Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Pc-4-2016.pdf
PDF · 106.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5Pc/4/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci navrhovateľa: Z. S., J.M.. XX.XX.XXXX, G. Q. K. XXX, zastúpeného Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1729, IČO: 47238429, proti účastníkovi konania: N. S., J.. XX.XX.XXXX, G. Q. K. XXX, zastúpeného L. S., J.. XX.XX.XXXX, G. Q. K. XXX, v konaní o zníženie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania datovaným k 28.07.2016, podaným na tunajší súd toho istého dňa, navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu žiadal, aby súd počnúc dňom podania návrhu znížil jeho vyživovaciu povinnosť na účastníka N. S. (ďalej len „oprávnený“) zo sumy 160,- eur na sumu 70,- eur mesačne.
2. Odôvodnil ho tým, že rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/68/2013-102 z 25.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/163/2014-123 z 15.04.2014 mu bola uložená povinnosť platiť na výživu oprávneného výživné vo výške 160,- eur mesačne. Od času rozhodovania súdu o výživnom sa na jeho strane výrazne zmenili pomery, a to najmä na strane jeho príjmov. V čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie (25.11.2013) bol zamestnaný ako robotník prípravy surovín v spoločnosti OFZ, a. s. Pracovná zmluva z 23.09.2013 bola uzavretá na dobu určitú od 23.09.2013 do 31.10.2013 a doplnkom č. 1 z 28.10.2013 bola doba trvania pracovného pomeru predĺžená do 31.12.2013. Vzhľadom na finančnú situáciu zamestnávateľa mu nebolo ponúknuté uzavretie ďalšej pracovnej zmluvy a jeho pracovný pomer dňa 31.12.2013 skončil. Od marca 2014 do marca 2015 pracoval v spoločnosti SLOVTOP spol. s r. o., Oravská Poruba 190, IČO: 31566430, kde dosahoval hrubý mesačný príjem priemerne 404,80 eura. Od marca 2015 pracuje v spoločnosti B0, s. r. o., Oravská Poruba 190, IČO: 47972491, kde dosahuje priemerný hrubý mesačný príjem 390,50 eura. Súd by mal zohľadniť, že vzhľadom na jeho súčasný príjem je výživné vo výške 160,- eur neprimerane vysoké. Po pokrytí svojich nevyhnutných nákladov mu nezostanú dostatočné finančné prostriedky, aby mohol oprávnenému platiť uvedené výživné. Od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zníženie výživného pre plnoleté dieťa. Poukázal na § 78 ods. 1 zákona NR SR č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien (ďalej len „ZoR“).
3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu doručenom súdu 22.08.2016 vyjadril nesúhlas s návrhom navrhovateľa na zníženie výživného a žiadal ho zamietnuť. Má za to, že navrhovateľ je schopný platiť
výživné vo výške, v akej mu bolo naposledy určené. Domnieva sa, že príjem navrhovateľa je vyšší, ako uvádza v návrhu vzhľadom na jeho životný štandard, skutočné náklady a skutočnosť, že z takého nízkeho príjmu, ktorý deklaruje, sa v rámci konania dal právne zastúpiť. Pomery na jeho strane sa nijakým spôsobom nezmenili. Naďalej je študentom Strojníckej fakulty STU v Bratislave v dennej forme Ing. štúdia v študijnom odbore automobily a mobilné pracovné stroje. Jeho náklady na ubytovanie v ŠD Mladá garda - 84,11 eura mesačne, na dopravu v Bratislave - 36,15 eura za 3 mesiace, poistenie 20,- eur mesačne, úrazové poistenie 72,14 eura za rok, strava: raňajky cca 1,50 eura, obed cca 2,20 eura, večera cca 2,- eurá, mobilný telefón vrátane internetu 13,- eur mesačne, literatúra - kopírovanie, tlač študijných materiálov cca 5,- eur mesačne, oblečenie cca 30,- eur mesačne, lieky cca 10,- eur mesačne, športové, kultúrne a spoločenské vžitie cca 20,- eur mesačne, hygienické potreby cca 10,- eur mesačne. Matka uhrádza hypotekárny úver, pričom splátka predstavuje 140,- eur mesačne, ktorý si zobrala, aby vyplatila navrhovateľa v rámci BSM, elektriku + plyn cca 105,- eur mesačne, úrazové poistenie 10,16 eura mesačne, poistenie nehnuteľnosti 136,79 eura ročne, poplatky za komunálny odpad 51,42 eura ročne, koncesionárske poplatky 4,64 eura mesačne, lieky cca 30,- eur mesačne. Nežije nadštandardne. Výživné, ktoré mu navrhovateľ - jeho otec uhrádza pravidelne, okrem júna 2015 a mája 2016, kedy výživné doteraz neuhradil, mu len akurát postačuje na náklady spojené so štúdiom. Navrhovateľ nad rámec výživného nijakým spôsobom neprispieva.
4. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 21.09.2016 v neprítomnosti oprávneného, ktorý prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu študijných povinností a vyjadril súhlas s konaním v jeho neprítomnosti.
5. Zástupca navrhovateľa na uvedenom pojednávaní poukazujúc na ust. § 75 ods. 1 ZoR uviedol, že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov v tom, že v súčasnosti už navrhovateľ nežije v spoločnej domácnosti so synom a jeho matkou. Tento aktuálne žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá má zdravotné problémy. V dôsledku zdravotných problémov navrhovateľa a jeho matky došlo k zvýšeniu ich životných nákladov. Poukázal tiež na pokles príjmu navrhovateľa oproti stavu, z ktorého súd vychádzal pri určení výživného, keď jeho príjem poklesol na sumu 390,- eur mesačne. Ak protistrana tvrdí, že má mať navrhovateľ ešte nejaký ďalší príjem, okrem toho, čo dokladovali, navrhol vykonať výsluch tej osoby, od ktorej sa to zástupkyňa N. S. mala dozvedieť. Podľa dohody o vyporiadaní BSM aj exmanželke navrhovateľa pripadli okrem domu aj časti jeho zariadenia, napr. zariadenia kuchyne, obývacej izby, kúpeľný nábytok, spálňa. Nespochybnil existenciu a dôvodnosť tých výdavkov, ktoré vyčíslil oprávnený, ktorých celková suma je cca 380,- eur mesačne, čo je síce veľa, ale sú to opodstatnené veci, nakoľko ide o študenta vysokej školy. Od posledného rozhodovania sa životné náklady oprávneného zásadne nezmenili, kdežto u navrhovateľa došlo k nárastu životných nákladov a aj k poklesu jeho príjmov. Nespochybnil, že od posledného rozhodovania sa zvýšili aj výdavky na strane druhého rodiča oprávneného, čo je pochopiteľné vzhľadom na odstup času. Z príjmu, ktorý navrhovateľ dosahuje, nedá sa platiť určené výživné. Hoci výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami, aj navrhovateľ musí z niečoho žiť a mať právo na životnú úroveň. Z OFZ Istebné navrhovateľ neodišiel dobrovoľne, ale preto, že tam došlo k hromadnému prepúšťaniu. Zarábal tam okolo 500,- eur, z čoho sa ako tak dalo platiť určené výživné. Ak by mu taký príjem zostal, tak by navrhovateľ bol ochotný platiť doteraz určené výživné, ale z terajšieho príjmu mu to už nevychádza.
6. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že dom, v ktorom býva teraz oprávnený so svojou matkou a ktorý im patril spoločne, bol v čase, keď on odišiel, úplne v poriadku. Dom bol pravidelne vetraný, akurát steny boli špinavé. Ak bolo nejaké zaplesnenie, tak len za nábytkom, ktorý sa dlhodobo neprekladal. Potvrdil, že mu bolo vyplatených matkou oprávneného 36.000,- eur z titulu vyporiadania BSM. Tie veci, ktoré si zobral v súvislosti s vyporiadaním BSM, určite nemali hodnotu 50.000,- eur, ale možno 2.000,- až 3.000,- eur. On si zobral 15-ročnú Toyotu Avensis, ktorá mala podľa neho vtedy hodnotu 2.000,- eur, možno ani to nie. Je pravdou, že u jeho zamestnávateľa to bolo kedysi v minulosti tak, že dával chlapom peniaze aj pomimo, ale takto to bolo len v minulosti a nie už v období, keď tam od 15.03.2014 začal pracovať on. Za tie 3 roky dostal dvoje monteriek a dvoje bagandží. Nerozumie tej vyššej pozícii, o ktorej sa vyjadril jeho zamestnávateľ, lebo tam sú len opravári a potom len šéf. Žiadna iná pozícia nie je. Žiadnych majstrov nemajú. Jeho matka má starobný dôchodok vo výške 415,- eur. Teraz, ako býva s matkou, sa jej zdravotný stav zhoršil a často musí chodievať do nemocnice autom. Tiež v dome musel opravovať vodovodné rúry, ktoré roztrhlo a ktoré sú už 50-ročné. Teraz bol v lete dlhší čas - skoro 3 mesiace práceneschopný, lebo mal natrhnuté šľachy na nohe. Mohol s tým maródovať aj dlhšie, ale ťahal sa do roboty. Zo Sociálnej poisťovne dostal, ak sa nemýli, raz okolo 200,- eur a druhýkrát okolo
150,- eur. Tiež má zdravotné problémy a chodí po doktoroch, bolia ho kríže, krčná chrbtica a kĺby. Aj 3- krát do mesiaca ide k doktorovi. Zamestnávateľ mu už povedal, že ak bude takto robiť, aby si zháňal inú robotu. Bol sa informovať na inú robotu, na SAD, v Bourbone, v Hovale, v Itosse. Zatiaľ nič z toho nebolo úspešné. Má odporučené kúpele. Dva roky v kúpeľoch nebol a teraz by mal ísť zhruba o mesiac. Urobil si také sporenie, kde mu z platu strhávajú 70,- eur, a má tam nasporených okolo 1.000,- eur. Zatiaľ za kúpele zaplatil 525,- eur a má tam ísť na 20 dní. Za obdobie svojej poslednej PN na lieky doplácal celkovo okolo 150,- eur. Má aj zvýšené cestovné náklady s chodením po doktoroch, či už ním alebo s jeho mamou. Aktuálne má vyživovaciu povinnosť už len k N. S.. Tých peňazí, ktoré dostal ako výplatok z BSM, sa netýka, zatiaľ ich má v banke a mieni ich použiť ako výplatok súrodencov z domu, v ktorom býva, ak tam zostane bývať. Už v predchádzajúcom konaní poukazoval na stavebné sporenie oprávneného, kde bolo okolo 8.000,- eur. Cyklus sporenia už mu skončil, takže si tie peniaze môže rozumne vyberať.
7. Zástupkyňa oprávneného uviedla, že má informáciu od bývalých zamestnancov terajšieho zamestnávateľa navrhovateľa, že u tohto zamestnávateľa je pravidlom, že popri oficiálne vykazovanej mzde tento vypláca svojim zamestnancom zhruba v rovnakej výške ďalšie finančné prostriedky, takže príjem navrhovateľa, ktorý vykazuje, nie je jeho jediným príjmom. Nemôže došikovať na súd tie osoby, od ktorých sa to dopočula, lebo všetko sú to kamaráti zamestnávateľa navrhovateľa, takže by nešli svedčiť. Vie, že bývalá testiná, s ktorou navrhovateľ býva, má dôchodok aspoň 500,- eur. Dom, v ktorom s ňou navrhovateľ býva, patrí navrhovateľovi len v 1/4-ine a zvyšok vlastnia jeho súrodenci, takže nemá veľké náklady v súvislosti s jeho údržbou, na ktorej sú povinní spolupodieľať sa všetci spoluvlastníci. Dom, v ktorom s nimi navrhovateľ býval a v ktorom teraz býva spolu s oprávneným, zostal zaplesnený. Jeho opravu potom ako sa z neho vysťahoval navrhovateľ, financovala z príjmu, ktorý si zarobila, lebo mala aj tri roboty naraz. Chodila