Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-746-2015.pdf
PDF · 75.56 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/746/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený AK TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. B., C. XXX, o zaplatenie 2.468,11 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 30. marca 2015, č. k. 14C/15/2015-44, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 30.03.2015 č. k. 14C/15/2015-44, pre premlčanie, pri právnom posúdení podľa § 1 ods. 1, 2, § 2 zák. č. 129/2010 Z. z., § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101 Obč. zák., a § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., zamietol žalobu žalobcu ohľadne zaplatenia sumy 2.468,11 eura s príslušenstvom voči žalovanému. Vzhľadom k tejto skutočnosti, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania má spotrebiteľský charakter, súd prvej inštancie sa musel zaoberať inštitútom premlčania z úradnej povinnosti, vyplývajúcej preňho zo zákona (§ 5b zák. č. 250/2007 Z. z.).
2. V danom prípade vzhľadom na žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom vyhlásenú jednostrannú splatnosť úveru (dňa 29.01.2011) začala plynúť trojročná premlčacia doba (§ 101 Obč. zák.) žalobcovi od 14.02.2011, t. j. od posledného dňa trojdňovej lehoty od doručenia jednostranného spoplatnenia úveru žalovanému. Posledný deň tejto trojročnej všeobecnej lehoty pre podanie žaloby tohto druhu voči žalovanému uplynul žalobcovi dňa 14.02.2014, pričom žalobca predmetnú žalobu podal na OS Nitra až dňa 14.03.2014, t. j. jeden mesiac po uplynutí zákonnej premlčacej doby, na čo musel súd prvej inštancie prihliadnuť zo zákona.
3. Žalobcom namietaná aplikácia ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., na prejednávanú vec súdom prvej inštancie nemá svoje opodstatnenie, nakoľko citované zákonné ustanovenie (§5b) upravuje postup súdu pri nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súčasne súdu z úradnej povinnosti (ex offo) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie, aj bez vznesenej námietky účastníka konania, vo všetkých ešte nerozhodnutých spotrebiteľských veciach, ktoré sú na súdoch v čase účinnosti tohto ustanovenia. Od jednostranného zosplatnenia pôžičky žalobcom do podania žaloby na súde ubehlo viac ako 3 roky, čo je dostatočný časový úsek na úspešné uplatnenie žaloby na príslušnom súde. Takisto aj samotný žalovaný mohol namietať premlčanie nároku žalobcu, čo však neurobil. Súd prvej inštancie preto nepovažoval žalobcom uvádzané porušenie zásady rovnosti účastníkov konania za dôvodné.
4. O náhrade trov konania na súde prvej inštancie bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP s tým, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania priznaná nebola, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a podľa § 220 OSP zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie, resp. podľa § 221 ods. 3 OSP napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V súvislosti s posudzovaním premlčania v spotrebiteľských veciach poukázal na rozhodovaciu činnosť napr. KS v Trnave (rozhodnutie sp. zn. 9Co/138/2013 zo dňa 20.02.2014) a KS v Banskej Bystrici (rozhodnutie sp. zn. 15Co/28/2013 zo dňa 30.10.2013). Nárok žalobcu nemôže byť premlčaný, nakoľko v danom prípade štvorročná premlčacia doba začala plynúť od 15.02.2011 a ku dňu podania žaloby na súde (14.03.2014) ešte neuplynula. Priamym aplikovaním § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa súd takisto porušil zásadu ustanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov v ostatných všeobecne záväzných predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR. Navyše vzniká reálna hrozba, že súd by tak spôsobil žalobcovi škodu. Aplikáciou ust. § 5b cit. zákona dochádza k značnému porušeniu princípov právneho štátu, ako k porušeniu zásady diskriminácie a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania. Na daný právny vzťah mal súd aplikovať ustanovenia Obch. zák., o plynutí premlčacej doby, a nie ust. Obč. zák., pretože ide o zmluvu o úvere, t. j. absolútny obchod nehladiac pritom na to, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ (§ 261 ods. 4 Obch. zák.). V obč. zák., nie je dôvodné podraďovať dlžníka premlčacej doby pod ochranu spotrebiteľa, nakoľko takýto postup by druhú zmluvnú stranu (podnikateľa) postavil do nerovnovážnej pozície.
6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 30.03.2015 č. k. 14C/85/2015-44 procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, následne dospejúc k tomu právnemu záveru, že podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. V danom prípade odvolací súd predmetný, odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v ďalšom odvolací súd odkazuje na rozsah a samotný obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Na margo žalobcom namietanej „protiústavnosti“ pôsobenia ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, odvolací súd poznamenáva, že ide o tzv. nepravú retroaktivitu pôsobenia právnej normy, ktorú na rozdiel od pravej retroaktivity zákonodarca pripúšťa. Pri nepravej retroaktivite totiž zákonodarca uznáva tie právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej úpravy (právnej normy) došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O tento druh retroaktivity ide napriek tomu, keď zákonodarca novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita potom nebráni novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. V konečnom dôsledku nepravá retroaktivita nepôsobí do minulosti, ale akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, avšak tento stav sa rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy (uzn. NS SR z 29.06.2010 sp. zn. 4Cdo/98/2010). Ohľadne účinnosti ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., sa zaoberal vo svojom rozhodnutí zo dňa 21.04.2015 sp. zn. 3MCdo/12/2014, ktorý mal za to, že súd prvej inštancie musí vziať zreteľ na ust. § 5b cit. zák.
11. Na margo uplatnenej trojročnej premlčacej doby súdom prvej inštancie podľa § 101 Obč. zák., odvolací súd poznamenáva, že s takýmto postupom sa stotožňuje. Vzhľadom k tomu, že ide o uplatnenie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, tak s poukazom na ust. § 52 ods. 2 veta tretia Obč. zák., na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Obč. zák.,
aj keď by sa inak mali použiť normy Obch. zák. Uvedené platí aj v danom prípade, pretože žalovaný vystupuje v pozícii spotrebiteľa a preto použitie inštitútu premlčania sa muselo správne posúdiť podľa príslušných ustanovení Obč. zák., a nie Obch. zák., ako nesprávne žiadal žalobca.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal v tomto konaní plný úspech.
13. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).