Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-697-2015.pdf
PDF · 90.41 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/697/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu S. X., J.. XX.XX.XXXX, G. I. H., E. XXX, zastúpeného JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so sídlom v Sabinove, Ružová 10, proti žalovanej N. X.Ň., J.. XX.XX.XXXX, G. I. V., D. XX, zastúpenej opatrovníčkou Denisou Puškášovou, nar. 01.03.1973, bývajúcou v Rožňave, Edelényska 42, o zaplatenie 320,- eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 28. apríla 2015 č.k. 4C/158/2014-58 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo veci samej.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku žalobcovi zaplatiť sumu 320,- eur a na účet právneho zástupcu žalobcu nahradiť trovy konania vo výške 117,71 eura.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou uplatnenej peňažnej pohľadávky voči žalovanej domáhal s tvrdením, že rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 22.11.2011 sp. zn. 7P/223/2011 bola počnúc dňom 23.6.2011 zrušená jeho vyživovacia povinnosť voči žalovanej a zároveň bol zmenený rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 1.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.01.2010 č.k. 7CoP/374/2009-206, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu žalovanej sumu 80,- eur mesačne vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky žalovanej, na základe ktorých si svoju vyživovaciu povinnosť voči žalovanej plnil riadne a včas a výživné poukazoval k rukám matky žalovanej O. K., ktorá je jej opatrovníčkou. Pretože jeho vyživovacia povinnosť voči žalovanej bola zrušená ku dňu 23.06.2011 a žalovanej dňa 11.08.2011 prostredníctvom pošty poukázal sumu 160,- eur a dňa 19.10.2011 sumu 160,- eur, vznikol preplatok na výživnom vo výške 320,- eur, ktorý mu žalovaná odmietla vrátiť napriek jeho písomnej výzve.
3. Poukázal tiež na obranu žalovanej, zastúpenej matkou, ustanovenou za opatrovníčku na jej zastupovanie rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 11.9.2014 č.k. 7Ps/26/2014-34. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť, nakoľko požadované vrátenie výživného je v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na fakt, že žalovaná je dcéra žalobcu, ktorá v dôsledku ťažkej mentálnej retardácie na úrovni ťažkej imbecility nie je schopná žiadnych právnych úkonov, nie je a nikdy nebude schopná samostatne sa živiť z objektívnych dôvodov, žalobca sa nikdy o svoju dcéru nezaujímal, dcére nikdy ničím neprispel, za dcéru sa od narodenia hanbil a uplatňovanie práva žalobcu je v rozpore s jej potrebami i možnosťami.
4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca je otcom žalovanej, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 11.09.2014 č.k. 7Ps/26/2014-34 pozbavená spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníčku žalovanej bola ustanovená jej matka O. K., J.. XX.XX.XXXX, vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanej bola právoplatným rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 22.11.2011 č.k. 7P/223/2011-68 zrušená počnúc od 23.06.2011. Ďalej vychádzal z medzi stranami nespornej skutočnosti ohľadom výšky preplatku na výživnom pre žalovanú v sume 320,- eur a z faktu, že žalovaná bola v čase vzniku preplatku na výživnom plnoletá, výživné zo strany žalobcu bolo zrušené z dôvodu, že žalovanej bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 287,60 eura mesačne a žalobca má vyživovaciu povinnosť voči ďalším štyrom maloletým deťom a je spolu so svojou manželkou vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
5. Po právnom posúdení veci podľa § 78 ods. 2 a § 110 Zákona o rodine, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že preplatok na výživnom vzniknutý v dôsledku zrušenia výživného za obdobie po nadobudnutí plnoletosti žalovanej je treba žalobcovi vrátiť, keďže výživné sa v zmysle § 78 ods. 2 Zákona o rodine nevracia iba ak ide o maloleté dieťa a požiadavka žalobcu na vrátenie preplatku na výživnom pre žalovanú nie je v rozpore s dobrými mravmi i vzhľadom na jeho majetkovú, osobnú a sociálnu situáciu, t.j. ak žalobca má vyživovaciu povinnosť voči ďalším štyrom svojim maloletým deťom a je spolu s manželkou vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 O.s.p. a priznal procesne úspešnému žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 19 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 98,71 eura, ktoré vyčíslil ako odmenu advokáta žalobcu za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 01.03.2013, za podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie žalobcu dňa 12.03.2015 a k týmto úkonom právnej služby prislúchajúci režijný paušál 2 x 7,81 eura za rok 2013 a 1 x 8,39 eura za rok 2015.
7. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, v podstate namietajúc právny záver súdu prvej inštancie, že žalobcom uplatnený nárok na vrátenie preplatku výživného voči žalovanej nie je v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovala zmeniť napadnutý rozsudok a žalobu zamietnuť, prípadne umožniť zaplatiť dlh v splátkach po 10,- eur mesačne s odôvodnením, že súd prvej inštancie neprihliadol ku skutočnosti, že žalovaná je ťažko postihnutou dcérou žalobcu, o ktorú sa žalobca nikdy nezaujímal, nestaral a pravidelnému plateniu výživného sa vyhýbal, hoci jej stav si vyžaduje sústavnú a nepretržitú každodennú starostlivosť. Žalobcom požadovaný nárok na vrátenie preplatku žalovaná označila za zarážajúci, nehumánny a priam neľudský v situácii, ak žalovaná trpí ťažkou mentálnou retardáciou na úrovni ťažkej imbecility, v dôsledku čoho bola pozbavená na právne úkony, a ak žalobca žiada vrátiť preplatok na výživnom z jej invalidného dôchodku, ktorý žalovaná poberá mesačne vo výške 287,60 eura.
8. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len "CSP") prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (do 30.6.2016 § 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) nie je daný.
10. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že obsah odvolania žalovanej nie je spôsobilý spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacieho dôvodu v ňom uvedeného, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy náležite vyhodnotil a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych právnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie v spore. Ani počas odvolacieho konania nevyšili najavo žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie.
11. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody napadnutého rozsudku, a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a má za to, že súd prvej inštancie sa v dôvodoch rozsudku v zásade vyporiadal aj s odvolacími námietkami žalovanej, a preto len na zdôraznenie správnosti rozsudku považuje odvolací súd za potrebné dodať:
12. Možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva žalobcu je v súlade s dobrými mravmi, a v prípade, že tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť, dáva súdu ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Dobrými mravmi rozumie ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Pokiaľ ide o výkon práva, ktoré strane sporu dáva priamo právny predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohoto ustanovenia len vo výnimočných prípadoch. V okolnostiach daného sporu v zásade len vtedy, ak by výkon práva žalobcu žiadať preplatok na výživnom pre plnoletú žalovanú bol iba prostriedkom umožňujúcim poškodiť žalovanú, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho žalobcu by bolo bez významu. Len v takom prípade by bolo možné uzavrieť, že sa jedná síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohoto subjektívneho práva (označované rovnako ako šikana) na úkor druhej strany, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi.
13. V posudzovanom spore súd prvej inštancie po uvážení vyššie uvedených konkrétnych okolností sporu správne uzavrel, že okolnosti, za ktorých žalobca uplatnil svoj nárok na vrátenie preplatku na výživnom pre žalovanú potom, ako jeho vyživovacia povinnosť voči žalovanej bola zrušená právoplatným súdnym rozhodnutím ku dňu 23.06.2011, zaplatenom v mesiaci august a október 2011 (dňa 11.08.2011 v sume 160 eur a dňa 19.10.2011 v sume 160,- eur), neboli naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je právo na vrátenie zaplateného výživného po zrušení vyživovacej povinnosti žalobcu voči žalovanej počnúc od 23.06.2011 (z dôvodu priznania invalidného dôchodku žalovanej) právoplatným rozsudkom Okresného súdu Rožňava zo dňa 22.11.2011 č.k. 7P/223/2011-68, voči ktorému žalovaná odvolanie nepodala. Rovnako nebolo možné priznať úspech návrhu žalovanej o povolenie splácať dlh v splátkach (všeobecným odkazom o možnosti "prípadne umožniť zaplatiť dlh v splátkach po 10 eur mesačne"), keď tento nijakým relevantným spôsobom, s ktorým by sa mohol odvolací súd vysporiadať, neodôvodnila.
14. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
15. Vo vzťahu k výroku o trovách konania však podmienky na potvrdenie, ale ani pre zmenu rozhodnutia súdu neboli. V posudzovanom spore síce správne postupoval súd prvej inštancie, ak pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. (od 01.07.2016 ust. § 255 ods. 1 CSP), zakotvujúceho zásadu procesného úspechu v spore, pochybil však, ak neposúdil zároveň okolnosti relevantné pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p. (od 01.07.2016 ust. § 257 CSP). Súdu pritom priamo zo zákona vplývala povinnosť i pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. skúmať aj (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p., a to osobitne v situácii, ak v danom prípade práve na dôvody hodné osobitného zreteľa žalovaná poukazovala v priebehu konania.
16. Vo vyššie uvedených súvislostiach je tak potrebné hodnotiť ako oprávnenú odvolaciu námietku žalovanej v tom smere, že súd sa ňou uvádzanými osobitnými okolnosťami na strane žalobcu i žalovanej nezaoberal a je nutné uzavrieť, že právne posúdenie otázky náhrady trov konania v spore je neúplné a preto nesprávne. Odvolaciemu súdu preto neostávalo iné, ako podľa 389 ods. 1 písm. c) CSP. v tejto časti zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
17. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude zistiť všetky skutočnosti relevantné pre použitie ustanovenia 257 CSP (do 30.6.2016 ust. § 150 ods. 1 O.s.p.) na rozhodnutie o trovách konania, následne uzavrieť, či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu uvedeného ustanovenia. Následne opätovne rozhodnúť o trovách konania, skutkové a právne závery riadne odôvodniť vo svojom rozhodnutí
s tým, že v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa súd musí rozhodnúť o nepriznaní náhrady trov konania na súde prvej inštancie.
18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko v odvolaní procesne úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli a procesne neúspešná žalovaná na náhradu trov odvolacieho konania nemá právo.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424) CSP.
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 1, 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).