upratovať do školy, opatrovala takú tetu a robila ešte v Tescu. Od januára má príjem už len z Tesca. V decembri 2015 skončila v škole a v novembri 2015 skončila s opatrovaním. V súvislosti s vyporiadaním BSM vyplatila navrhovateľovi sumu 36.000,- eur, a to časť 13.05.2015 a zvyšok zhruba mesiac potom. Od sestry si požičala 15.000,- eur a dohodli sa tak, že jej to má vyplatiť po 10 rokoch naraz. Banke spláca po 140,- eur mesačne na 12 rokov a pôžička bola vo výške 15.000,- eur. Sumu 5.000,- eur jej daroval na výplatok navrhovateľa otec. Navrhovateľ si vzal z domu veci a materiál v hodnote zhruba 50.000,- eur, napr. motorku, gaz, OMV Toyota, zváračky, kompresor, pílu Husquarnu, cirkulár, prístrešok, ktorý mali pri dome, železo, atď. Tiež má 60 rokov a zdravotné problémy. Snaží sa, aby sa hýbala a niečo si zarobila. Syn cez prázdniny pracoval 2 mesiace v Mibe. Za každý z odrobených mesiacov tam zarobil cca 260,- eur v čistom. Potvrdila, že oprávnenému už na stavebnom sporení skončil 6-ročný cyklus. Tie peniaze vložili na ďalšie stavebné sporenie, aby mal nejaké peniaze do budúcna, keď skončí štúdium a mohol si zadovážiť nejaké bývanie. To nové sporenie má cca 2 roky, teda od r. 2014 a vložili tam všetky peniaze z predchádzajúceho sporenia, kde mal pri jeho ukončení 6.200,- eur. Ona oprávnenému platí na výživu viac ako je výživné od navrhovateľa. Mesačne ju to vyjde tých 200,- eur.
8. Naposledy bolo o výške výživného zo strany navrhovateľa na oprávneného rozhodované rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín z 25.11.2013 č. k. 5C/68/2013-102, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť platiť na jeho výživu za obdobie od 11.07.2013 do 31.08.2013 po 100,- eur mesačne a za obdobie od 01.09.2013 do budúcna po 160,- eur mesačne, vždy do každého 25. dňa v mesiaci vopred k rukám oprávneného, s uložením povinnosti zaplatiť do troch mesiacov od právoplatnosti zameškané výživné vzniknuté za obdobie od 11.07.2013 do vyhlásenia rozsudku vo výške 288,87 eura. Vo zvyšnej časti súd návrh terajšieho oprávneného, ktorým sa tento domáhal ešte vyššieho zvýšenia výživného, zamietol a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 15.04.2014 č. k. 5Co/163/2014-123, právoplatným 30.05.2014.
9. Uvedeným rozsudkom súd určil zvýšené výživné v sume 160,- eur mesačne počnúc mesiacom, v ktorom oprávnený začal štúdium na vysokej škole dennou formou mimo miesta svojho bydliska. V tom čase matka oprávneného mala príjem ako upratovačka (zistený za mesiac september 2013 v sume 364,78 eura brutto (336,46 eura netto), ďalší príjem na základe dohody o pracovnej činnosti s dohodnutou odmenou za vykonanú prácu 2,44 eura/h brutto, ktorý v priemere za obdobie jún až august 2013 predstavoval 59,25 eura mesačne netto a tiež poberala prídavky na oprávneného vo výške 23,10 eura mesačne. Príjem navrhovateľa v tom čase (zistený za obdobie 08/2013 až do 31.08.2013 u jeho predchádzajúceho zamestnávateľa - u ktorého pracoval do 22.09.2013 vrátane), predstavoval 590,64 eura mesačne netto. Podľa platového výmeru od nového zamestnávateľa mal mať navrhovateľ mesačný plat 502,- eur mesačne, pričom podľa informácie o štruktúre výšky stanoveného mesačného platu,
jeho plat od 23.09.2013 mal predstavovať celkovo 530,- eur mesačne. Pracovný pomer (na rozdiel od predchádzajúceho zamestnávateľa, kde bol na dobu neurčitú) mal navrhovateľ uzavretý na dobu určitú
- do 31.12.2013. Za mesiac október 2013 zarobil celkovo 444,07 eura. Navrhovateľ v tom čase žijúci spolu s oprávneným a jeho matkou v tom istom dome platil za elektriku 144,- eur mesačne, za plyn cca 6,- eur mesačne a za RTVS - 4,64 eura mesačne, na úhradu čoho mu do mesiaca október 2013 matka oprávneného poukazovala 74,- eur mesačne. V období od 15.05. do 05.06.2013 sa navrhovateľ podrobil kúpeľnej liečbe, za čo uhradil 441,- eur, na čo si pravidelnými platbami sporil a aj do budúcna sporí. Vyššie položky ohľadne jeho výdavkov predstavovali za dotknuté obdobie jeho platby u zubára, kde v mesiaci september 2013 zaplatil celkovo 186,50 eura a za okuliare + sklá v mesiaci august a september 2013 celkovo 210,- eur. Pri posudzovaní pomerov navrhovateľa súd s poukazom na § 75 ods. 1 veta druhá ZoR vychádzal z jeho potencionálnych zárobkových možností, a to tých, ktoré mal u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa, zohľadniac pri tom aj možnosti matky oprávneného spolupodieľať sa s ohľadom na jej pomery na plnení vyživovacej povinnosti k oprávnenému. V súvislosti so zmienenou potencionalitou zárobkových možností navrhovateľa súd poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia, že dôvodom ukončenia jeho predchádzajúceho pracovného pomeru mali byť jeho zdravotné problémy, keď jeho pracovný pomer bol skončený dohodou iniciovanou navrhovateľom, v ktorej o ňom tvrdenom dôvode nie je žiadna zmienka. Poukázal tiež na nemožnosť použitia finančných prostriedkov zo stavebného sporenia oprávneného na úhradu nákladov spojených so štúdiom s ohľadom, že ešte neuplynul 6-ročný cyklus sporenia, po ktorom možno tieto prostriedky použiť aj na iný účel ako na „zabezpečenie bývania“ a okrem toho aj na to, že vtedajšie pomery rodičov oprávneného nie sú tak nepriaznivé, že by si to vyžadovalo použitie týchto prostriedkov už počas štúdia oprávneného a nie až po jeho skončení na „štart oprávneného do života“ pre zabezpečenie jeho bývania alebo iných potrieb. Napokon poukázal aj na to, že oprávnenému ani jeho terajšie pomery (hoci sú o niečo nepriaznivejšie, než jeho možné pomery a hlavne „neistejšie“) neznemožňujú platiť určené výživné bez ohrozenia jeho nevyhnutných životných nákladov ako pravidelných mesačných nákladov, tak aj jednorazových, resp. nepravidelných.
10. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 3 ZoR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa § 63 ods. 1 ZoR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 ZoR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1 a 3 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
11. Od posledného rozhodovania o výživnom sa pomery oprávneného zásadnejším spôsobom nezmenili, hoci došlo k ich určitému nárastu, pričom výšku jeho terajších životných nákladov oprávneného a ich odôvodnenosť tak ako ich tento vyčíslil vo vyjadrení k návrhu, navrhovateľ (jeho zástupca) označil za opodstatnenú, a ktorých celková výška prestavuje cca 380,- eur mesačne. Oprávnený naďalej študuje na vysokej škole dennou formou štúdia, kde je aktuálne v prvom ročníku inžinierskeho štúdia (študijný program automobily a mobilné pracovné stroje), ktorého štandardná dĺžka predstavuje 2 roky.
12. Priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľa za obdobie 03 až 12/2015 predstavoval 328,75 eura bez náhrad mzdy a príjmu (s ňou 387,63 eura a za obdobie 01 až 04/2016 (v mesiaci 05 bol 6 dní PN a v mesiacoch 06 a 07/2016 bol celý čas PN) predstavoval jeho čistý príjem aj s náhradami 407,35 eura. Priemerný čistý mesačný príjem matky oprávneného zo závislej činnosti za obdobie 03 až 08/2016 predstavuje 350,- eur a okrem toho poberá starobný dôchodok vo výške 403,50 eura mesačne. Táto spláca úver po 140,- eur mesačne, ktorý si rovnako ako ďalšiu pôžičku od jej sestry zobrala v súvislosti s vyplatením navrhovateľa sumou 36.000,- eur na základe dohody o vyporiadaní ich BSM, podľa ktorej zostala matke oprávneného dovtedy spoločná domová nehnuteľnosť s príslušenstvom.
