Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-11C/78/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Monikou Blahutiakovou v právnej veci žalobcu: C. T., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX, XXX XX J., zastúpeného Občianskym združením „Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov", Škultétyho 3, 040 01 Košice, právne zastúpeného JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, Škultétyho 3, Košice proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO 31 690 904, Garbiarska 2, 040 71 Košice, právne zastúpenému MST PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, IČO 36 861 545, Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41, Košice sp.zn. 2C/2846/2012 z 19.1.2012 v celom rozsahu z r u š u j e.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava V súdny poplatok 99,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiadal, aby súd zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Alžbetinej 41, Košice sp.zn. 2C/2846/2012 z 19.1.2012 v celom rozsahu, popierajúc platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým právomoc rozhodcovského súdu poukazujúc ďalej na to, že žalobcovi bolo odňaté právo konať pred súdom, čím bolo porušené jeho právo zaručené v Ústave SR, v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v Občianskom súdnom poriadku, keď Arbitrážny súd v Košiciach prostredníctvom rozhodcu rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov a ničím nepodložených tvrdení žalovaného ( o údajných nákladoch vzniknutých v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy, ktoré nijako nešpecifikoval), nepredvolal žalobcu ako účastníka konania ani mu neoznámil termín rozhodovania a neumožnil mu tak riadne si obhájiť svoje práva. K žalobnému návrhu žalobca pripojil návrh na začatie konania o zaplatenie 108,05 Eur zo dňa 2.1.2012, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 9.1.2012, rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Alžbetinej 41, Košice sp.zn. 2C/2846/2012 z 19.1.2012, návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy z 27.5.2007, výňatok zo Všeobecných poistných podmienok, obsahujúcich časť XIV

- XVII obsahujúci podpis poistníka ( žalobkyne ) a ďalšie zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX opatrené podpisom zmluvných strán a oznámenie o zániku poisteniu zo dňa 10.3.2008.

2. Žalobca podaním doručeným konajúcemu súdu 1.10.2013 požiadal o odklad vykonateľnosti vyššie uvádzaného rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach. Konajúci súd vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku zo dňa 19.1.2012 sp.zn. 2C/2846/2012 odložil uznesením 11C 78/2013-34 dňa 25.8.2014 odložil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.3.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 8Co 587/14 zo dňa 27.1.2015.

3. Žalovaný dňa 8.9.2014 navrhoval prerušenie konania do právoplatného ukončenia konania o uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo 1/2012 ( týka sa platnosti rozhodcovskej doložky ), vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp.zn. II.ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012 s odôvodnením, že v konaní pred ústavným súdom sa zjavne rieši otázka, ktorá môže mať význam pre prejednávanú právnu vec. Procesnému návrhu na prerušenie konania súd nevyhovel, pretože 30.9.2014 ÚS SR o sťažnosti žalovaného nálezom zo dňa 30.9.2014, vyslovil, že základné práva obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s. postupom Najvyššie súdu SR porušené neboli. Uznesením 11C 78/13-148 zo dňa 26.10.2015, ktorým konajúci súd návrh na prerušenie konania zamietol, nadobudlo právoplatnosť 19.11.2015.

4. Žalovaný sa k žalobnému návrhu obšírne ( podaním na 38 stranách ) vyjadril argumentujúc právnymi názormi vyslovenými v súdnych rozhodnutiach, ktoré k vyjadreniu pripojil a ktoré tvoria obsah súdneho spisu s č.l. 80 -125. Žalobu, ktorú považoval za nedôvodnú, žiadal v celom rozsahu zamietnuť.

