exekučný poriadok neupravuje otázku prekážky veci právoplatne rozhodnutej, nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že nemožno použiť úpravu tejto otázky zakotvenú v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku, pretože takýto záver je v priamom rozpore s výslovným znením ustanovenia § 251 ods. 4 OSP. Na tejto skutočnosti nič nemení fakt, že Exekučný poriadok upravuje osobitne tzv. prekážku litispendencie v § 36 ods. 3, na čo poukázal oprávnený, pretože takéto legislatívne riešenie nie je v rozpore s cit. § 251 ods. 4 OSP, ktorý predpokladá iba tzv. subsidiárne použitie OSP, teda jeho použitie v prípadoch, ak Exekučný poriadok určité aspekty konania neupravuje.
20. V prípade prekážky rozhodnutej veci pritom nejde o opätovné posúdenie listín, pretože súd má preukázané, že tieto skutočnosti už boli posudzované v inom konaní, ktoré je právoplatne skončené, teda je tu prekážka rozhodnutej veci, kedy vec treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska a to v zmysle § 251 ods. 4 s použitím § 104 ods. 1 OSP a 159 ods. 3 OSP (akt. § 161 ods. 2, ods. 3 a § 230 CSP)
a o žiadosti o udelenie poverenia už nerozhodovať, ale obdobne ako je to u prekážky litispendencie, rozhodnúť procesným uznesením o zastavení exekučného konania.
21. V predmetnej veci teda súd prvej inštancie správne rozhodol, keď exekučné konanie zastavil. Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na prekážku veci rozhodnutej, však bolo potrebné zastaviť exekučné konanie s použitím § 161 ods. 2, 3 CSP a § 230 CSP.
22. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom dôvodným, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne, s použitím ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 23. V danej veci je potrebné upozorniť na tú skutočnosť, že oprávnený svojim odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu, teda aj vo výroku o náhrade trov exekúcie (ktorý je závislý od výroku o zastavení exekúcie), pretože napadnuté rozhodnutie žiadal v celom rozsahu zrušiť. Oprávnený v podanom odvolaní osobitné odvolacie dôvody proti výroku o trovách exekúcie neuvádzal. Výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov exekúcie však už nemohlo byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu, pretože dňa 1. novembra 2013 nadobudla účinnosť novela Exekučného poriadku, zákona č. 299/2013 Z.z., ktorá zrušila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. Pretože predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, podľa prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v spojení s § 374 ods. 4 veta tretia O.s.p., s účinnosťou od 1. novembra 2013, bol výrok o náhrade trov exekúcie v napadnutom uznesení zrušený, a preto je potrebné, aby v ďalšom konaní o náhrade trov exekúcie súd prvej inštancie znovu rozhodol.
24. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).