13. Na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľa požadujúceho zníženie výživného z doposiaľ určenej výšky 160,- eur na sumu 70,- eur mesačne počnúc dňom 28.07.2016 v celom rozsahu ako nedôvodný, zamietol. Oprávnený ako študent vysokej školy dennou formou štúdia je nesporne naďalej odkázaný na výživu svojich rodičov. Na tejto skutočnosti nič nemení to, že oprávnený počas letných mesiacov mal príjem z brigádnickej činnosti. Opätovne súd pri svojom rozhodnutí ohľadne schopností a možností navrhovateľa zohľadnil jeho potencionálne možnosti, keďže tento na základe len svojho rozhodnutia (bez preukázania takého dôvodu, ktorý by bol býval relevantným (napr. z hľadiska ním tvrdeného, ale nepreukázaného nepriaznivého jeho zdravotného stavu) pre takýto jeho postup, inicioval v mesiaci september 2013 skončenie svojho pracovného pomeru, ktorý mal na dobu neurčitú, v ktorom dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 590,- eur mesačne, hoci následne sa dokázal zamestnať za o niečo nižší príjem naviac len na dobu určitú, pričom po ukončení jeho pracovného pomeru sa tento opätovne zamestnal s ešte nižším príjmom ako u predchádzajúceho zamestnávateľa. Uvedené skutočnosti je potrebné zohľadniť v neprospech navrhovateľa, ktorý bez ospravedlniteľného dôvodu sa „zriekol“ výhodnejšieho zamestnania“, v ktorom mohol naďalej dosahovať príjem minimálne v tej výške, v akej ho mal do septembra 2013 a ktorý mu umožňoval platiť určené výživné. Okrem toho navrhovateľ disponuje výplatkom z BSM v sume 36.000,- eur, ktorý podľa svojho tvrdenia doposiaľ ani sčasti nespotreboval. Aj uvedený fakt pri na jednej strane ním tvrdenom len takom jeho príjme, ktorý mal súd preukázaný a výške jeho mesačných nákladov, či už pravidelných - opakujúcich sa, tak aj jednorazových na strane druhej, ktoré mu podľa jeho tvrdenia neumožňujú platiť určené výživné, spoľahlivo preukazuje, že navrhovateľ je naďalej schopný hradiť si svoje životné náklady a súbežne (napriek aj pravidelnému sporeniu pre účely úhrady nákladov na kúpeľnú starostlivosť, ktorú má absolvovať v tomto roku) platiť určené výživné, ktoré má s poukazom na § 62 ods. 5 ZoR prednostný charakter pred inými výdavkami rodičov, bez toho, že by bol nútený „siahnuť“ na finančné prostriedky získané v rámci vyporiadania jeho zaniknutého BSM, ktoré mal s matkou oprávneného a v rámci ktorého získal aj viaceré hnuteľné veci. Tiež naďalej platí záver, ktorý tunajší súd uviedol v predchádzajúcom konaní ohľadne výživného na oprávneného pokiaľ ide o stavebné sporenie, a to že pomery ako navrhovateľa a tak aj matky oprávneného nie sú ani v súčasnosti tak nepriaznivé, že by neumožňovali im ako povinným osobám vyfinancovanie odôvodnených životných nákladov oprávneného, ktorých výšku výrazne ovplyvňuje nielen vek oprávneného, ale predovšetkým jeho vysokoškolské štúdium, prečo by malo byť opodstatneným žiadať od oprávneného, aby siahal na svoju rezervu vo forme financií zo stavebného sporenia ešte pred ukončením jeho štúdia (odhliadnuc od toho, či by to vôbec bolo možné so zreteľom na nový cyklus sporenia). Pritom, keď navrhovateľ akceptoval oprávneným vyčíslenú výšku jeho životných nákladov, je zrejmé, že doposiaľ určená výška výživného dosahuje cca 42 % z výšky týchto nákladov, čiže na ich úhrade sa naďalej podieľa väčším dielom matka oprávneného, s ktorou oprávnený žije v spoločnej domácnosti. Súd teda uzatvára, že je naďalej v možnostiach navrhovateľa, platiť na výživu oprávneného výživné v doposiaľ určenej výške.
14. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 58 CMP podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).