5. Súd právnu vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, vypočul žalobcu, vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, rozsudkom Arbitrážneho súdu v Košiciach sp.zn. 2C/2846/2012 z 19.1.2012, osvojil si skutočnosti uvádzané žalovaným v písomnom vyjadrení v rámci procesnej obrany proti žalobou uplatnenému nároku, návrhom na začatie rozhodcovského konania, upovedomením o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa 9.1.2012, rozhodcovským rozsudkom sp.zn. 2C2846/2012 zo dňa 19.1.2012, poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.5.2007, oznámením o zániku poistenia z 10.3.2008, vyjadrením žalovaného k žalobnému návrhu s prihliadnutím na novelu Exekučného poriadku ( zák.č. 233/1995 Z.z., účinnú od 1.1.2015 a ostatnými listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, pričom zistil tento skutkový stav: Dňa 27.5.2007 bolo dojednané životné poistenie poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX, uzavretou Prvou Česko-Slovenskou Poisťovňou RAPID, a.s. a žalobcom so začiatkom poistenia 31.5.2007 a dobou poistenia 41 rokov. Toto poistenie zaniklo 31.5.2008 s preplatkom ( nespotrebovaným poistným ) v sume 13.806 Sk, splatným do 14 dní po ukončení poistenia. Na základe žaloby zo dňa 2.1.2012, doručenej rozhodcovskému súdu dňa 4.1.2012, rozhodcovský súd rozsudkom 2C2846/2012 zo dňa 19.1.2012 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému peňažnú sumu 108,05 Eur a trovy rozhodcovského konania 276 Eur s odkazom na časť XVII. poistných podmienok. Rozhodcovský súd svoju právomoc a príslušnosť odvodzoval z rozhodcovskej zmluvy majúc za to, že jeho právomoc a príslušnosť je daná typom sporu, platne uzatvorenou rozhodcovskou zmluvou, poverením žalovaného z 1.1.2009 resp. časť XV. poistných podmienok ako aj osobitnými zmluvnými dojednaniami k týmto podmienkam. Osobitná pohľadávka žalovaného vo výške 108,50 Eur, uplatňovaná v rozhodcovskom konaní proti žalobcovi, predstavuje vyplatenú províziu sprostredkovateľovi poistenia a predstavuje podľa žalovaného náklady poisťovne vynaložené na uzavretie poistenia.

6. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka ( ObčZ) v znení účinnom od 1.5.2007 do 30.9.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20070501.html>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 ObčZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 ObčZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné .

Podľa § 54 ObčZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu

tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Rozhodcovské konanie je upravené v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

7. V prejednávanej veci súd konal o žalobe doručenej súdu dňa 26.2.2013, ktorou žalobca žiadal zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 6.2.2013. V prvom rade sa súd zaoberal včasnosťou podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď citovaný zákon určuje lehotu v trvaní 30 dní od jeho doručenia tomu účastníkovi, ktorý žalobu podáva ( §41 ods. 1). Žalobcovi bolo predmetné rozhodnutie doručené dňa 6.2.2013, žaloba bola doručená konajúcemu súdu dňa 26.2.2013, teda v lehote určenej v § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu sporné neboli. Namietaným dôvodom pre zrušenie rozhodcovského rozsudku bol nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej veci pre jej neprijateľnosť a absencia postupu rozhodcovského súdu, ktorý by zaručoval žalobcovi procesné práva porovnateľné so súdnym konaním, teda dôvody, ktoré možno subsumovať pod ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) a g ) citovaného zákona o rozhodcovskom konaní. Následne súd posudzoval platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky. Po vykonanom dokazovaní mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli formulárovú poistnú zmluvu, pričom žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca ako fyzická osoba, nepodnikateľ, teda vznikol zmluvný vzťah spotrebiteľského charakteru. Súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky, v ktorých časť XVII. - Záverečné ustanovenia obsahuje ďalšie zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. 4366490103, formulujúce v bode 2. vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami podrobiť sa namiesto súdneho konania rozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. týchto Všeobecných poistných podmienok s tým, že toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Súd sa v danom prípade predovšetkým zaoberal platnosťou rozhodcovskej doložky, ktorá zakladala právomoc rozhodcovského súdu. Tým, že poistná zmluva vrátane rozhodcovskej doložky bola spracovaná ako formulárová zmluva a to žalovaným, je zrejmé, že žalobca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. V zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka teda platí fikcia, že rozhodcovská doložka sa nepovažuje za individuálne dojednanú, opak by musel preukázať žalovaný. Z výpovede žalobcu nevyplynulo, že by mu boli poskytnuté informácie o rozhodcovskej doložke, rozhodcovskom súde a rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti možno

poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6MCdo 9/2012, ktorý uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva ( doložka ) uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“ (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 9/2012.). Problematikou platnosti rozhodcovskej zmluvy formulovanej žalovaným v poistných zmluvách sa už zaoberali súdy vo viacerých svojich rozhodnutiach. Súd v tomto smere odkazuje na rozsiahlu judikatúru. Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom služby naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného prezentovaným v rámci obrany proti žalovanému nároku v priebehu tohto konania, že spôsobom uvedeným v ďalších zmluvných dojednaniach k poistnej zmluve sa zabezpečilo individuálne dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (6Cdo1/2012, 6 Cdo 3/2013) sa vysporiadala aj s touto právnou situáciou týkajúcou sa osobitného zmluvného dojednania v rámci Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy a konštatovala, že ani takto formulovaná časť Všeobecných obchodných podmienok nemá charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Konajúci súd v tomto smere odkazuje na predmetnú judikatúru a konštatuje, že časti záverečných ustanovení Všeobecných poistných podmienok v poistnej zmluve uzavretej medzi stranami sporu, ktorá je označená ako ďalšie zmluvné dojednania k poistnej zmluve č. 4366490103, nemožno prisúdiť charakter individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Táto osobitná časť napriek jej názvu (Ďalšie zmluvné dojednania k poistnej zmluve) je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, tvorí jednoliaty celok tohto právneho dokumentu, táto časť je vyhotovená v predtlačenej formulárovej forme, čo vylučuje záver o individuálnom dojednaní tejto zmluvnej podmienky a o náležitom poučení a informovaní žalobcu ako spotrebiteľa o právnych dôsledkoch takto dojednanej zmluvnej podmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Súd nespochybňuje právne stanovisko, že zákon nevylučuje, aby aj v spotrebiteľskej zmluve bola platne so spotrebiteľom dojednaná rozhodcovská doložka. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto zmluvná podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy vo všeobecných podmienkach ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok, čo znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 ObčZ, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice 93/13/EHS o neprimeraných nečestných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. V skúmanom prípade však nemožno konštatovať, že rozhodcovská doložka zo dňa 27.5.2007 bola individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou. Predmetná rozhodcovská doložka s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu je podľa záveru súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka je neplatná. Keďže medzi zmluvnými stranami nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva v zmysle § 3 a nasledujúcich zákona č. 244/2002 Z.z., nebola ani založená právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Neplatná rozhodcovská doložka spôsobuje nedostatok právomoci rozhodcovského súdu a zároveň materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

8. Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Bolo teda zákonnou povinnosťou rozhodcovského súdu postupovať v celom rozhodcovskom konaní tak, aby rovnosť účastníkov konania bola v konaní reálne naplnená. Dojednanie rozhodcovskej doložky na následne konanie pred rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernica 93/13/EHS. Spotrebiteľovi bola fakticky odoprená možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne došlo k

narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy (spolu aj so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je takáto doložka), reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu obranu. Rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevysporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa názoru súdu je tu preto aj dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) a j) zákona o rozhodcovskom konaní. Rozhodca mal povinnosť pri rozhodovaní zohľadniť aj judikatúru Európskeho súdneho dvora, týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa. Z rozhodcovského rozsudku nevyplýva, či rozhodca predmet sporu posudzoval z hľadiska ochrany spotrebiteľa a či posudzoval existenciu neprijateľných zmluvných podmienok.

10. V prejednávanom prípade ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Žalobu podal žalobca ako spotrebiteľ. V konaní bolo nepochybne preukázané, že strany sporu uzavreli poistnú zmluvu, ktorou založili právny vzťah spotrebiteľského charakteru, preto predmetná poistná zmluva mala rešpektovať ustanovenia Občianskeho zákonníka v § 52 ods. 1 a nasl. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Od právnych názorov a záverov o tejto otázke už judikovaných v súdnych rozhodnutiach, súd nevzhliadol dôvod odkloniť sa. Preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvej výrokovej vete.

11. Žalovaný v priebehu konania s odkazom na novelu zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok ) účinnú od 1.1.2015 žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že v dôsledku aplikácie § 243d Exekučného poriadku na rozhodcovský rozsudok 2C/2846/2012, zrušenia ktorého sa žalobca domáha, prestáva tento rozsudok účastníkov zaväzovať, teda novela anuluje právoplatnosť tohto rozhodcovského rozsudku. Podľa žalovaného obe strany sporu bez vlastného zavinenia sú bez právneho záujmu na výsledku konania, na meritórnom rozhodnutí. Ďalej argumentoval tým, že rozhodcovský rozsudok 2C/2846/2012 spĺňa kumulatívne predpoklady obsiahnuté v citovanej právnej norme, t.j. že ide o rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015 a exekučné konanie na jeho základe ( ako exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ) ani do 3 mesiacov platnosti a účinnosti hore uvedenej novely Exekučného poriadku nebolo zo strany žalovaného iniciované. Podľa citovaného § 243d Exekučného poriadku, účinného od 1.1.2015, Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, podľa ktorého právna úprava uvedená v § 243d Exekučného poriadku anulovala právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa žalobca domáhal, a z toho dôvodu stratilo súdne konanie o návrhu na zrušenie sporného rozhodcovského rozsudku význam a predmet konania zanikol. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným, s ktorým uzavrel poistnú zmluvu obsahujúcu spornú rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný sporný rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa v konaní domáha, v postavení spotrebiteľa. Podľa názoru súdu konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na návrh spotrebiteľa nestratilo zmysel nadobudnutím účinnosti § 243d ods. 1 Exekučného poriadku. V dôsledku účinnosti §243d ods. 1 Exekučného poriadku rozhodcovský rozsudok vydaný pred 1. januárom 2015 nezanikol, nezrušil sa, nezanikla jeho právoplatnosť, uvedenou právnou úpravou nebol anulovaný, len dňom 1.apríla 2015 nie je vykonateľným exekučným titulom, ak do 31. 03. 2015 nebol podaný návrh na jeho vykonanie. Právna úprava uvedená v ustanovení § 243d ods. 1 Exekučného poriadku neodstránila medzi účastníkmi konania neistotu, či žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku vyplývajúcu zo sporného rozhodcovského rozsudku. Preto je podľa názoru súdu potrebné začaté konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku dokončiť. Naviac, keď žalobca z dôvodu zmeny právneho predpisu dispozičné právo vo vzťahu k žalobe nevyužil.

12. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku bezprostredne súvisí s rozhodcovským konaním, ktoré upravuje okrem iného aj otázku okruhu účastníkov rozhodcovského konania. Ak účastníkmi rozhodcovského konania sú v zásade zmluvné strany (resp. ich právni nástupcovia), tým istým spôsobom je stanovený aj okruh účastníkov konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože

podstatou a účelom celého takéhoto konania je preskúmavacia činnosť vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako prípadnému exekučnému titulu pre oprávnený subjekt voči povinnému subjektu.

V tomto spore o zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobcom označený žalovaný je vecne pasívne legitimovaným subjektom. Pasívnu vecnú legitimáciu má iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Vychádzajúc z uvedeného súd námietku žalovaného o jeho nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v prejednávanej veci nepovažoval za spôsobilú pre zamietnutie žaloby z procesných dôvodov. 14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s § 262 ods. 1,2 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 15. Žalobca je podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch od platenia súdnych poplatkov ako spotrebiteľ oslobodený. Súd s použitím ustanovenia § 2 ods. 2 citovaného poplatkového zákona uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu, pretože súd žalobe žalobcu vyhovel. Súdny poplatok bol vyrúbený podľa položky 1, písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkoch v sume 99,50 Eur. Splatnosť poplatku súd určil podľa § 8 ods. 4, miesto platenia podľa § 9 ods. 4 citovaného poplatkového zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na tunajšom súde ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zák.č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok ).